
Odstúpenie od zmluvy je právny inštitút, ktorý umožňuje jednej zo zmluvných strán ukončiť záväzkový vzťah pred dohodnutým termínom alebo splnením všetkých povinností. Tento článok sa zameriava na podmienky a dôsledky odstúpenia od zmluvy, s dôrazom na situácie, kedy právo na odstúpenie ešte nevzniklo, a to s prihliadnutím na judikatúru a relevantné ustanovenia Obchodného a Občianskeho zákonníka.
Odstúpenie od zmluvy je upravené v § 344 a nasl. Obchodného zákonníka a v § 48 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dôležité je rozlišovať medzi odstúpením podľa týchto dvoch zákonov, pretože majú odlišné účinky.
Podľa Obchodného zákonníka (§ 351 ods. 1), odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, okrem tých, ktoré sa týkajú vzájomného vysporiadania. To znamená, že zmluva sa neruší od počiatku, ale až od momentu odstúpenia. Každá strana je povinná vrátiť druhej strane všetko, čo na základe zmluvy pred odstúpením prijala.
Na rozdiel od Obchodného zákonníka, podľa Občianskeho zákonníka sa odstúpením zmluva zrušuje od začiatku. Aj v tomto prípade však platí povinnosť vrátiť si navzájom všetko, čo bolo na základe zmluvy prijaté.
Právo na odstúpenie od zmluvy vzniká za podmienok stanovených zákonom alebo dohodou zmluvných strán. Občiansky zákonník v § 48 ods. 1 uvádza, že od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. To znamená, že ak zákon alebo zmluva neumožňujú odstúpenie, nie je možné od zmluvy odstúpiť.
Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení
Dôvody na odstúpenie od zmluvy môžu byť rôzne a závisia od konkrétneho prípadu. Medzi najčastejšie dôvody patria:
Špecifickým prípadom je odstúpenie od pracovnej zmluvy, ktoré je upravené v § 19 Zákonníka práce. Zákonník práce umožňuje odstúpenie od uzatvorenej pracovnej zmluvy na základe omylu alebo z dôvodu nenastúpenia zamestnanca do práce.
Odstúpenie od zmluvy má závažné právne dôsledky. V prvom rade zanikajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, s výnimkou povinnosti vrátiť si navzájom všetko, čo bolo na základe zmluvy prijaté.
Po odstúpení od zmluvy je potrebné vzájomné vysporiadanie medzi zmluvnými stranami. To znamená, že každá strana je povinná vrátiť druhej strane všetko, čo na základe zmluvy prijala. Ak to nie je možné vrátiť v naturáliách, je potrebné poskytnúť peňažnú náhradu.
Ak odstúpením od zmluvy vznikne jednej zo strán škoda, má právo na jej náhradu. Škoda sa nahrádza v rozsahu, v akom vznikla v príčinnej súvislosti s porušením zmluvy.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru
Judikatúra súdov poskytuje cenné usmernenie pri posudzovaní otázok odstúpenia od zmluvy. Napríklad, Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou peňažnej náhrady pri vzájomnom vysporiadaní záväzkového vzťahu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Ústavný súd SR sa zaoberal otázkou odstúpenia od kúpnej zmluvy v súvislosti s porušením predkupného práva. V jednom zo svojich rozhodnutí konštatoval, že ak po uzavretí kúpnej zmluvy došlo k odstúpeniu od tejto zmluvy a k navráteniu veci do pôvodného stavu, nie je podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle predávajúcich dôvodné.
V úvode článku bola položená otázka, či má zamestnanec právo na odstúpenie od zmluvy, ak vykonal nákup pre firmu formou telefonickej objednávky a tovar bol následne odoslaný späť s odstúpením od zmluvy.
V tomto prípade je potrebné rozlišovať, kto je zmluvnou stranou. Ak bola zmluva uzavretá medzi predávajúcim a zamestnávateľom, právo na odstúpenie od zmluvy má zamestnávateľ, nie zamestnanec. Zamestnanec môže konať len ako zástupca zamestnávateľa.
Ak zamestnávateľ odstúpil od zmluvy v súlade so zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzavretých na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, odstúpenie je platné a predávajúci je povinný vrátiť kúpnu cenu.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia