Odstúpenie z funkcie člena dozornej rady: komplexný sprievodca

Úvod

Tento článok sa zaoberá problematikou odstúpenia z funkcie člena dozornej rady, pričom sa zameriava na právne aspekty, postupy a praktické rady pre dotknuté osoby. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, a to od právneho základu až po praktické kroky, ktoré je potrebné podniknúť.

Právny rámec

Problematiku zániku funkcie člena orgánu spoločnosti upravuje predovšetkým ustanovenie § 66 Obchodného zákonníka (OBZ) a v nadväznosti naň existuje špeciálna úprava pre orgány akciovej spoločnosti (napr. § 200 OBZ). V zmysle § 133 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, patrí právomoc vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu valnému zhromaždeniu spoločnosti.

Spôsoby zániku funkcie člena orgánu spoločnosti

Z uvedených ustanovení, ako aj z prirodzenej povahy vecí, možno rozlíšiť nasledujúce spôsoby zániku funkcie člena orgánu a. s.:

• Vzdaním sa funkcie
• Odvolaním z funkcie valným zhromaždením
• Uplynutím funkčného obdobia
• Stratou voliteľnosti
• Dohodou o zániku funkcie
• Smrťou
• Zánikom spoločnosti
• Obmedzením spôsobilosti na právne úkony
• Pozbavením spôsobilosti na právne úkony (tento spôsob bol možný len do účinnosti zákona č. 161/2015 Z. z.)

Vzdanie sa funkcie

Každý člen predstavenstva alebo dozornej rady, ktorý bol do príslušného orgánu vymenovaný alebo zvolený, sa môže vzdať svojej funkcie. Pretože vzdanie sa funkcie má zásadný vplyv na chod a. s., je potrebné nahradiť odstupujúceho člena v príslušnom orgáne, OBZ predovšetkým určuje moment zániku funkcie.

Účinnosť vzdania sa funkcie

Podľa § 66 ods. 2 OBZ tento moment nastane dňom prvého zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena, orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie. V prípade, ak sa člen orgánu spoločnosti vzdá svojej funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite. Okamžitá účinnosť môže nastať len pri vzdaní sa funkcie počas zasadnutia orgánu príslušného na ustanovenie nového orgánu (obvykle valné zhromaždenie, prípadne dozorná rada v akciovej spoločnosti).

Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení

V prípade, ak sa člen orgánu nevzdá funkcie priamo na zasadaní orgánu, ktorý je oprávnený ustanoviť nového člena orgánu, musí byť vzdanie sa funkcie vyhotovené v písomnej forme a listina s týmto obsahom musí byť členom orgánu, ktorý sa vzdáva funkcie, vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca. Z uvedeného je zrejmé, že po formálnej stránke nepostačuje, ak bude podpis člena orgánu osvedčený obcou alebo na obvodnom úrade (zákon č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami).

Nečinnosť orgánu oprávneného vymenovať nového člena

V záujme efektívnej úpravy sa rieši problematika pasivity príslušného orgánu spoločnosti, a to tak, že v prípade, ak príslušný orgán nezasadne do troch mesiacov od doručenia rezignácie člena orgánu, vzdanie sa funkcie je účinné prvého dňa nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov (napr. ak sa vzdanie funkcie konateľa doručí spoločnosti 26. 8. a valné zhromaždenie nezasadne do 26. 11., potom štatutárny orgán prestáva vykonávať svoju funkciu 27. 11.).

Osobitná situácia vzniká v prípade, ak sa člen orgánu vzdá svojej funkcie priamo na zasadnutí orgánu spoločnosti napr. na zasadnutí Valného zhromaždenia. Obchodný zákonník osobitne upravuje zákonnú fikciu, v zmysle ktorej platí, že ak orgán spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť (v našom prípade ide o Valné zhromaždenie) nového člena štatutárneho orgánu, t. j. konateľa, nezasadne do troch mesiacov od vzdania sa funkcie, účinnosť vzdania sa funkcie nastáva od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty.

V praxi sa však môže stať prípad, že napríklad spoločník v spoločnosti sa schválne nedostaví na zasadnutie valného zhromaždenia. V tejto súvislosti poukazujeme na súdne rozhodnutie (Právní rozhledy 6/2000 s. Ďalšie rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20Cbs 11/2004 uvádza, že „Podmienkou pre odstúpenie bolo oznámenie orgánu, ktorý ho volil alebo vymenoval. Výkon funkcie končí dňom, keď odstúpenie prerokoval alebo mal prerokovať orgán, ktorý ho zvolil alebo vymenoval, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak (§ 66 os. 1 Obchodného zákonníka). Z uvedeného je zrejmé, že nečinnosť orgánu, ktorý mal prerokovať odstúpenie z funkcie, má rovnaký dôsledok, ako keby odstúpenie skutočne prerokoval.

Doručovanie oznámenia o vzdaní sa funkcie

Pre účinky jednostranného vzdania sa funkcie má preto zásadný význam doručenie písomného vzdania sa funkcie člena orgánu spoločnosti. Adresátom musí byť spoločnosť, v ktorej vykonáva člen orgánu spoločnosti funkciu v štatutárnom orgáne alebo dozornom orgáne. Čo však v prípade, že sa vedúcemu organizačnej zložky nepodarí doručiť oznámenie o vzdaní sa funkcie spoločnosti? Znamená to, že vedúci organizačnej zložky bude musieť vo svojej funkcii zotrvať až do doby, kedy sa mu podarí účinne doručiť zásielku spoločnosti? Vzhľadom na absenciu zákonných ustanovení týkajúcich sa doručovania oznámenia o vzdaní sa funkcie odporúčame zakotviť úpravu doručovania v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách spoločnosti. V prípade, že takáto úprava doručovania chýba, myslíme si, že by sa mal za deň doručenia považovať deň, kedy bola zásielka neúspešne doručovaná spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru

K takémuto názoru sa priklonil aj Okresný súd v Žiline v uznesení, sp. zn. 5Exre/172/2014, keď vyhodnotil ako deň doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie vedúceho organizačnej zložky deň, v ktorom bola zásielka neúspešne doručovaná spoločnosti: „ako súd preveril na internetovej adrese Slovenskej pošty, a.s. umožňujúcej sledovanie pohybu zásielok, zásielka obsahujúca vzdanie sa funkcie bola spoločnosti … neúspešne doručovaná dňa xx.xx.xxxx. Do sféry poznania spoločnosti sa tým dostala dňa xx.xx.xxxx a v ten deň mala možnosť spoločnosť sa so zásielkou oboznámiť a súd ju preto vyhodnotil ako doručenú dňa xx.xx.xxx (pozn.

K iným záverom však v obdobnom prípade (keď sa zásielka obsahujúca písomné vzdanie sa funkcie vrátila ako adresát neznámy) dospel Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 33Exre/157/2011, v ktorom odstupujúceho konateľa vyzval, aby v lehote 10 dní súdu predložil doklad preukazujúci doručenie vzdania sa funkcie konateľa predmetnej spoločnosti obsahujúci dátum jeho prevzatia spoločnosťou. Ako súd uviedol: „súd nemá preukázanú nezhodu medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom, nakoľko konateľ nepreukázal doručenie vzdania sa funkcie konateľa obchodnej spoločnosti alebo druhému konateľovi spoločnosti, čím nedošlo ku vzdaniu sa funkcie v súlade so zákonom a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. V praxi sme sa stretli s odmietnutím návrhu na výmaz konateľa v obdobnom prípade, kedy sa vzdanie funkcie nepodarilo doručiť ani spoločnosti ani jej spoločníkovi. V danom prípade nám odporučil vyšší súdny úradník, aby bolo ako dôkaz doručenia zásielky spoločnosti predložené čestné vyhlásenie konateľa (ktorý sa vzdal svojej funkcie) o prevzatí predmetného oznámenia o vzdaní sa funkcie jeho osobou.

Povinnosti po vzdaní sa funkcie

Zároveň aj bývalý konateľ má povinnosť za obdobie, v ktorom pôsobil ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu spoločnosti, poskytovať primeranú súčinnosť vyžiadanú súdom, správcom dane, Sociálnou poisťovňou, zdravotnou poisťovňou, správcom alebo súdnym exekútorom, a to v rozsahu, v akom možno predpokladať, že môže prispieť k bližšiemu objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť týka.

Výmaz z obchodného registra

Po samotnom akte vzdania sa funkcie konateľa nasleduje výmaz z obchodného registra. Výmaz konateľa z obchodného registra za trvania spoločnosti má len deklaratórny charakter. Po účinnosti vzdania sa funkcie vedúceho organizačnej zložky je potrebné podať na príslušný obchodný register žiadosť o začatie konania o dosiahnutie zhody medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným právnym stavom, v ktorej je nevyhnutné preukázať doručenie oznámenia o vzdaní sa funkcie vedúceho organizačnej zložky spoločnosti. Na základe tejto žiadosti vykoná obchodný register výmaz vedúceho organizačnej zložky z obchodného registra.

Špecifické situácie

V prípade, ak by mala spoločnosť s ručením obmedzeným jediného konateľa spoločnosti, ktorý nie je zapísaný do obchodného registra do 60 dní od uplynutia 3 mesiacov po vzdaní sa funkcie je ten konateľ, ktorý túto funkciu vykonával naposledy povinný podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. a).

Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia

Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť vytvorená aj ako jednoosobová spoločnosť, teda spoločnosť s jediným spoločníkom. Neznamená to automaticky, že jednoosobová spoločnosť musí mať len jedného konateľa spoločnosti. Konateľov môže byť aj viac. V prípade, ak by mala spoločnosť jediného konateľa spoločnosti, ktorý by sa vzdal svojej funkcie alebo by jeho funkcia zanikla z iného dôvodu, uplatnili by sa ustanovenia o povinnosti pôvodného konateľa podať návrh na zrušenie spoločnosti súdom ako sme už spomínali v predchádzajúcom texte.

Vzdanie sa funkcie člena predstavenstva akciovej spoločnosti

Rovnako ako pri konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným budeme aplikovať na vzdanie sa funkcie člena predstavenstva ustanovenia § 66 Obchodného zákonníka. Predstavenstvo je v zmysle § 191 a nasl. Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti. „Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.“

V súvislosti s vymenovaním alebo voľbou nového člena vzniká otázka, čo v prípade vzdania sa funkcie členom predstavenstva a následnej kooptácie nového člena predstavenstva postupom podľa § 194 ods. 4 OBZ. Je zrejmé, že v danom prípade nedochádza k vymenovaniu ani voľbe nového člena orgánom, ktorý je oprávnený ho zvoliť alebo vymenovať. Logickým výkladom ustanovenia § 66 ods. 2 OBZ možno dospieť k záveru, že jeho účelom je zachovať funkčnosť orgánov a. s., a preto pokiaľ dôjde k ustanoveniu náhradného člena predstavenstva jeho kooptáciou predstavenstvom a. s., aj v takom prípade zanikne výkon funkcie pôvodnému členovi predstavenstva dňom vymenovania náhradného člena.

V porovnaní s právnou úpravou účinnou do 1. januára 2002 výkon funkcie člena orgánu a. s. v dôsledku vzdania sa funkcie nezanikne, ak orgán, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena, nezasadne. Uvedenú situáciu je možné vyriešiť buď v stanovách, pretože OBZ pripúšťa v danom prípade odchylnú úpravu alebo ak má odstupujúci člen orgánu spoločnosti reálnu obavu, že v prípade jeho vzdania sa funkcie, nebude zvolané zasadanie toho orgánu a. s., ktorý je oprávnený nahradiť ho, počkať až na jeho zasadanie a vzdať sa priamo na ňom svojej funkcie. Pokiaľ dôjde k situácii, že orgán a. s. oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena je nečinný, potom ak vznikne a. s. škoda, odstupujúci člen orgánu a. s. nezodpovedá a. s. za prípadnú škodu a v prípade, ak je týmto orgánom valné zhromaždenie, potom to môže viesť aj k zrušeniu a. s. (§ 68 ods. 6 písm. a) OBZ).

Zákonné obmedzenia

Určité obmedzenie proti podobným praktikám predstavuje ustanovenie § 66 ods. 1 OBZ, ktoré ukladá a. s. povinnosť vymenovať nového člena namiesto odstupujúceho člena orgánu a. s. do 3 mesiacov. Problematickosť uvedeného ustanovenia v prípade vzdania sa funkcie spočíva v tom, že uvedená lehota začína plynúť až od okamihu, keď nastane právna skutočnosť, s ktorou je spojený zánik funkcie, teda od zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu a. s., a nie už od okamihu doručenia prejavu vôle vzdať sa funkcie. Takto môže dotyčný orgán oddialiť jej plynutie a aj preto je nanajvýš žiaduce upraviť otázku vzdania sa funkcie v prípade pasivity orgánov a. s. v stanovách.

Úprava zániku funkcie člena orgánu a. s. obsiahnutá v ustanovení § 66 OBZ je dispozitívna, čo znamená, že stanovy spoločnosti môžu určiť moment zániku funkcie člena orgánu a. s., ktorý sa vzdal svojej funkcie odlišne (napr. určiť, že výkon jeho funkcie mu zanikne už dňom doručenia a pod.).

Komu adresovať vzdanie sa funkcie?

V súvislosti s problematikou vzdania sa funkcie člena orgánu a. s. vzniká otázka, ktorému orgánu a. s. by mal odstupujúci člen adresovať svoj prejav vôle vzdať sa svojej funkcie. OBZ túto otázku výslovne nerieši. Pretože však vzdanie sa funkcie je účinné až okamihom prvého zasadania orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena, pokiaľ stanovy neurčia inak, mal by odstupujúci člen adresovať svoje vzdanie sa funkcie tomuto orgánu. Takýto postup nebude robiť problém, ak odstúpi člen predstavenstva, ktorého volí dozorná rada.

