
Odstúpenie z funkcie predsedu odborov je komplexný proces, ktorý sa riadi nielen Zákonníkom práce, ale aj stanovami konkrétneho odborového zväzu a internými predpismi organizácie. Tento článok poskytuje podrobný prehľad podmienok, ktoré upravujú odstúpenie z funkcie predsedu odborov, s cieľom zabezpečiť transparentnosť a právnu istotu pre všetky zúčastnené strany.
Funkcia predsedu odborov je spojená s významnou zodpovednosťou a právomocami. Predseda zastupuje záujmy zamestnancov, vedie kolektívne vyjednávania a dohliada na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov. Odstúpenie z tejto funkcie preto musí byť riadne ošetrené, aby nedošlo k narušeniu činnosti odborovej organizácie a ochrany práv zamestnancov.
Zákonník práce všeobecne upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov, ale špecifické podmienky pre odstúpenie z funkcie predsedu odborov sú často zakotvené v stanovách odborového zväzu. Odborový zväz má právnu subjektivitu a koná vo svojom mene, čo mu umožňuje autonómne upravovať svoje vnútorné záležitosti.
Pre štátnych zamestnancov upravuje štátnozamestnanecké vzťahy zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Podľa ustanovenia § 120 tohto zákona sa na štátnozamestnanecké vzťahy primerane použijú aj taxatívne vymenované ustanovenia Zákonníka práce, vrátane ustanovenia § 240, ktoré sa týka ochrany odborových funkcionárov.
Stanovy odborového zväzu sú kľúčovým dokumentom, ktorý upravuje proces odstúpenia z funkcie predsedu. Stanovy zvyčajne obsahujú:
Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení
Ak je predseda odborov zároveň zamestnancom organizácie a zamestnávateľ plánuje ukončiť jeho pracovný pomer výpoveďou, je potrebné získať súhlas príslušného odborového orgánu. Podľa § 240 ods. 8 Zákonníka práce je aktívne legitimovaným orgánom na udelenie predchádzajúceho súhlasu s výpoveďou odborový orgán, ktorému zo zákona prislúcha oprávnenie spolurozhodovať so zamestnávateľom. V tomto prípade určenie príslušného odborového orgánu vyplýva jednak z kolektívnej zmluvy a zo stanov Odborového zväzu pôšt a logistiky.
Ak základná organizácia združuje členov zamestnaných u viacerých zamestnávateľov, voči všetkým týmto zamestnávateľom plní funkciu príslušného odborového orgánu výbor základnej organizácie. Z uvedeného dôvodu v tomto prípade udeľuje predchádzajúci súhlas výbor základnej organizácie.
V súčasnej dobe, keď sa práca často vykonáva formou home office a stretnutia prebiehajú online, je dôležité vedieť, či je možné prerokovať výpoveď so zástupcami odborov online. Zákonník práce nestanovuje formu prerokovania výpovede, ani formu prerokovania iných záležitostí medzi zástupcami zamestnávateľa a zástupcami zamestnancov. Prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom.
Online stretnutie, teda stretnutie prostredníctvom videokonferencie, ktorá prenáša zvuk a obraz účastníkov v reálnom čase, je adekvátne osobnému stretnutiu. Ak sa prerokovanie uskutoční formou online stretnutia, nemožno mať pochyby, že táto forma umožnila účastníkom stretnutia získať potrebné informácie, vyjadriť sa k nim a bezprostredne vzájomne reagovať na svoje vyjadrenia.
Zamestnávateľ by mal zástupcov zamestnancov oboznámiť s tým, komu sa doručuje výpoveď, z akého dôvodu a prípadne tiež kedy plánuje zamestnávateľ výpoveď doručiť. Forma, v akej tieto informácie zástupcovia zamestnancov získajú, nie je predpísaná.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru
Hoci sa táto časť primárne týka zániku funkcie konateľa, niektoré princípy možno analogicky aplikovať aj na odstúpenie z funkcie predsedu odborov.
Funkcia konateľa zaniká:
Pri vzdaní sa funkcie konateľa je potrebné brať na zreteľ najmä ustanovenie § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka. V zmysle § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie.
Osobitná situácia vzniká v prípade, ak sa člen orgánu vzdá svojej funkcie priamo na zasadnutí orgánu spoločnosti napr. na zasadnutí Valného zhromaždenia. Obchodný zákonník osobitne upravuje zákonnú fikciu, v zmysle ktorej platí, že ak orgán spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena štatutárneho orgánu, t. j. konateľa, nezasadne do troch mesiacov od vzdania sa funkcie, účinnosť vzdania sa funkcie nastáva od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty.
