Odstúpenie od zmluvy: Podmienky, dôsledky a praktické aspekty

V zmluvnom práve platí zásada pacta sunt servanda - zmluvy sa majú dodržiavať. Avšak, ak účastníci zmluvy už nemajú záujem zotrvať v zmluvnom vzťahu, majú možnosť ho zrušiť, predovšetkým dohodou. Čo však v prípade, ak dohoda nie je možná? Práve na túto situáciu pamätá inštitút odstúpenia od zmluvy. Kedy je možné od zmluvy odstúpiť a čo pod pojmom odstúpenie od zmluvy vôbec rozumieť? Aké sú následky odstúpenia? A čo ak kataster medzičasom prepísal nehnuteľnosť? V prípade akých vád (nedostatkov) na nehnuteľnosti je možné odstúpiť od kúpnej zmluvy? Toto sú najčastejšie otázky zmluvných strán.

Čo je to odstúpenie od zmluvy?

Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon účastníka zmluvy, ktorým prejavuje vôľu zmluvu zrušiť. Keďže ide o jednostranný úkon, súhlas druhej strany nie je potrebný. Stačí, ak sa odstúpenie od zmluvy dostane do dispozičnej sféry adresáta. Dôležité je, že odstúpenie od zmluvy si netreba mýliť s výpoveďou, ktorá predstavuje úplne iný právny inštitút.

Zjednodušene povedané - odstúpenie je možné v prípadoch ustanovených zákonom a v prípadoch dohodnutých zmluvnými stranami (aj nad rámec zákona). V zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka je tomu tak vtedy, ak zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Do pozornosti treba dať aj osobitné prípady umožňujúce odstúpiť od zmluvy, ktoré sú upravené pri jednotlivých zmluvných typoch (napr. kúpna zmluva, nájomná zmluva, zmluva o dielo a pod.).

Na čo netreba zabúdať a čo už bolo niekoľkokrát judikované aj Najvyšším súdom SR, odstúpiť možno len od zmluvy, ktorá bola uzavretá platne.

Odstúpenie od kúpnej zmluvy pri nehnuteľnostiach

Ak by sme sa pozreli na zákonnú úpravu kúpnej zmluvy, možnosti odstúpenia sa viažu predovšetkým na výskyt vád. Samozrejme, účastníci zmluvného vzťahu môžu ísť aj nad rámec zákona a v zmluve si dohodnúť rôzne dôvody odstúpenia.

Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení

V zmysle platnej právnej úpravy, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcej povahe a rozsahu vady. Ak však ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Vada, ktorá vyjde najavo až dodatočne, je vada, ktorá bola pri predaji nepoznateľná, ale v čase predaja existovala (bola teda skrytá a prejavila sa až následne).

Príklady a ilustrácie

V prípade pokazených okien, o ktorých ste ako kupujúci v čase predaja nevedeli a predávajúci vás na ne žiadnym spôsobom neupozornil, máte ako kupujúci právo požadovať od predávajúceho primeranú zľavu z ceny, s prihliadnutím na povahu a rozsah vady. Výška zľavy, na ktorú máte nárok, sa bude odvíjať primárne od účelne vynaložených nákladov, ktoré ste museli investovať do opravy alebo kúpy nových okien (ak oprava nebola možná).

Ak však pôjde o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, máte právo od zmluvy odstúpiť. Pre bližšie objasnenie - vada, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, je vada neodstrániteľná a trvalá, pre ktorú vec nemožno užívať dohodnutým alebo obvyklým spôsobom. Pokazené okná takouto vadou nie sú, pretože je možné ich opraviť alebo vymeniť za nové.

V praxi nie je ojedinelé, že sa v záujme predať čo najlepšie snažia predávajúci vady a nedostatky rôznymi spôsobmi maskovať. Zvýšenú pozornosť treba venovať tiež miestam, kde „svieti“ čerstvý náter. Nemusí to byť len snaha predávajúceho zakryť pleseň. Zákon však v niektorých prípadoch stojí na strane predávajúceho.

Pre úplnosť sa žiada doplniť, že aj pokazené okná môžu byť dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Je tomu tak vtedy, ak vás predávajúci ubezpečil, že prevádzaná nehnuteľnosť nemá ŽIADNE vady a toto ubezpečenie sa neskôr ukáže ako nepravdivé.

Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru

Dôsledky odstúpenia od zmluvy

Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje priamo zo zákona, nie je teda potrebný súhlas druhej zmluvnej strany ani osobitné schválenie súdu. Následkom odstúpenia od zmluvy je skutočnosť, že sa zmluva zrušuje od samého počiatku (v právnej terminológii ex tunc), samozrejme, ak sa zmluvné strany nedohodli na inom. V právnych vzťahoch účastníkov zmluvy nastáva rovnaký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nikdy nebolo došlo, čím sa „od začiatku“ obnovujú ich práva a povinnosti. Zákon tu počíta s tým, že účastníci zrušenej zmluvy sa vzájomne vyporiadajú podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (vrátia si to, čo si už predtým plnili).

Odstúpenie od zmluvy a kataster

Ako postupovať v prípade, ak katastrálny odbor okresného úradu už medzičasom povolil vklad vlastníckeho práva na nového nadobúdateľa a až následne došlo k odstúpeniu od zmluvy? Postrehli sme, že okresné úrady sa za posledné obdobie pridŕžajú judikovaného názoru Najvyššieho súdu SR obsiahnutom v jeho rozhodnutí zo dňa 20. júla 2011, pod sp. zn. 6 Sžo 229/2010. V tomto rozhodnutí súd deklaroval, že odstúpením od zmluvy o prevode nehnuteľnosti sa priamo zo zákona obnovuje vlastnícke právo prevodcu a s odkazom na ustanovenie § 34 ods. 1 katastrálneho zákona katastrálny odbor okresného úradu vykoná zápis vlastníckeho práva záznamom.

Má tomu tak byť vtedy, ak odstúpenie od zmluvy nie je medzi stranami sporné, je stranami akceptované a žiadna zo strán ho nespochybňuje. Ako je možné postrehnúť, stačí, aby druhá strana s odstúpením vyjadrila „nesúhlas“ a katastrálny odbor ju následne vyzve, aby (v súlade s výzvou katastra) podala na súd žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, a to do 60 dní od doručenia výzvy. Kataster osobu súčasne poučí, že ak žalobu nepodá, jej „nečinnosť“ bude vyhodnotená ako „akceptácia“ odstúpenia od zmluvy a kataster na základe odstúpenia vykoná spätný prepis vlastníctva záznamom.

Treba mať na pamäti, že kataster nie je oprávnený skúmať platnosť odstúpenia, prípadne naplnenie dôvodov. Kataster skúma len spornosť medzi stranami. Ak osoba, ktorá namieta platnosť odstúpenia, podá žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, bude už vecou súdu, aby rozhodol o platnosti tohto jednostranného úkonu. Len platné odstúpenie od zmluvy môže spôsobovať právne účinky a teda aj jej samotné zrušenie.

V konaní súd bude zisťovať, či odstúpenie od zmluvy bolo preukázateľne doručené druhej zmluvnej strane, či bol naplnený dôvod odstúpenia, či odstúpenie ako majetkové právo už nie je premlčané (premlčuje sa v rámci 3-ročnej premlčacej doby). Súd však ako predbežnú otázku posúdi samotnú platnosť zmluvy, na ktoré sa odstúpenie viaže. Odstúpiť od zmluvy a odstúpeniu priznať všetky právne účinky možno len vtedy, ak zmluva, voči ktorej odstúpenie smeruje, bola uzavretá platne.

Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia

(O inú, jednoduchšiu situáciu by išlo vtedy, ak by v priebehu konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva účastník konania (ktorý je súčasne stranou zmluvy) odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o tomto návrhu. V takomto prípade katastrálny odbor okresného úradu podľa § 31b ods.

Zmluvná pokuta a odstúpenie od zmluvy

Niekedy sa stane, že zmluvné strany na odstúpenie od zmluvy viažu nárok požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. Treba si však uvedomiť, že zmluvnú pokutu možno viazať len na porušenie zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy je výkonom práva, ktoré vyplýva zo zákona alebo zo zmluvy, a preto vylučuje nárok na úhradu zmluvnej pokuty.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn.

