Starostlivosť o druhých ľudí: Prezentácia z pohľadu sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva

Abstrakt

Táto štúdia sa zaoberá problematikou dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva. Cieľom je analyzovať a porovnať pohľady vybraných vedných odborov na túto problematiku. Štúdia prináša výsledky kvalitatívno-kvantitatívnej obsahovej analýzy dokumentov z týchto troch vedných odborov.

Zistilo sa, že každý analyzovaný vedný odbor sa primárne orientuje na potreby staršieho človeka, s menšími rozdielmi v tom, ako tieto potreby vnímajú. Ošetrovateľstvo ponúka širšie možnosti foriem starostlivosti ako ďalšie dva odbory. Zistený bol rozdiel v jednotlivých formách dlhodobej starostlivosti medzi právom a ostatnými odbormi.

Je dôležité poskytnúť starším ľuďom špecializovanú, odbornú a komplexnú starostlivosť, ktorá zodpovedá ich zdravotnému stavu. V súčasnosti neexistuje formálny spôsob, ako pripraviť mladých ľudí v aktívnom veku na možnosti využívania dlhodobej starostlivosti. Dlhodobá starostlivosť je finančne náročná.

Porovnanie možností financovania dlhodobej starostlivosti z perspektívy sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva ukázalo, že v sociálnej práci sa financovanie prejavuje cez zvyšovanie nárokov na financovanie, zatiaľ čo v práve sa stretávame s financovaním smerovaným na klienta.

Kľúčové slová: Dlhodobá starostlivosť, Ošetrovateľstvo, Právo, Sociálna práca.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Úvod

Starnutie populácie je celosvetový trend, ktorý so sebou prináša zvýšené nároky na systém dlhodobej starostlivosti. Zabezpečenie kvalitnej a dostupnej starostlivosti o starších ľudí je komplexná úloha, ktorá si vyžaduje koordinovaný prístup z rôznych oblastí. Táto štúdia sa zameriava na analýzu a porovnanie pohľadov sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva na problematiku dlhodobej starostlivosti. Cieľom je identifikovať spoločné prieniky a rozdiely v prístupoch týchto odborov a prispieť k lepšiemu porozumeniu komplexnosti tejto problematiky.

Definícia dlhodobej starostlivosti

Dlhodobá starostlivosť a podpora integrácie je koordinované poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sociálneho a zdravotného poradenstva a sociálnych služieb, kompenzačných pomôcok a dávok v takom rozsahu, aby bola nahradená strata schopnosti vykonávať nevyhnutné životné úkony a ďalšie sociálne a pracovné funkcie. Poskytuje sa podľa individuálnych potrieb každého klienta, primerane jeho veku a miere funkčnej poruchy, v jeho prirodzenom sociálnom prostredí alebo v zariadení dlhodobej starostlivosti. Dlhodobá starostlivosť sa klientovi poskytuje priamo prostredníctvom poskytovateľa alebo poskytnutím pomôcky, alebo nepriamo vo forme peňažných príspevkov a dávok, ktorými si zaplatí sociálnu službu alebo pomôcku. (Legislatívny zámer zákona o dlhodobej starostlivosti a podpore integrácie osôb so zdravotným postihnutím, 2005).

Teoretické východiská

Teoretické aspekty práce a prístupu k starším ľuďom odzrkadľujú základnú filozofiu jednotlivých vedných odborov, ktoré vychádzajú zo spoločného holistického chápania ľudskej bytosti, disponujúcej paletou ľudských potrieb, ktoré treba saturovať, či už vlastnými silami, alebo pomocou ďalšej osoby.

Pohľad sociálnej práce

Sociálna práca je odborná činnosť, ktorá na profesionálnom základe zaisťuje starostlivosť o klienta, ktorého vzťah s prostredím, v ktorom žije, je narušený. Realizuje sa hlavne v sociálnych službách a ich prostredníctvom. Profesionálni sociálni pracovníci sú zamestnávaní sociálnymi subjektmi a ich cieľom je realizovať sociálne ciele, programy, plány či projekty, t. j. poskytovať sociálnym objektom, klientom, predmety - dávky a služby, ktoré vedú k uspokojovaniu určitých sociálnych potrieb. Uskutočňovaním sociálnej práce sa realizuje veľká miera sociálno-politických zámerov. Profesionálni sociálni pracovníci poskytujú informácie a služby klientom v najrozmanitejších životných situáciách.