V prípade, že sa vedúcemu organizačnej zložky nepodarí doručiť oznámenie o vzdaní sa funkcie spoločnosti, odporúčame zakotviť úpravu doručovania v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách spoločnosti. V prípade, že takáto úprava doručovania chýba, myslíme si, že by sa mal za deň doručenia považovať deň, kedy bola zásielka neúspešne doručovaná spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia
Ustanovenie § 240 Zákonníka práce (v nadväznosti na Dohovory Medzinárodnej organizácie práce č. 98 a č. 135) poskytuje zvýšenú ochranu zástupcom zamestnancov. Toto je všeobecné konštatovanie a ochrana nielen s ohľadom na prepúšťanie (čo je rozvedené v ďalších odsekoch, ale napr. aj vo vzťahu k možnosti účasti na školeniach, možnosti využívať technické prostriedky zamestnávateľa na svoju činnosť a pod.).
Ide o kauzalitu medzi činnosťou, resp. aj samotným postavením zástupcov zamestnancov a opatreniami voči ním (ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia pracovného pomeru), pričom táto ochrana sa vzťahuje nielen na čas trvania funkčného obdobia, ale aj po jeho skončení. Zákonník práce uvádza, že je to 6 mesiacov po skončení funkčného obdobia.
Zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal.
V praxi sa možno stretnúť s otázkou o vzťahu medzi prerokovaním podľa § 74 Zákonníka práce a daním súhlasu podľa § 240 Zákonníka práce. V súdnom konaní sa viedol spor o tom, že zamestnávateľ síce postupoval podľa § 240 Zákonníka práce, ale nepostupoval aj podľa § 74 Zákonníka práce. Riešila sa teda otázka, či ustanovenie § 240 Zákonníka práce je postup lex specialis, a teda má „prednosť“ („nahrádza“) postup podľa § 74 Zákonníka práce alebo sa od zamestnávateľa vyžaduje, aby dodržal aj § 74 aj § 240 Zákonníka práce.
Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, čakajú ich voľby členov dozornej rady za zamestnancov. Členov dozornej rady volí a odvoláva valné zhromaždenie. Ak má spoločnosť viac ako 50 zamestnancov v čase voľby v pracovnom pomere, tretinu členov dozornej rady volia zamestnanci spoločnosti podľa volebného poriadku pre voľbu členov dozornej rady volených zamestnancami. Voľby členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti organizuje predstavenstvo spoločnosti v spolupráci s odborovou organizáciou.
Ak existuje pochybnosť, či odbory pôsobiace u zamestnávateľa naozaj zastupujú zamestnancov, Zákonník práce upravuje podmienky pôsobenia odborových organizácií u zamestnávateľa. Novelizovaný § 230 ods. 1 Zákonníka práce upravuje pôsobenie odborových organizácií, ktoré majú vzťah k zamestnávateľovi, t. j. sú zložené zo zamestnancov v pracovnom pomere.
Spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy rieši rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov vedenom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Rozhodca je povinný poskytnúť stranám sporu potrebnú súčinnosť, o ktorú rozhodca požiada.
Súčasný predseda Odborového zväzu polície v SR (OZP v SR) plukovník Mgr. Pavol Paračka už v najbližších voľbách nekandiduje a odchádza aj z Policajného zboru. Počas jeho pôsobenia sa mu podarilo udržať stabilnú členskú základňu a zrušiť povinnosť nosiť menovky na uniformách. Za významný krok považuje aj zachovanie a posilnenie novín POLÍCIA ako silného komunikačného nástroja odborov.
Medzi výzvy do budúcna patrí prilákanie mladších policajtov do odborov a vyvracanie dezinformácií o zmenách v zákone č. 328/2002 Z. z o sociálnom zabezpečení policajtov.
Odbory v polícii zohrávajú kľúčovú úlohu v ochrane práv a oprávnených záujmov policajtov a civilných zamestnancov rezortu vnútra. Ich hlavnou úlohou je zabezpečiť, aby sa so zamestnancami zamestnávateľa zaobchádzalo spravodlivo, aby mali rovnaké podmienky na výkon služby a aby neboli vystavení neprimeranému tlaku zo strany nadriadených.