
Zmluvy sú základom právnych vzťahov v spoločnosti. Zabezpečujú, že dohody medzi stranami sú záväzné a vymáhateľné. Jedna zo základných prirodzenoprávnych zásad hovorí o tom, že zmluvy majú byť dodržiavané, a pretože ide o už tradičný prvok rímskoprávnej normatívnej kultúry, je logické, že táto zásada je všeobecne známa predovšetkým v latinčine -- pacta sunt servanda. Niekedy však nastanú situácie, kedy jedna zo strán potrebuje od zmluvy odstúpiť. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý umožňuje zrušiť záväzok vyplývajúci zo zmluvy. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty odstúpenia od zmluvy, vrátane dôvodov, postupov a dôsledkov.
Legálnu definíciu právneho úkonu zakotvuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a to v § 34, podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Občiansky zákonník je v slovenskom právnom poriadku základným súkromnoprávnym kódexom, v dôsledku čoho je prípustné, aby špeciálny zákon stanovil pre určitý druh právnych vzťahov špeciálnu úpravu. Odstúpenie od zmluvy je upravené v Občianskom zákonníku v § 48 a nasl. a v Obchodnom zákonníku v § 344 a nasl. Tieto ustanovenia stanovujú podmienky, za ktorých je možné od zmluvy odstúpiť, ako aj dôsledky takéhoto odstúpenia. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý sa stáva účinným doručením adresátovi. Súhlas druhej strany nie je potrebný, pokiaľ zákon alebo zmluva nestanovuje inak.
Dôvody na odstúpenie od zmluvy môžu byť rôzne a závisia od konkrétneho typu zmluvy a okolností prípadu. Vo všeobecnosti možno odstúpiť od zmluvy, ak:
Niektoré zákony stanovujú konkrétne dôvody, kedy je možné od zmluvy odstúpiť. Napríklad:
Účastníci zmluvy si môžu dohodnúť aj vlastné dôvody, kedy je možné od zmluvy odstúpiť. Tieto dôvody musia byť jasne a zrozumiteľne definované v zmluve.
Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení
Pre relevantnosť odstúpenia od zmluvy taktiež musí byť dodržaná zákonom predpísaná forma. Odstúpenie od zmluvy musí byť urobené písomne, ak bola písomne uzavretá aj samotná zmluva. Odstúpenie od zmluvy musí byť doručené druhej strane. Odstúpenie od zmluvy by malo obsahovať:
Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak. To znamená, že zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Každá strana je povinná vrátiť druhej strane všetko, čo podľa zmluvy dostala. Ak to nie je možné (napr. pri poskytnutí služieb), musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Právo na odstúpenie od zmluvy je v režime práv, ktoré podliehajú premlčaniu, a teda odstúpenie musí byť realizované v príslušnej premlčacej lehote. Premlčacia lehota je trojročná, ak zákon nestanovuje inak.
Ak kúpna zmluva nemá jednu zo základných náležitostí platného právneho úkonu, ide o právny úkon absolútne neplatný, ktorý je neplatným od samého začiatku. Takýto právny úkon je neúčinným voči všetkým od samého začiatku. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, to znamená, že každý, kto preukáže právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, sa môže kedykoľvek domáhať na súde určenia neplatnosti daného právneho úkonu. Ak sa plnilo na základe neplatnej kúpnej zmluvy (napr. sa zaplatila kúpna cena alebo došlo k odovzdaniu bytu), je potrebné vrátiť si vzájomné plnenia.
Ak spoluvlastník predal pozemok bez toho, aby dodržal predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, títo sa môžu domáhať od nového spoluvlastníka, aby im predal svoj podiel. Ak k dohode nedôjde, môžu podať žalobu na súd o určenie neplatnosti zmluvy.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru
Ak matka predala synovi byt s ústnou dohodou o splácaní, ale syn svoje záväzky neplní, matka má možnosť vyzvať syna, aby uhradil zostatok kúpnej ceny. Ak syn neuhradí zostatok kúpnej ceny, matka má možnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy.
Ak osoba podpísala zmluvu o predaji nehnuteľnosti za nevýhodných podmienok v tiesni, má právo od zmluvy odstúpiť. Tieseň musí byť preukázaná, rovnako ako aj nápadne nevýhodné podmienky.
Ak matka darovala dcére byt a ostatní súrodenci s tým nesúhlasia, nemajú automaticky právo napadnúť darovaciu zmluvu. Museli by preukázať, že matka pri darovaní nekonala svojprávne alebo že darovacia zmluva je neplatná z iných dôvodov.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia