
Na advokátsku kanceláriu sa klienti obracajú so žiadosťou o pomoc pri riešení následkov odstúpenia od rôznych typov zmlúv, hlavne zmlúv uzatvorených podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, prípadne hľadajú spôsob, ako zmluvu zrušiť. Odstúpenie od zmluvy je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje dôkladné pochopenie právnych predpisov a súvislostí. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na inštitút odstúpenia od zmluvy v slovenskom právnom poriadku.
Pri typickom priebehu záväzkovo-právnych vzťahov záväzok zaniká najmä jeho splnením, prípadne spôsobom nahrádzajúcim splnenie, napríklad zápočtom alebo uložením do úradnej úschovy. Možnosť odstúpenia od zmluvy dávajú viaceré ustanovenia Občianskeho zákonníka pri jednotlivých typoch zmlúv, ako aj iné zákony.
Obdobnú formuláciu odstúpenia od zmluvy obsahuje aj § 344 Obchodného zákonníka (ObZ), podľa ktorého od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Citované ustanovenie § 344 ObZ platí pre všetky obchodné typy zmlúv vrátane zmlúv, ktoré nie sú upravené ako osobitný zmluvný typ. Na pomenované zmluvy platia všeobecné ustanovenia o odstúpení, len pokiaľ nevyplýva niečo iné z osobitnej úpravy konkrétneho zmluvného typu (napr. zmluva o úvere, zmluva o skladovaní, zmluva o kontrolnej činnosti).
Základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy (bez ohľadu na to, či sa jedná o odstúpenie podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka alebo iného zákona) je skutočnosť, že zmluva, od ktorej chceme odstúpiť, je platná. Ak by totiž zmluva nebola platná, nie je možné ju ani zrušiť prostredníctvom odstúpenia.
Odstúpenie je v zásade možné dojednať pre akýkoľvek dôvod, ktorý nie je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi (platí pre oblasť občianskoprávnych vzťahov). V prípade obchodnoprávnych vzťahov by dojednanie možnosti odstúpenia od zmluvy nemalo byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení
Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany. Je však prípustná aj dohoda o odstúpení od zmluvy na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Súdna prax uvádza, že nie je možná súčasná aplikácia jednostranného odstúpenia od zmluvy a súčasná dohoda o odstúpení, a to z dôvodu rozdielnych účinkov odstúpenia od zmluvy vzhľadom na čas.
V praxi sa stretávame aj s tým, že účastník, ktorý v súlade so zákonom alebo zmluvou odstúpil od zmluvy, je sankcionovaný druhým účastníkom zmluvy uložením pokuty. Tu poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1ObdoV119/2005 z 31. 1.
Podľa súdnej praxe, aj keď v samotnej kúpnej zmluve na nehnuteľnosť nie je uvedená možnosť odstúpenia od zmluvy, v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka, ak kupujúci ako dlžník neuhradí kúpnu cenu ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu predávajúcim ako veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť (rozhodnutie OS Nitra sp.zn.: 7C/94/2012 z 26. 2.).
Podľa § 613 Občianskeho zákonníka - predaj tovaru na objednávku: Objednávateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť ak predávajúci objednaný tovar neobstará v dohodnutej lehote, a ak lehota nie je dohodnutá, v lehote primeranej okolnostiam.
Kúpna zmluva § 436 ObZ: Ak dodaním tovaru s vadami je porušená zmluva podstatným spôsobom, môže kupujúci okrem iného od zmluvy odstúpiť.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru
Zákonník práce § 19 ods. 3 upravuje odstúpenie od pracovnej zmluvy.
Osobitným spôsobom zrušenia zmluvy je zaplatenie tzv. odstupného, ktoré upravuje tak Občiansky zákonník, ako aj Obchodný zákonník.
Podľa § 497 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočne plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.
