
Pracovná zmluva je základným dokumentom, ktorý upravuje vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Hoci je jej uzatvorenie spojené s očakávaním dlhodobého a plodného pracovného pomeru, môžu nastať situácie, kedy je potrebné alebo možné od nej odstúpiť. Tento článok sa venuje podmienkam a aspektom odstúpenia od uzatvorenej pracovnej zmluvy v zmysle slovenského Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka.
Pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom vzniká na základe písomnej pracovnej zmluvy, ktorá je upravená v § 42 a § 43 Zákonníka práce (ZP). Táto zmluva podmieňuje založenie platného pracovného pomeru a musí obsahovať podstatné náležitosti, ako sú:
Okrem týchto podstatných náležitostí môže pracovná zmluva obsahovať aj ďalšie pracovné podmienky, ako sú výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby.
Zákonník práce upravuje možnosť odstúpenia od pracovnej zmluvy v § 19. Odstúpenie od pracovnej zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorým sa pracovná zmluva zrušuje od začiatku, akoby nikdy neexistovala. Odstúpenie musí byť písomné, inak je neplatné.
Zamestnávateľ má právo odstúpiť od pracovnej zmluvy, ak:
Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení
Odstúpenie od pracovnej zmluvy je možné najneskôr do začatia výkonu práce zamestnancom.
Zákonník práce v § 19 ods. 1 umožňuje odstúpenie od uzatvorenej pracovnej zmluvy na základe omylu nielen zamestnávateľovi, ale aj zamestnancovi. Zákonník práce však nerozlišuje, či dôvodom pre odstúpenie od zmluvy je omyl vo vôli alebo omyl v prejave vôle. Avšak na platné odstúpenie od zmluvy musia byť splnené všetky vyššie uvedené zákonné podmienky.
V zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce sa na pracovnoprávne vzťahy subsidiárne použijú všeobecné ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov. To znamená, že odstúpenie od pracovnej zmluvy môže byť odôvodnené aj dôvodmi podľa Občianskeho zákonníka, ako napríklad:
Zákonník práce neupravuje priamo možnosť skončenia pracovnej zmluvy dohodou pred vznikom pracovného pomeru. Napriek tomu sa v právnej teórii a praxi pripúšťa, že zmluvné strany môžu dohodou skončiť pracovnú zmluvu aj pred vznikom pracovného pomeru. Opačný výklad by totiž v zásade bezdôvodne zasahoval do autonómie vôle zmluvných strán.
Ak pracovný pomer už vznikol, môže skončiť len niektorým zo spôsobov, ktoré upravuje § 59 Zákonníka práce:
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru
Dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť písomná a musia v nej byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce (organizačné zmeny, zdravotné dôvody).
Výpoveď musí byť písomná a doručená druhému účastníkovi, inak je neplatná. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a od dôvodu výpovede.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je možné len z dôvodov taxatívne vymenovaných v Zákonníku práce (§ 68 a § 69).
V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Ak bol pracovný pomer uzatvorený na určitý čas, končí sa dňom v nej uvedeným ako deň skončenia.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia
Posledná novela Zákonníka práce, zákon č. 257/2011 Z. z., priniesla niekoľko zmien, ktoré sa dotýkajú aj pracovných zmlúv. Medzi najdôležitejšie zmeny patria:
Po skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi nasledovné dokumenty:
Zamestnávateľ má tiež povinnosti voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu.
tags: #odstupenie #od #uzatvorenej #pracovnej #zmluvy #podmienky