Pracujúci dôchodca a nárok na odstupné: Komplexný prehľad

Úvod

Otázka nároku na odstupné pre pracujúcich dôchodcov je komplexná a závisí od viacerých faktorov, ako sú dôvod ukončenia pracovného pomeru, typ pracovnej zmluvy a individuálne podmienky zamestnanca. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tejto problematike, pričom zohľadňuje relevantné ustanovenia Zákonníka práce a aktuálnu judikatúru.

Všeobecné podmienky nároku na odstupné

V zmysle ustanovenia § 76 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí odstupné, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce, alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Dôvody pre vyplatenie odstupného zo strany zamestnávateľa

• Zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa: Ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí s iným miestom výkonu práce.
• Nadbytočnosť zamestnanca: Ak sa zamestnanec stane pre zamestnávateľa nadbytočným z dôvodu organizačnej zmeny u zamestnávateľa.
• Zdravotné dôvody: Ak zamestnanec stratil dlhodobo spôsobilosť podľa lekárskeho posudku vykonávať svoju doterajšiu prácu.
• Pracovný úraz alebo choroba z povolania: Ak zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, okrem prípadu, ak si zamestnanec spôsobil pracovný úraz porušením predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo pod vplyvom omamných látok.

Je dôležité zdôrazniť, že dosiahnutie dôchodkového veku alebo vznik nároku na dôchodok nie je výpovedným dôvodom, ak zamestnanec naďalej spĺňa predpoklady výkonu práce podľa osobitných právnych predpisov alebo vnútorných predpisov zamestnávateľa.

Kedy zamestnanec nemá nárok na odstupné

Odstupné nedostane zamestnanec v prípade, že podá výpoveď sám.

Odstupné pre pracujúceho dôchodcu s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú

Ak má dôchodca pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a zamestnávateľ s ním chce rozviazať pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce (napr. z dôvodu znižovania stavov alebo nadbytočnosti), má nárok na odstupné. Výška odstupného sa určuje v závislosti od počtu odpracovaných rokov u daného zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom

Výpočet výšky odstupného

Výška odstupného sa líši v závislosti od toho, či ide o skončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou:

• Výpoveď zo strany zamestnávateľa (§ 76 ods. 1 ZP):
  • Najmenej jeden priemerný mesačný zárobok, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky.
  • Najmenej dvojnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov.
  • Najmenej trojnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.
  • Najmenej štvornásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.
  • Najmenej päťnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
• Dohoda o skončení pracovného pomeru (§ 76 ods. 2 ZP):
  • Najmenej jeden priemerný mesačný zárobok, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky.
  • Najmenej dvojnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov.
  • Najmenej trojnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.
  • Najmenej štvornásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.
  • Najmenej päťnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Odchodné pre pracujúceho dôchodcu

Okrem odstupného môže mať pracujúci dôchodca nárok aj na odchodné. Odchodné je peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%).

Podmienky pre vyplatenie odchodného

Podľa § 76a ods. 1 ZP, zamestnanec má nárok na odchodné, ak:

• Ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.
• O poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru.

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Niektoré kolektívne zmluvy môžu upravovať výšku odchodného aj vyššie.

Súbeh odstupného a odchodného

Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnanec môže mať nárok na obe tieto plnenia súčasne, ak splní podmienky pre ich priznanie.

Prečítajte si tiež: Aké odvody platí dôchodca?

Opätovné zamestnanie po odchode do dôchodku

Zákonník práce neobmedzuje možnosť opätovného uzatvorenia pracovného pomeru po vyplatení odchodného, pokiaľ ide o nový pracovný vzťah, ktorý vzniká až po skončení predchádzajúceho. Dôležité je, aby medzi skončením pôvodného pracovného pomeru a vznikom nového pracovného pomeru bola zachovaná právna kontinuita - teda aby nešlo len o formálnu zmenu pracovnej zmluvy, ale skutočne o ukončenie a následné uzatvorenie nového pracovného pomeru.

Ak zamestnanec ukončil pracovný pomer z dôvodu odchodu na starobný dôchodok a dostal vyplatené odchodné a následne sa znova zamestnal u toho istého zamestnávateľa, pri opätovnom skončení pracovného pomeru mu už odchodné nemôže byť vyplatené, pretože toto patrí len od jedného zamestnávateľa, čo vyplýva z ust. § 76a/ ods.

Daňové a odvodové aspekty odstupného a odchodného

Odstupné a odchodné patria medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z.

Príklad z praxe

Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok na základe jeho žiadosti priznala a pravidelne začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci ďalej. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a zaniká - firma sa ruší. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov). Zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a odchodné súčasne. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: a) ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a 2) o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru. Zamestnanec má nárok na odstupné najmenej vo výške 3-násobku mesačného ­priemerného zárobku podľa § 76 ods. 1 písm. c) ZP a odchodné najmenej vo výške jedného mesačného priemerného zárobku podľa § 76a ods.

Dôchodkový vek a výpoveď

Dôchodkový vek nemôže byť dôvodom na výpoveď. Ak teda zamestnanec požiada o penziu a zároveň sa rozhodne ďalej pracovať, z dôvodu veku mu zamestnávateľ výpoveď dať nemôže.

Prečítajte si tiež: Nemocenské pre pracujúcich invalidných dôchodcov

tags: #pracujúci #dôchodca #nárok #na #odstupné