Obdobne § 355 Obchodného zákonníka uvádza, že ak strany zahrnú do zmluvy dojednanie, že jedna zo strán alebo ktorákoľvek zo strán je oprávnená zmluvu zrušiť zaplatením určitej sumy ako odstupného, zrušuje sa zmluva od doby svojho uzavretia, keď oprávnená osoba oznámi druhej strane, že svoje právo využíva a určené odstupné zaplatí. Odstúpenie od zmluvy podľa Obchodného zákonníka sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva, voľby Obchodného zákonníka podľa § 262, riešenia sporov a iných ustanovení, ktoré majú trvať aj po ukončení zmluvy (napr. Oprávnenie zrušiť zmluvu zaplatením odstupného však nemá strana, ktorá už prijala plnenie záväzku druhej strany alebo jeho časti, alebo, ktorá splnila svoj záväzok alebo jeho časť.
Inštitút odstupného tak predstavuje možnosť "vykúpiť sa" zo zmluvy za dohodnuté odstupné, musí byť však v zmluve osobitne dohodnuté, bez dohody nemožno od zmluvy odstúpiť zaplatením odstupného.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia
Všeobecne platí, že z právneho úkonu odstúpenia od zmluvy musí vyplývať vôľa spôsobiť zánik zmluvy alebo jej časti. Je možné použiť aj iný termín než "odstúpenie od zmluvy", je však nutné, aby z tohto úkonu vyplývala vôľa dosiahnuť účinky odstúpenia od zmluvy. Potom je však spravidla potrebné, resp. nutné uviesť dôvod, ktorý zodpovedá dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Inak samotný právny úkon označený ako odstúpenie od zmluvy nevyžaduje, aby v ňom boli obsiahnuté dôvody na odstúpenie od zmluvy. Občiansky zákonník v žiadnom ustanovení nehovorí, že treba uviesť dôvod odstúpenia. Súdna prax však zastáva ten názor, že ak by bol dôvod odstúpenia uvedený v listine o odstúpení, tento dôvod je možné meniť.
Pre náležitosti samotného odstúpenia treba vedieť, že sa jedná o jednostranný právny úkon, pri ktorom sa žiadne osobitne náležitosti nevyžadujú a na inštitút odstúpenia sa vzťahujú všeobecne ustanovenia o právnych úkonoch. Odstúpenie od zmluvy sa môže realizovať ústne, písomnou formou musí byť vykonané vždy v prípade, ak samotná zmluva, od ktorej sa odstupuje bola uzavretá písomne. Možno zhrnúť, že neexistencia dôvodov odstúpenia deklarovaných v odstúpení spravidla nemusí vylučovať platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov.
Na nastúpenie účinkov odstúpenia je nevyhnutné jeho riadne doručenie druhej zmluvnej strane ako adresátovi, ak ten nebol fyzicky prítomný pri jeho vykonaní. Otázka doručenia odstúpenia je často predmetom sporov medzi zmluvnými stranami. Zmluvné strany zvyčajne uvádzajú spôsob doručovania listín v príslušnej zmluve, prípadne otázka doručovania vyplýva zo zákonných ustanovení o príslušnej zmluve (napr. zmluva o krátkodobom nájme bytu v § 10 zák. o krátkodobom nájme bytu odkazuje na úst. Občianskeho súdneho poriadku).
Samotné odstúpenie od zmluvy musí byť realizované v lehote podľa zmluvy alebo zákona, inak druhá zmluvná strana môže namietnuť premlčanie tohto práva a nenastúpia účinky, ktoré sú spojené s odstúpením.
Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak, čo znamená, že účinky odstúpenia od zmluvy nastupujú od počiatku, spätne (ex tunc), t.j., akoby k uzatvoreniu zmluvy ani nedošlo. Po odstúpení od zmluvy v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka je každý z účastníkov zrušenej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal v rámci zásad o bezdôvodnom obohatení.
Aj pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov platí, že odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, plnenie poskytnuté pred odstúpením od zmluvy podľa Obchodného zákonníka sa nepovažuje za bezdôvodne obohatenie, nakoľko účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú okamihom odstúpenia, t.j. ex nunc. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá zmluvná strana, je povinná toto plnenie vrátiť; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi podľa zmluvy, inak § 502 Obchodného zákonníka. Pre vrátenie plnenia, ktoré bolo poskytnuté pred odstúpením od zmluvy, je stanovená lehota podľa § 394 Obchodného zákonníka, ktorá plynie odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.