Sociálna práca vychádza z vnímania človeka ako biologicko-psychologicko-sociálnej bytosti, ktorá je vo vzájomnej interakcii s prostredím, v ktorom žije. Pokiaľ sa táto interakcia naruší, vytvára sa priestor pre pôsobenie profesionálnej sociálnej práce. Aby interakcia človeka s prostredím mohla byť chápaná ako funkčná, vyžaduje sa dôležitý predpoklad spokojnosti jedinca s mierou saturácie vlastných potrieb. Tá môže byť realizovaná vlastným snažením, alebo pomocou ďalšej osoby. U starších ľudí s deficitom sebaopatery zohráva významnú úlohu práve „ďalšia osoba“.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Analýza z pohľadu sociálnej práce

Analýza dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu sociálnej práce bola spracovaná na základe textov vybraných zo zdrojov: Krajčík (2000) Geriatria, konkrétne s kapitolou zaoberajúcou sa organizáciou starostlivosti o starých ľudí, Poledníková et al. (2006) Geriatrické a gerontologické ošetrovateľstvo, so zameraním na kapitolu o sociálnej starostlivosti o seniorov v podmienkach Slovenskej republiky a Hrozenská et al. (Formy sociálnej starostlivosti a sociálnej pomoci určené starším ľuďom a dlhodobá starostlivosť o starších ľudí).

Tab. 1 poukazuje, že celkový počet analyzovaných jednotiek je 47. Z tohto počtu je najviac zastúpený pojem starostlivosť (55,32 %). Druhým najviac zastúpeným výrazom je inštitúcia (14,89 %). Slová potreby a domáca sú v rovnakom zastúpení (6,39 %). Pojmy ústavná, rodina, komunita tvoria 4,25 % z celku. Najmenšie percentuálne zastúpenie dosiahli výrazy individuálny a financovanie (2,13 %). Termíny kvalita, sebestačnosť, ambulantná, sa v analyzovanom texte nenachádzajú.

Pohľad práva

Právo zaujíma nezastupiteľné miesto v oblasti legislatívnej úpravy dlhodobej starostlivosti, ktorá vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a z nadväzujúcich usmernení vlády s cieľom integrovať prekrývanie sociálnych a zdravotných služieb a ich financovanie smerované na klienta. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 161 zo dňa 25. februára 2004 schválila Koncepciu sociálnej a dlhodobej starostlivosti a uložila ministrovi zdravotníctva predložiť legislatívny zámer zákona o sociálnej a dlhodobej starostlivosti (Legislatívny zámer zákona o dlhodobej starostlivosti a podpore integrácie osôb so zdravotným postihnutím, 2005).

Základným dôvodom pre vytvorenie osobitného systému dlhodobej starostlivosti sú súčasné prognózované zmeny v štruktúre obyvateľstva Slovenska, najmä z hľadiska starnutia obyvateľstva. Podľa prognózy Infostatu (2002) sa bude počet obyvateľstva nad 65 rokov každoročne zvyšovať, výraznejšie po roku 2011. Okrem starnutia populácie sa vážnym dôvodom stáva rastúce očakávanie verejnosti po lepšej kvalite služieb (Legislatívny zámer zákona o dlhodobej starostlivosti a podpore integrácie osôb so zdravotným postihnutím, 2005). Integrácia sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti nie je v právnom systéme Slovenskej republiky systematicky upravená. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nemôže byť zriaďovateľom, resp. zakladateľom žiadneho zariadenia dlhodobej starostlivosti. Zriaďovateľom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, vyšší územný celok alebo obec.

Právo, resp. právne dokumenty nazerajú na problematiku dlhodobej starostlivosti taxatívnou kategorizáciou sledovaných jednotiek, ich štrukturáciou a diferenciáciou voči ostatným prvkom systému. Pojem sociálne zabezpečenie sa u nás v odbornej právnickej literatúre z predchádzajúcich rokov ustálil ako pojem zahŕňajúci predovšetkým vzťahy.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Analýza z pohľadu práva

Analýza dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu práva bola spracovaná na základe textov vybraných z publikácií a internetových textov: Rievajová et al. (2006) Sociálne zabezpečenie, so zameraním na kapitolu Sociálna poisťovňa a financovanie sociálneho poistenia, Klevetová - Dlabalová (2008) Motivační prvky při práci se seniory, s kapitolou Moderní doba a etapa stáří; zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, s akcentom na § 12, Medzinárodný akčný plán pre problematiku starnutia (2002), Legislatívny zámer zákona o dlhodobej starostlivosti a podpore integrácie osôb so zdravotným postihnutím (2005), Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredia a Bohovicová (2006) Vývoj sociálnej práce (formy poskytovania dlhodobej starostlivosti vo vybraných krajinách).

Tab. 2 poukazuje, že celkový počet analyzovaných jednotiek je 70. Najviac zastúpený pojmom je starostlivosť (72,86 % z celku). Ďalšími najzastúpenejšími výrazmi sú potreby a domáca (5,71 % z celkového počtu). Slovo ústavná tvorí 4,29 % z celku. Termíny kvalita, ambulantná, inštitúcia, sú zastúpené v 2,86 %. Pojem komunita tvorí 1,43 % z celkového počtu.

