Odstúpenie od uzatvorenej pracovnej zmluvy: Podmienky a aspekty

Pracovná zmluva je základným dokumentom, ktorý upravuje vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Hoci je jej uzatvorenie spojené s očakávaním dlhodobého a plodného pracovného pomeru, môžu nastať situácie, kedy je potrebné alebo možné od nej odstúpiť. Tento článok sa venuje podmienkam a aspektom odstúpenia od uzatvorenej pracovnej zmluvy v zmysle slovenského Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka.

Právny základ pracovnej zmluvy

Pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom vzniká na základe písomnej pracovnej zmluvy, ktorá je upravená v § 42 a § 43 Zákonníka práce (ZP). Táto zmluva podmieňuje založenie platného pracovného pomeru a musí obsahovať podstatné náležitosti, ako sú:

• Druh práce a jeho stručná charakteristika.
• Miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto).
• Deň nástupu do práce.
• Mzdové podmienky.

Okrem týchto podstatných náležitostí môže pracovná zmluva obsahovať aj ďalšie pracovné podmienky, ako sú výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby.

Odstúpenie od pracovnej zmluvy pred nástupom do práce

Zákonník práce upravuje možnosť odstúpenia od pracovnej zmluvy v § 19. Odstúpenie od pracovnej zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorým sa pracovná zmluva zrušuje od začiatku, akoby nikdy neexistovala. Odstúpenie musí byť písomné, inak je neplatné.

Dôvody pre odstúpenie zo strany zamestnávateľa

Zamestnávateľ má právo odstúpiť od pracovnej zmluvy, ak:

Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení

1. Zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň bez toho, aby mu v tom bránila prekážka v práci.
2. Zamestnanec neupovedomí zamestnávateľa o prekážke, ktorá mu bráni nastúpiť do práce, a to najneskôr do troch pracovných dní.
3. Zamestnanec bol po uzatvorení pracovnej zmluvy právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin.

Odstúpenie od pracovnej zmluvy je možné najneskôr do začatia výkonu práce zamestnancom.

Odstúpenie od pracovnej zmluvy na základe omylu

Zákonník práce v § 19 ods. 1 umožňuje odstúpenie od uzatvorenej pracovnej zmluvy na základe omylu nielen zamestnávateľovi, ale aj zamestnancovi. Zákonník práce však nerozlišuje, či dôvodom pre odstúpenie od zmluvy je omyl vo vôli alebo omyl v prejave vôle. Avšak na platné odstúpenie od zmluvy musia byť splnené všetky vyššie uvedené zákonné podmienky.

Subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka

V zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce sa na pracovnoprávne vzťahy subsidiárne použijú všeobecné ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov. To znamená, že odstúpenie od pracovnej zmluvy môže byť odôvodnené aj dôvodmi podľa Občianskeho zákonníka, ako napríklad:

• Odstúpenie na základe dôvodu dohodnutého v pracovnej zmluve v súlade s § 48 ods. 1 OZ.
• Odstúpenie z dôvodu tiesne za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49 OZ), ak bola pracovná zmluva uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok, čo znamená, že existuje zjavný nepomer vzájomne poskytnutých plnení.

Možnosť skončenia pracovnej zmluvy dohodou pred vznikom pracovného pomeru

Zákonník práce neupravuje priamo možnosť skončenia pracovnej zmluvy dohodou pred vznikom pracovného pomeru. Napriek tomu sa v právnej teórii a praxi pripúšťa, že zmluvné strany môžu dohodou skončiť pracovnú zmluvu aj pred vznikom pracovného pomeru. Opačný výklad by totiž v zásade bezdôvodne zasahoval do autonómie vôle zmluvných strán.

Skončenie pracovného pomeru po jeho vzniku

Ak pracovný pomer už vznikol, môže skončiť len niektorým zo spôsobov, ktoré upravuje § 59 Zákonníka práce:

Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru

• Dohodou.
• Výpoveďou.
• Okamžitým skončením.
• Skončením v skúšobnej dobe.
• Uplynutím dohodnutej doby (pri pracovnom pomere na dobu určitú).

Skončenie pracovného pomeru dohodou

Dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť písomná a musia v nej byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce (organizačné zmeny, zdravotné dôvody).

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou

Výpoveď musí byť písomná a doručená druhému účastníkovi, inak je neplatná. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a od dôvodu výpovede.

Skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením

Okamžité skončenie pracovného pomeru je možné len z dôvodov taxatívne vymenovaných v Zákonníku práce (§ 68 a § 69).

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe

V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Skončenie pracovného pomeru uplynutím dohodnutej doby

Ak bol pracovný pomer uzatvorený na určitý čas, končí sa dňom v nej uvedeným ako deň skončenia.

Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia

Zmeny v Zákonníku práce a ich vplyv na pracovné zmluvy

Posledná novela Zákonníka práce, zákon č. 257/2011 Z. z., priniesla niekoľko zmien, ktoré sa dotýkajú aj pracovných zmlúv. Medzi najdôležitejšie zmeny patria:

• Zisťovanie informácií o odborovej organizovanosti - zamestnávateľ je oprávnený zisťovať u uchádzačov o zamestnanie informácie o tom, či sú alebo nie sú odborovo organizovaní.
• Skúšobná doba - skúšobnú dobu možno dohodnúť iba v pracovnej zmluve a nemožno ju ďalej predlžovať.
• Pracovný pomer na dobu určitú - predĺžila sa maximálna prípustná doba trvania pracovného pomeru na dobu určitú z dvoch rokov na tri.
• Delené pracovné miesto - nové ustanovenie § 49a zavádza inštitút deleného pracovného miesta, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň.

Povinnosti zamestnávateľa po skončení pracovného pomeru

Po skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi nasledovné dokumenty:

• Potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list).
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti.
• Pracovný posudok (na žiadosť zamestnanca).

Zamestnávateľ má tiež povinnosti voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu.

tags: #odstupenie #od #uzatvorenej #pracovnej #zmluvy #podmienky