
Ukončenie zmluvných vzťahov je bežnou súčasťou podnikateľskej praxe. Podnikatelia často zvažujú predčasné ukončenie zmlúv so svojimi obchodnými partnermi z rôznych dôvodov, ako sú nezodpovednosť dodávateľa, vady tovaru alebo oneskorené platby faktúr. Tento článok sa zameriava na správny postup pri odstúpení od zmluvy alebo jej výpovedi, vysvetľuje základné rozdiely medzi týmito spôsobmi ukončenia platnosti zmluvy a upozorňuje na najčastejšie chyby, ktorých sa podnikatelia dopúšťajú.
Hoci sa odstúpenie od zmluvy a výpoveď zmluvy často považujú za synonymá, ide o odlišné právne inštitúty. V oboch prípadoch ide o jednostranný úkon jednej zo zmluvných strán, ale ich zmysel a dôsledky sa výrazne líšia.
Odstúpenie od zmluvy spôsobuje zánik zmluvy od jej počiatku. To znamená, že sa na zmluvu hľadí, akoby nikdy neexistovala. Dôsledkom je povinnosť zmluvných strán vrátiť si všetko, čo si vzájomne plnili, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, pokiaľ samotné odstúpenie nešpecifikuje spôsob vrátenia plnení. Dôležité je, že odstúpením od zmluvy nezaniká nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia zmluvy.
Príklad: Pri odstúpení od kúpnej zmluvy musí kupujúci vrátiť zakúpenú vec a predávajúci vrátiť zaplatenú kúpnu cenu.
Odstúpenie od zmluvy je možné len v prípadoch, keď to výslovne umožňuje zákon (napr. pri podstatnom porušení kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi alebo pri omeškaní jednej zo strán) alebo ak sa na tom strany dohodli v zmluve. V takom prípade je dôležité presne špecifikovať dôvody odstúpenia, lehotu a formu odstúpenia.
Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení
Výpoveď zmluvy je prejav vôle jednej zo strán ukončiť zmluvný vzťah, ktorý sa ruší až uplynutím dohodnutej alebo zákonom stanovenej výpovednej lehoty. Zmluva sa ruší od okamihu uplynutia výpovednej lehoty, nie od jej počiatku ako pri odstúpení. Výpoveď sa nedotýka práv a povinností, ktoré vznikli pred jej účinnosťou. Strany si preto nemusia vrátiť to, čo si predtým vzájomne poskytli.
Príklad: Ak je výpovedná lehota jeden mesiac a výpoveď je doručená 1. januára, zmluva sa končí 2. februára. Do tohto dátumu zmluva platí a strany môžu pokračovať v plnení.
Ani pri odstúpení, ani pri výpovedi nie je potrebný súhlas druhej strany. Zmluvný vzťah je však možné ukončiť aj dohodou, ktorá pôvodný záväzok úplne ruší alebo nahrádza novým. V dohode sa strany môžu dohodnúť na termíne a podmienkach ukončenia podľa vlastného uváženia.
Príklad: Strany sa dohodnú na zmene zmluvy s lepšími podmienkami, pričom nová zmluva nahrádza starú. Stará zmluva sa považuje za ukončenú dňom účinnosti novej zmluvy.
Odstúpiť od zmluvy je možné pri zmluvách na dobu určitú aj neurčitú. Vypovedať je však možné len zmluvu na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť (napr. opakované dodávky tovaru).
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru
Obchodný zákonník upravuje osobitné pravidlá pre vypovedanie niektorých typov zmlúv, stanovuje podmienky výpovede a výpovednú lehotu (napr. zmluva o obchodnom zastúpení, zmluva o úvere). Ak Obchodný zákonník upravuje výpoveď pre konkrétny zmluvný typ, má jeho úprava prednosť pred úpravou v Občianskom zákonníku. Ak je v Obchodnom zákonníku stanovená kratšia výpovedná lehota ako v Občianskom zákonníku (ktorý má všeobecne trojmesačnú výpovednú lehotu), platí kratšia lehota.
Ak bola zmluva uzatvorená písomne, aj výpoveď alebo odstúpenie od zmluvy musí byť písomné, inak je úkon neplatný. Ak je však zmluva uzatvorená ústne (napr. objednávka tovaru po telefóne), je možné od zmluvy odstúpiť rovnakou formou.
Podľa § 355 Obchodného zákonníka sa môžu účastníci zmluvného vzťahu dohodnúť, že zmluva sa od počiatku ruší, ak jedna zo strán oznámi svoj zámer odstúpiť a zaplatí dohodnutú sumu ako odstupné. Odstupné nemožno požadovať, ak bol záväzok zo zmluvy už splnený. Výška odstupného môže byť dohodnutá fixne, percentuálne alebo iným dostatočne určitým spôsobom.
Odporúča sa zachovať písomnú formu dohody o odstupnom a zakotviť ju priamo do zmluvy, aby bolo možné jednoznačne preukázať nárok.
Najvyšší súd SR rozhodol, že na zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa iného právneho predpisu než Obchodného zákonníka sa aplikuje Občiansky zákonník, vrátane jeho ustanovení o premlčaní práva na náhradu škody. To znamená, že ak škoda nevznikla porušením povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, ustanovenia Obchodného zákonníka o zodpovednosti za škodu sa nepoužijú.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia
Pri posudzovaní, či má finančná náhrada vstúpiť do základu dane na účely DPH, je potrebné skúmať, či ide o predmet dane podľa Zákona o DPH. Dodanie tovaru alebo poskytnutie služby sa považuje za uskutočnené "za protihodnotu", ak existuje priama súvislosť medzi dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb a prijatou protihodnotou. Ak odplata iba nahrádza škodu, ktorú platiteľ dane utrpel, a teda nie je protihodnotou za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, nie je predmetom DPH. Môže ísť napríklad o odškodnenie za odstúpenie od zmluvy pred realizáciou transakcie alebo náhradu za poškodenie tovaru.
Ak sú však úhrady uskutočnené v súvislosti s dodaním tovarov a služieb na základe zmluvne dohodnutých podmienok, majú sa považovať za protihodnotu a vstupovať do základu dane.