Možno zhrnúť, že z týchto ustanovení vyplýva vzájomne podmienená povinnosť všetkých účastníkov zrušenej zmluvy odstúpením vrátiť si všetko, čo podľa zmluvy dostali (Občiansky zákonník).
V prípade, že spotrebiteľ uzatvorí zmluvu na diaľku, môže od nej odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu. Spotrebiteľ od takejto zmluvy môže odstúpiť do 14 dní od kedy si prevzal tovar, resp. uzatvoril zmluvu o poskytnutí určitej služby. Lehota 14 dní platí v prípade, ak predávajúci informoval spotrebiteľa o jeho práve odstúpiť od zmluvy. Táto informácia je spravidla obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach.
Ak si predávajúci nesplnil svoju povinnosť informovať spotrebiteľa o jeho práve odstúpiť od zmluvy, neplatí 14-dňová lehota odo dňa dodania tovaru alebo uzatvorenia zmluvy o poskytnutí služby. Táto 14-dňová lehota začína plynúť až vtedy, keď predávajúci informuje spotrebiteľa o jeho práve odstúpiť od zmluvy. Ak by však predávajúci vôbec neinformoval spotrebiteľa o práve odstúpiť od zmluvy, môže spotrebiteľ odstúpiť od zmluvy v lehote 12 mesiacov a 14 dní od dodania tovaru alebo uzatvorenia zmluvy o poskytnutí služby.
Nie vždy má spotrebiteľ právo odstúpiť od zmluvy uzatvorenej na diaľku. Zákon stanovuje výnimky, kedy spotrebiteľ nemôže odstúpiť od zmluvy, napríklad pri:
Spotrebiteľ môže uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu v listinnej podobe. Postačuje aj akékoľvek jednoznačne formulované vyhlásenie spotrebiteľa o jeho vôli odstúpiť od zmluvy. Spotrebiteľ môže na odstúpenie využiť aj formulár, ktorý musí mať predávajúci k dispozícii pre svojich zákazníkov.
Odstúpenie od zmluvy má za následok to, že sa zmluva ruší. Vytvára sa stav, ako keby ani nedošlo k uzatvoreniu zmluvy. Zmluvné strany sú si povinné vrátiť to, čo dostali. Spotrebiteľ je povinný vrátiť tovar a predávajúci je povinný vrátiť spotrebiteľovi zaplatené peniaze za tovar. Spotrebiteľ je povinný zaslať tovar späť predávajúcemu do 14 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy. Ak spotrebiteľ nevráti tovar vôbec, predávajúci môže voči nemu uplatniť žalobu o vydanie veci. V prípade, ak by spotrebiteľ vrátil poškodený tovar, predávajúci musí aj v takomto prípade vrátiť kúpnu cenu. Môže však následne od zákazníka požadovať náhradu škody, ktorú mu spôsobil.
V prípade, ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, je podnikateľ povinný mu vrátiť peniaze najneskôr do 14 dní. Podnikateľ je povinný vrátiť spotrebiteľovi všetky peniaze, vrátane poštovného. Predávajúci však nie je povinný vrátiť peniaze predtým, než mu bude vrátený tovar, alebo kým spotrebiteľ nepreukáže zaslanie tovaru späť predávajúcemu.
Predávajúci by mal vrátiť spotrebiteľovi peniaze rovnakou formou ako platil. Môžu sa však dohodnúť aj na inom spôsobe vrátenia peňazí. Predávajúci však nie je povinný uhradiť spotrebiteľovi dodatočné náklady, ak si spotrebiteľ výslovne zvolil iný spôsob doručenia, ako je najlacnejší možný spôsob doručenia ponúkaný predávajúcim. Podnikateľ tiež nie je povinný nahradiť spotrebiteľovi náklady na vrátenie tovaru. Predávajúci však môže dobrovoľne spotrebiteľovi nahradiť aj tieto náklady. Taktiež, ak neupozorní spotrebiteľa, že náklady na vrátenie tovaru znáša spotrebiteľ, je predávajúci povinný spotrebiteľovi nahradiť aj tieto náklady.