Pohľad ošetrovateľstva

Osobitný odborný pohľad na danú problematiku poskytuje ošetrovateľstvo. Geriatrické ošetrovateľstvo je komplexná ošetrovateľská starostlivosť o chorých seniorov, ktorá zohľadňuje ich potreby v súvislosti s chorobami vo vyššom a vysokom veku, najmä so špecifickými geriatrickými syndrómami a komplikáciami chorôb. Je to starostlivosť zameraná na uspokojovanie potrieb staršieho človeka a na riešenie jeho problémov. Starý a ťažko chorý človek často nie je schopný signalizovať svoje potreby, a preto je aktívny prístup ošetrovateľského personálu v uspokojovaní potrieb starých ľudí veľmi dôležitý (Cetlová, 2009, p. 100). V posledných desiatich rokoch sa aj v zdravotníctve objavili nové filozofické názory a trendy, ktoré prinášajú individuálny prístup k človeku ako k celku. Chápanie pojmu zdravie závisí od spoločnosti, stupňa jej rozvoja a od jej kultúry. Existuje niekoľko známych modelov chápania zdravia, s ktorými sa v rôznej miere môže stotožniť aj starší jedinec. Špecifikom v odbore je aj orientácia ošetrovateľstva smerom do komunity.

Analýza z pohľadu ošetrovateľstva

Analýza dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu ošetrovateľstva bola spracovaná na základe textov vybraných diel a internetových textov: Poledníková et al. (2006) Geriatrické a gerontologické ošetrovateľstvo, so zameraním na kapitolu Gerontologické ošetrovateľstvo, Pavlíková (2006) Modely ošetrovatelství v kostce, s kapitolou Kategorie filozofických názoru v ošetřovatelství, Trachtová (2005) Potřeby nemocného v ošetrovatelském procesu, Žiaková (2007) Ošetrovateľské konceptuálne modely, Kalvach et al. (2008) Geriatrické syndromy a geriatrický pacient, s kapitolou Pojetí gariatrického pacienta a oboru geriatrie, Bartko (1984) Moderná psychohygiena (životný štýl seniorov) a Hegyi (1994) Tretie Stredoeurópske sympózium o sociálnej gerontológi, s kapitolou Starostlivosť o starých ľudí v transformujúcich sa krajinách (príspevky: Litomerický - Starý človek a jeho rodina, Palát - Rehabilitácia v komunite ako model dlhodobej starostlivosti v geriatrii., Čunderlíková - Varsányiová Je domov dôchodcov skutočne domovom?).

V tab. 3 sa pracuje s celkovým počtom analyzovaných jednotiek (70). Tiež je najviac zastúpená pojmom starostlivosť (44,28 % z celku). Druhý výraz, ktorý tvorí 10,00 % z celku, je domáca. Slová potreby, rodina, komunita tvoria 8,57 % z celkového počtu. Termíny sebestačnosť a ústavná tvoria 4,29 % z celku. Pojmy kvalita, individuálny, ambulantná, inštitúcia tvoria 2,86 % z celku.

Porovnanie pohľadov vybraných vedných odborov

Na základe analyzovaných textov boli porovnané pohľady vybraných vedných odborov na dlhodobú starostlivosť o starších ľudí. Pri porovnávaní sa vychádzalo z celkového počtu analyzovaných pojmov. Celok bol rozdelený do troch častí: ukazovatele prístupu k dlhodobej starostlivosti, jednotlivé formy dlhodobej starostlivosti a možnosti financovania dlhodobej starostlivosti o starších ľudí.

Prístup k dlhodobej starostlivosti

Celkový počet analyzovaných jednotiek je 131 (tab.4). Pojem potreby je najviac zastúpený v ošetrovateľstve, potom v práve a najmenej v sociálnej práci. Slovo kvalita je v rovnakom zastúpení v práve aj v ošetrovateľstve, v sociálnej práci sa nenachádza. Výraz sebestačnosť je zastúpený iba v ošetrovateľstve. Termín individuálny je najviac zastúpený v ošetrovateľstve, až potom v sociálnej práci. Právo tento pojem nezahŕňa.