Iná situácia nastane, ak sa vzdá funkcie člen predstavenstva, ktorého volí valné zhromaždenie, alebo člen dozornej rady. Niet pochýb, že v takom prípade nebude možné informovať valné zhromaždenie, pretože toto nie je stály orgán a. s. Za danej situácie možno z prirodzenej povahy vecí vydedukovať, že by tak mal urobiť vo vzťahu k orgánu, ktorého je členom, a tento by mal zabezpečiť zvolanie valného zhromaždenia. Samozrejme, že uvedený problém nevznikne v prípade, keď sa člen orgánu a. s. vzdá svojej funkcie na zasadnutí valného zhromaždenia. V takom prípade bude vzdanie sa funkcie účinné okamžite.

Možný vznik škody

Pretože v dôsledku vzdania sa funkcie môže vzniknúť a. s. škoda, ukladá OBZ odstupujúcemu členovi orgánu spoločnosti povinnosť upozorniť a. s. na túto skutočnosť a uviesť opatrenia potrebné na jej odvrátenie. Z dikcie dotknutého ustanovenia OBZ jednoznačne vyplýva, že na to, aby sa odstupujúci člen orgánu a. s. zbavil prípadnej zodpovednosti za škodu, nestačí len uviesť, že hrozba jej vzniku existuje, ale je povinný uviesť aj opatrenia potrebné na jej odvrátenie. Ak porušením tejto povinnosti vznikne a. s. škoda, zodpovedá za ňu podľa ustanovenia § 373 a nasl. OBZ, t. j. bez ohľadu na zavinenie. Pri posudzovaní povinnosti na náhradu škody však bude potrebné zohľadniť aj mieru spoluzavinenia a. s. (§ 384 OBZ), t. j. či a. s. nezanedbala prijať také opatrenia, ktoré by mohli zmierniť alebo odvrátiť hroziacu škodu.

Vzdanie sa funkcie vedúceho organizačnej zložky

Napriek tomu, že v Obchodnom zákonníku chýba explicitná úprava vzdania sa funkcie vedúcim organizačnej zložky, osoba, ktorá zastáva funkciu vedúceho organizačnej zložky, sa môže vzdať svojej funkcie, a to na základe analogického použitia § 66 Obchodného zákonníka. Vyplýva to aj z uznesenia Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 5Exre/172/2014, zo dňa 13.04.2015, v ktorom tento súd rozhodol o výmaze vedúceho organizačnej zložky z obchodného registra na základe vzdania sa funkcie vedúcim organizačnej zložky.

Valné zhromaždenie a jeho úloha

Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti. Ak má spoločnosť len jediného akcionára, vykonáva tento akcionár pôsobnosť valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie sa skladá zo všetkých na ňom prítomných akcionárov. Na valnom zhromaždení sa zúčastňujú členovia predstavenstva, dozornej rady, prípadne ďalšie prizvané osoby. Ak akcionár vykonáva svoje práva prostredníctvom splnomocnenca, splnomocnenie spolu s predlohami musí byť odovzdané zapisovateľovi.

Zvolávanie valného zhromaždenia

V prípade zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia, predstavenstvo zvolá valné zhromaždenie tak, aby sa konalo najneskôr do 40 kalendárnych dní odo dňa, keď mu bola doručená žiadosť o jeho zvolanie. Predstavenstvo nie je oprávnené meniť navrhovaný program valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie rozhoduje hlasovaním na výzvu predsedu valného zhromaždenia.

Praktický vzor vzdania sa funkcie člena dozornej rady

Ing. Ladislav Hlavačka## SR, 949 01 Nitra, Komjatická 55## GOBELIN SK, s. r. o.## Šafárikova 10## 810 01 Bratislava## V Nitre dňa ………………## VEC: VZDANIE SA FUNKCIE ČLENA DOZORNEJ RADY

Dolu podpísaný, Ing. Ladislav Hlavačka, nar. 10. 11. 1957, r. č. 571110/122, trvalo bytom SR, 949 01 Nitra, Komjatická 55, sa z dôvodu zhoršujúceho zdravotného stavu a s tým súvisiacou zmenou bydliska, v súlade s ustanovením § 66 Obchodného zákonníka, sa týmto vzdávam funkcie člena dozornej obchodnej spoločnosti GOBELIN SK, s. r. o., IČO: 36 830 120, so sídlom SR, 810 01 Bratislava, Šafárikova 10, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 20500/B.

S úctou,## Ing. Ladislav Hlavačka

tags: #odstupenie #z #funkcie #člena #dozornej #rady