Judikáty Najvyššieho súdu SR k odstúpeniu od zmluvy

• „Predpokladom (podmienkou) platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka) smerujúceho k právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy, je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom."
• Hodno pripomenúť, že už v minulosti judikatúra (porovnaj R 22/1976) v spojitosti s touto problematikou predsa poukázala, že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola uzatvorená platne, a Najvyšší súd Slovenskej republiky to opäť zopakoval, keď v uznesení z 30. júna 2009 sp. zn.
• Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2009, sp. zn.
• „Odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. V zmysle § 48 ods. 1 Obč. zákonníka možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v Obč. zákonníku alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Dohoda o odstúpení pritom nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. Obč. zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi."
• Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2010, sp. zn.
• Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. júla 2011, sp. zn.
• „Odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje s účinkami „od začiatku“ (ex tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy je po zrušení zmluvy taký právny stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo a to nielen z hľadiska obligačných účinkov ale i účinkov vecnoprávnych. Oba tieto účinky, sú totiž sledované nielen pri uzatváraní zmluvy, ale i pri odstúpení od nej a nemožno ich od seba oddeľovať. Obligačné účinky zmluvy o prevode nehnuteľnosti spočívajú vo vzniku záväzkového právneho vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom, ktorého obsahom je záväzok prevodcu previesť nadobúdateľovi prevádzanú nehnuteľnosť do jeho vlastníctva, pričom tomuto záväzku zodpovedá záväzok nadobúdateľa danú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva prevziať. Pri odplatných prevodoch nastupuje ešte záväzok nadobúdateľa zaplatiť dojednanú kúpnu cenu, resp. zložiť alebo previesť inú cenu prípadne hodnotu a záväzok prevodcu tieto prijať. Obligačné účinky týkajúce sa prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti však trvajú len do doby, než sú nahradené účinkami vecnoprávnymi. Neobstojí preto názor, že odstúpením od zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na základe ktorej už bolo do katastra nehnuteľností vložené vlastnícke právo, zanikajú len obligačné účinky, pretože tieto v dôsledku vkladu už i tak zanikli, resp."

Odstúpenie od pracovnej zmluvy

Odstúpenie od pracovnej zmluvy, prípadne odvolanie výpovede nie je v praxi až tak bežné, čo však neznamená, že to nie je možné. Zamestnávateľ a zamestnanec často ani nemajú vedomosť o tom, že aj v pracovnoprávnych vzťahoch je možné od pracovnej zmluvy odstúpiť, prípadne že je možné výpoveď danú zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca odvolať a v pracovnom pomere naďalej pokračovať.

Vznik pracovnej zmluvy

Keď si uvedené ustanovenie Zákonníka práce rozdrobíme na menšie, Zákonník práce stanovuje, že zamestnávateľ môže uzatvoriť len taký typ zmluvy, ktorá je upravená v pracovnoprávnych predpisoch. Dané ustanovenie Zákonníka práce má kogentnú povahu, čo znamená nemožnosť odchýliť sa od daného ustanovenia. V prípade uzatvárania zmlúv Zákonník práce nedefinuje všetky podmienky, a preto je potrebné subsidiárne použiť Občiansky zákonník, a teda v prípade uzatvárania zmlúv je potrebné riadiť sa aj ustanoveniami § 43 a nasl.

Ustanovenie Zákonníka práce ďalej uvádza okamih vzniku zmluvy. Okamihom vzniku zmluvy v tomto prípade je „len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu“, čiže okamihom dosiahnutia konsenzu, resp. zhody medzi zamestnávateľom a zamestnancom na obsahu zmluvy. Návrhom sa rozumie jednostranný adresovaný prejav vôle, jednoduchšie povedané - zamestnávateľ navrhne zamestnancovi uzavretie pracovnej zmluvy.

Občiansky zákonník definuje ako návrh prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, je určený jednej alebo viacerým osobám, je dostatočne určitý a samozrejme je potrebné, aby z neho vyplývala vôľa zamestnávateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Pri uzatváraní zmluvy, či už pracovnej, alebo inej je potrebné, aby táto zmluva neobchádzala zákon, nebola v rozpore so zákonom alebo sa nepriečila dobrým mravom.

Odstúpenie od pracovnej zmluvy podľa Zákonníka práce

Platný právny poriadok ustanovuje, že je možné odstúpiť od zmluvy len v prípade, ak to Občiansky zákonník (§ 48 ods. Odstúpenie od zmluvy v pracovnom práve je v celku špecifickým inštitútom. Zamestnanec a ani zamestnávateľ nemôžu svojvoľne odstúpiť od pracovnej zmluvy a ani si možnosti odstúpenia dohodou upraviť. Odstúpiť od pracovnej zmluvy môžu len zo zákonných dôvodov, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 19 Zákonníka práce. Odstúpením od zmluvy však nie je dotknuté právo na náhradu škody.