Formy dlhodobej starostlivosti

Celkový počet analyzovaných jednotiek je 54 (tab.5). Pojem ambulantná je v rovnakom zastúpení v práve aj ošetrovateľstve. V sociálnej práci sa nenachádza. Výraz ústavná je v rovnakom počte v práve aj ošetrovateľstve, najmenej v sociálnej práci. Termín domáca je v najväčšom počte zastúpený v ošetrovateľstve. Na druhom mieste sa nachádza v práve a nakoniec v sociálnej práci. Slovo rodina ja najviac zastúpený v ošetrovateľstve, potom v sociálnej práci. V práve sa nenachádza. Zvrat komunita sa najčastejšie vyskytuje v ošetrovateľstve, potom v sociálnej práci a napokon v práve. Posledný výraz inštitúcia sa najviac vyskytuje v sociálnej práci. V práve a ošetrovateľstve má rovnaké zastúpenie.

Financovanie dlhodobej starostlivosti

Celkový počet analyzovaných jednotiek je 2 (tab.6). Pojem financovanie sa nachádza v rovnakom zastúpení v sociálnej práci aj v práve.

Súhrnné porovnanie

Súhrnne bolo porovnaných spolu 187 analyzovaných jednotiek (tab.7). Najviac vyskytujúci sa pojem je pojem starostlivosť (57,75 % z celku). Druhým najčastejšie vyskytujúcim sa slovom je domáca (7,49 % celku). Tretím výrazom, ktorý sa najfrekventovanejšie v analyzovanom texte nachádza je potreby (6,95 % z celku). Ďalším termínom je inštitúcia, ktorá je v zastúpení 5,88 % z celkového počtu. Pojem komunita tvorí 4,81 % z celkového počtu. Ďalšími slovami v poradí sú rodina a ústavná, ktoré tvoria 4,28 % z celku. Zvraty kvalita, ambulantná sú zastúpené v 2,14 % z celkového počtu. Predposlednými výrazmi v analyzovanom texte sú sebestačnosť a individuálny. Tvoria 1,60 % z celku.

Kvalitatívna analýza

Realizovaná bola aj kvalitatívna analýza sledovaných obsahov. Určené boli jednotky analýzy a sledované bolo, cez ktoré, resp. aké slovné spojenia sa prejavuje. Opäť bol smerodajný pohľad troch vybraných vedných odborov (tab. Sociálna práca vychádza z vnímania človeka ako biologicko-psychologicko-sociálnej bytosti, ktorá je vo vzájomnej interakcii s prostredím, v ktorom žije. Pokiaľ sa táto interakcia naruší, vytvára sa priestor pre pôsobenie profesionálnej sociálnej práce. Aby interakcia človeka s prostredím mohla byť chápaná ako funkčná, vyžaduje sa dôležitý predpoklad spokojnosti jedinca s mierou saturácie vlastných potrieb. Tá môže byť realizovaná vlastným snažením, alebo pomocou ďalšej osoby. U starších ľudí s deficitom sebaopatery zohráva významnú úlohu práve „ďalšia osoba“. Právo, resp. právne dokumenty nazerajú na problematiku dlhodobej starostlivosti taxatívnou kategorizáciou sledovaných jednotiek, ich štrukturáciou a diferenciáciou voči ostatným prvkom systému. Pojem sociálne zabezpečenie sa u nás v odbornej právnickej literatúre z predchádzajúcich rokov ustálil ako pojem zahŕňajúci predovšetkým vzťahy a … ó ‹zäüupØ à êIFûÐQ <œûw3wíÝ¢ö~~4²)O˜ªD(˜á ´'
ê†
? º›o(åÊz‡“Ü„{‡p?dEŸsÂG„õüˆFNøCAü1Ãÿ]EþO׊§$û!ÁzL0? ÈIÞw5:-øR÷ÓŽ‹â x. doc. MUDr.
tu seniorov ’! populácia s viac ako 7 % osôb nad 65 rokov = kritérium starého obyvate>
stva (WHO). v r. 2002 v SR 11,6 % seniorov, v krajinách EÚ 14 -16 % (Haa
kovcová, 2002). a
pecifiká: vek, polymorbidita, sociálne faktory ’!
né ochorenia- sepsa; nádorová metastáza do mozgu; metabolické; endokrinné ochorenia,… 17 % va
etkých psychiatrických konzílií vo va
eobecných nemocniciach pre dg. Xdoc. MUDr. Wdoc. MUDr.

Dôležitosť zachovania sebestačnosti a aktívneho prístupu

Viacerí autori zdôrazňujú, že aj napriek tomu, že sú starší ľudia pri rôznych činnostiach odkázaní na pomoc druhých ľudí, je dôležité človeku, ktorému pomáhame, umožniť, aby vykonával čo najviac vecí sám. Prílišná starostlivosť demotivuje. Samotná starostlivosť o starších ľudí je poskytovaná rôznymi formami.

Financovanie dlhodobej starostlivosti

So starnutím obyvateľstva súvisí aj zvyšovanie nárokov na financovanie dlhodobej starostlivosti o starších ľudí.

tags: #starostlivosť #o #druhých #ľudí #prezentácia