Nakupovanie cez internet má svoje zásady a pravidlá. Podľa občianskeho zákonníka je odstúpenie od zmluvy je jednostranný úkon vedúci k ukončeniu zmluvy (teda aj zmluvy o zakúpení tovaru či služby cez internet), v dôsledku ktorého si zmluvné strany musia vrátiť vzájomne poskytnuté plnenie. Odstúpenie od zmluvy je často mylne zamieňané za reklamáciu. Na odstúpenie od zmluvy do 14 dní od prevzatia tovaru bez uvedenia dôvodu má právo každý zákazník, ktorého by sme ale správne mali nazvať spotrebiteľ. Nie je totiž zákazník ako zákazník. Právo na odstúpenie od zmluvy nevzniká automaticky, ale len v dohodnutých alebo zákonom stanovených prípadoch, akým je napríklad 14dňová lehota.
Lehota 14 dní začína plynúť nasledujúci kalendárny deň po prevzatí tovaru. Zákazník má ale právo odstúpiť od zmluvy aj pred odoslaním tovaru či počas jeho prepravy. Za splnenie podmienok odstúpenia od zmluvy sa totiž považuje doručenie oznámenia o odstúpení. Zákazník môže teda pokojne odstúpiť od zmluvy aj minútu pred polnocou v posledný deň lehoty.
Ak sa chcete vyhnúť mastnej pokute od Slovenskej obchodnej inšpekcie, tak ste ako predajca povinný informovať svojich zákazníkov o práve na odstúpenie od zmluvy o jej podmienkach, lehote a postupe jej uplatňovania. Zároveň je vašou povinnosťou poskytnúť zákazníkom vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy.
Ďalšou povinnosťou, ktorú ukladá zákon prevádzkovateľom eshopu je vrátiť spotrebiteľovi najneskôr do 14 dní odo dňa vrátenia tovaru všetky platby, ktoré od neho prijal.
Mnohé eshopy majú v znení obchodných podmienok zakotvenú povinnosť vrátenia zakúpeného tovaru v pôvodnom obale. Zákon však nič také nepožaduje, pretože obal nie súčasťou kúpnej zmluvy ani predmetom kúpy. Dajte si preto veľký pozor na formuláciu vašich obchodných podmienok. Mohli by ste sa totiž dopustiť porušenia zákona, pretože by ste snažili zákazníkom vytvoriť povinnosť bez akéhokoľvek právneho podloženia. Rovnakú pokutu by ste mohli vyfasovať aj za to, ak by ste informácie o práve na odstúpenie od zmluvy nekomunikovali vôbec alebo neúplne.
Zákazník má právo na odstúpenie od zmluvy do 14 dní bez ohľadu na to, v akom stave sa zakúpený tovar nachádza. Toto právo však nie je neobmedzené. Niektoré veci sa totiž len tak vrátiť nedajú a myslí na to aj zákon. Ak predávate tovar podobného charakteru, uveďte pre istotu do Obchodných podmienok, že sa na vaše produkty 14dňová lehota bezdôvodného vrátenia nevzťahuje.
Ďalším dôležitým faktom je, že odstúpením od zmluvy zanikajú zákazníkovi aj ostatné zmluvy. Čo to znamená? Ak zákazník nakúpil v akcii 1+1 možno ani nevie o tom, že uzatvoril dve zmluvy: kúpnu a darovaciu. Ak sa teda rozhodne odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu, musí vám vrátiť aj to, čo získal zadarmo. Kúpna a darovacia zmluva totiž idú ruka v ruke - zrušením kúpnej zaniká darovacia.
Pri posudzovaní trvania práva na odstúpenie od zmluvy pre omeškanie dlžníka so zaplatením kúpnej ceny je potrebné vychádzať zo zmyslu a účelu inštitútu odstúpenia od zmluvy, ktorým je zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny, a nemožno ho považovať za sankciu za jej zaplatenie po dojednanej lehote. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. júla 2017, sp. zn. I. ÚS 403/2010).