Odstúpenie od zmluvy o dielo

Odstúpenie od zmluvy o dielo je jednostranný právny úkon, ktorým sa strana zmluvy zbavuje svojich práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy o dielo je možné len za podmienok stanovených v zmluve alebo v zákone. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v § 536 stanovuje, že ak je dielo vyhotovené podľa osobitných predpisov alebo ak je to obvyklé, môže

V poriadku. Pokračujem v odpovedi. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v § 536 stanovuje, že ak je dielo vyhotovené podľa osobitných predpisov alebo ak je to obvyklé, môže odberateľ odstúpiť od zmluvy o dielo aj bez toho, aby bol zhotoviteľ v omeškaní s vyhotovením diela, ak sa ukáže, že dielo nebude možné vyhotoviť tak, aby spĺňalo požiadavky stanovené v týchto predpisoch alebo obvyklé požiadavky.

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v § 537 stanovuje, že ak je dielo vyhotovené podľa osobitných predpisov alebo ak je to obvyklé, môže zhotoviteľ odstúpiť od zmluvy o dielo aj bez toho, aby bol odberateľ v omeškaní s prevzatím diela alebo s platbou ceny za dielo, ak sa ukáže, že dielo nebude možné vyhotoviť tak, aby spĺňalo požiadavky stanovené v týchto predpisoch alebo obvyklé požiadavky.

Z uvedeného vyplýva, že ak ste zhotoviteľom diela podľa osobitných predpisov alebo ak je to obvyklé, môžete odstúpiť od zmluvy o dielo kedykoľvek v priebehu mesiaca, ak sa ukáže, že dielo nebude možné vyhotoviť tak, aby spĺňalo požiadavky stanovené v týchto predpisoch alebo obvyklé požiadavky. Odstúpenie od zmluvy o dielo by ste mali oznámiť odberateľovi písomne a v primeranej lehote pred plánovaným termínom vyhotovenia diela. V oznámení by ste mali uviesť dôvod odstúpenia a požadovať náhradu nákladov spojených s vyhotovením diela a primeranú časť ceny za dielo.

Osobitné predpisy alebo obvyklé požiadavky sa vzťahujú na dielo podľa jeho charakteru, obsahu a účelu. Napríklad ak je Vašim dielom stavebné dielo, musíte dodržať stavebný zákon, technické normy, projekty a povolenia. Ak je Vašim dielom umelecké dielo, musíte dodržať autorský zákon, zmluvné podmienky a estetické kritériá.

Odberateľ môže odmietnuť prevziať dielo len za podmienok stanovených v zmluve alebo v zákone. Ak nie sú v zmluve alebo v zákone stanovené žiadne podmienky pre odmietnutie prevzatia diela, takéto odmietnutie nie je možné a odberateľ je povinný prevziať a zaplatiť za riadne vyhotovené dielo.

Príklady z praxe a právne rady

Omeškanie s plnením a odstúpenie od zmluvy o dielo

Ak máte uzatvorenú zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom predmetom je vykonávanie prác v Nemecku a termín začatia prác bol stanovený na 7.10.2025, a objednávateľ Vám neposkytol potrebnú súčinnosť alebo nezabezpečil podmienky na začatie prác, môžete podľa § 548 Obchodného zákonníka požadovať náhradu škody, prípadne odstúpiť od zmluvy, ak je omeškanie objednávateľa podstatné a bráni Vám v plnení.

Podstatné porušenie zmluvy je také, o ktorom už pri uzatváraní zmluvy vedela alebo musela vedieť, že by druhá strana zmluvu neuzavrela, keby predvídala toto porušenie. Ak v zmluve nie je dohodnuté inak, za podstatné porušenie sa považuje aj omeškanie s plnením, ak zmluva alebo zákon stanovuje, že v takom prípade je možné odstúpiť.

Ak objednávateľ nesplnil svoju povinnosť a neumožnil Vám začať práce v dohodnutom termíne, odporúčam najskôr písomne vyzvať objednávateľa na splnenie povinností a určiť mu primeranú lehotu na nápravu. Ak ani po tejto lehote nebude možné začať práce, môžete od zmluvy odstúpiť. Všetku komunikáciu resp. korešpondenciu treba viesť v písomnej forme doporučeným listom.

Odporúčam dôkladne si preštudovať zmluvu, najmä ustanovenia o odstúpení, a postupovať podľa vyššie uvedeného postupu. V prípade nejasností je vhodné obrátiť sa na advokáta so zmluvou, aby posúdil konkrétne možnosti podľa jej obsahu a okolností prípadu, aby ste prípadne nemuseli platiť napr.

Odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany objednávateľa

Vo veci platí ust. "(1) Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

Na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia odporúčam zhotoviteľovi - strolárovi poslať výzvu k dokončeniu diela s určením lehoty na jeho dokončenie a to s tým, že ak k dokončeniu diela nedôjde vo vami uvedenej lehote /napr. 7 / odstupujete od zmluvy o dielo a žiadate vrátiť rozdiel z ceny nevykonaného diela na vami uvedneý bankový účat. Pokiaľ ide o samotného stolára, to či podniká na základe živn.

Nedodržiavanie zmluvy o dielo a odstúpenie

Pokiaľ dielo nepokračuje v zmysle zmluvy, resp. veľmi pomaly, potom môžete využiť ust. "(1) Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

Na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je potrebné, aby ste v písomnej forme odstúpili od zmluvy o dielo a vyporiadali finančné nároky, lebo ako uvádzate v otázke uhradili ste zálohu vo výške 70 %.

Forma odstúpenia od zmluvy o dielo

Pre odstúpenie od zmluvy o dielo zákon nevyžaduje osobitnú formu, ale ak bola zmluva uzavretá písomne, odporúčam aj odstúpenie vykonať písomne. V písomnom odstúpení je potrebné uviesť identifikáciu zmluvných strán, identifikáciu zmluvy (napríklad dátum uzavretia zmluvy, číslo zmluvy, predmet zmluvy) a vyjadrenie, že sa jedná o odstúpenie od zmluvy. Podľa ust. § 642 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy. Po odstúpení od zmluvy má zhotoviteľ právo na zaplatenie už vykonaných prác a náhradu účelne vynaložených nákladov. Odporúčam zaslať odstúpenie doporučenou poštou, aby ste mali dôkaz o doručení.

Ukončenie zmluvy o dielo dohodou

Ak chcete ukončiť zmluvný vzťah s objednávateľom z dôvodu dosiahnutia zmluvného limitu prác, potom treba postupovať podľa znenia zmluvy a to podaním výpovede podľa zmluvy. Riešením najjednoduchším však je, aby ste na základe vzájomnej dohody ukončili zmluvu o dielo k určitému dátumu z dôvodu dosiahnutia zmluvného limitu prác a to s tým, že účastníci zmluvy nemajú voči sebe žiadne záväzky, prípadne nároky zo zmluvných pokút podľa zmluvy o dielo.

Odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, ak predávajúci včas a riadne poskytol spotrebiteľovi informácie o práve odstúpiť od zmluvy, spotrebiteľ je oprávnený aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho do 14 dní odo dňa prevzatia tovaru v prípade zmlúv, predmetom ktorých je predaj tovaru. Ak Vám informácie o práve odstúpiť od zmluvy neboli poskytnuté, táto lehota sa predlžuje až na 12 mesiacov.

Predzmluvné vzťahy a náhrada škody

V rámci tzv. predzmluvných vzťahov Vám môžu vzniknúť isté náklady, ktoré si chcete uplatniť od kupujúceho a ktorý nakoniec nechcel pristúpiť k uzavretiu zmluvy. Vo svojej podstate ide o uplatnenie inštitútu culpa in contrahendo (tzv. predzmluvná zodpovednosť). Tento inštitút je najmä v západných krajinách dobre známy a aj pomerne často používaný. V podmienkach SR však chýba jeho výslovná zákonná úprava. Zo všeobecnej zákonnej úpravy zodpovednosti za škodu by teoreticky bolo možné vyvodiť aj zodpovednosť za porušenie predzmluvných vzťahov (najmä výkladom ustanovení § 415 OZ v spojení s § 420 OZ, príp. 424 OZ), avšak jeho reálna využiteľnosť v prípadnom súdnom konaní je otázna.

Podielové spoluvlastníctvo a predaj podielu

Pokiaľ máte záujem predať svoj podiel na byte, ktorý máte v podielovom spoluvlastníctve, je potrebné ponúknuť podiel najskôr druhému spoluvlastníkovi, nakoľko pri spoluvlastníctve platí zákonné predkupné právo (pozri ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka). Predkupné právo nie je potrebné uplatniť jedine vtedy, ak by išlo o prevod spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu (ustanovenia § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka určujú, kto sa považuje za blízku osobu).

tags: #odstupenie #od #uzavretiu #zmluvy #podmienky