Ukončenie pracovného pomeru v dôchodkovom veku: Odstupné a odchodné – podmienky a nároky

Článok sa zaoberá problematikou ukončenia pracovného pomeru v súvislosti s dosiahnutím dôchodkového veku, a to z pohľadu nároku na odstupné a odchodné. Vysvetľuje rozdiely medzi týmito dvoma dávkami, podmienky ich vzniku a výšku, pričom sa opiera o ustanovenia Zákonníka práce a súvisiacich právnych predpisov.

Úvod

Pri ukončení pracovného pomeru, najmä v súvislosti s odchodom do dôchodku, sa často stretávame s pojmami ako odstupné a odchodné. Hoci sa tieto termíny niekedy zamieňajú, predstavujú dve odlišné formy plnenia zo strany zamestnávateľa. Kým odstupné je kompenzáciou za stratu zamestnania, odchodné má charakter odmeny za dlhoročnú prácu.

Odstupné: Kompenzácia za stratu zamestnania

Kedy vzniká nárok na odstupné?

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi vtedy, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce, alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Dôležité je, aby pracovný pomer trval minimálne 2 roky. Zamestnancovi patrí odstupné aj v prípade, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, okrem prípadu ak si zamestnanec spôsobil pracovný úraz porušením predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo pod vplyvom omamných látok.

Medzi najčastejšie dôvody pre vyplatenie odstupného patria:

• Zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa: Ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje, alebo sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce (§ 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce).
• Nadbytočnosť zamestnanca: Ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia, znížení stavu zamestnancov alebo iných organizačných zmenách (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce).
• Dlhodobá strata spôsobilosti: Ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Je dôležité zdôrazniť, že ak zamestnanec podá výpoveď sám, nárok na odstupné mu nevzniká.

Prečítajte si tiež: Započítanie rokov do dôchodku

Výška odstupného

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa. Do úvahy sa berie obdobie od nástupu do práce až po doručenie výpovede alebo uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru. Zákonník práce stanovuje minimálnu výšku odstupného, ktorú si zamestnávatelia môžu upraviť v kolektívnych zmluvách alebo interných predpisoch.

Podľa § 76 Zákonníka práce patrí zamestnancovi odstupné v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru nasledovne:

• Ak pracovný pomer trval menej ako 2 roky: Zamestnancovi odstupné nepatrí.
• Ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov: Najmenej jeden priemerný mesačný zárobok zamestnanca.
• Ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov: Najmenej dvojnásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
• Ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov: Najmenej trojnásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
• Ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov: Najmenej štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c) Zákonníka práce, patrí zamestnancovi odstupné nasledovne:

• Ak pracovný pomer trval menej ako 2 roky: Najmenej jeden priemerný mesačný zárobok zamestnanca.
• Ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov: Najmenej dvojnásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
• Ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov: Najmenej trojnásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
• Ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov: Najmenej štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
• Ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov: Najmenej päťnásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Odchodné: Odmena pri odchode do dôchodku

Kedy vzniká nárok na odchodné?

Odchodné predstavuje jednorazovú odmenu pre zamestnanca pri jeho prvom odchode do dôchodku. Nárok na odchodné vzniká v dvoch prípadoch:

1. Nárok na starobný alebo invalidný dôchodok: Ak zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%). Stačí, ak nárok na dôchodok vznikol, nie je nutné, aby bol dôchodok reálne priznaný a vyplácaný.
2. Priznanie predčasného starobného dôchodku: Ak bol zamestnancovi priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

Dôležitou podmienkou pre získanie odchodného je, aby zamestnanec požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie dôchodku (starobného, invalidného alebo predčasného starobného) pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi, že si podal žiadosť o dôchodok.

Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom vyplatení

Výška odchodného

Zákonník práce určuje len minimálnu výšku odchodného, ktorá je definovaná ako suma vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávatelia môžu túto sumu zvýšiť v kolektívnych zmluvách alebo interných predpisoch. U zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, je maximálna výška odchodného obmedzená zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a u zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Odchodné len od jedného zamestnávateľa

Podľa Zákonníka práce patrí odchodné zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. Ak má zamestnanec uzatvorených viacero pracovných pomerov u rôznych zamestnávateľov, ktoré skončia v ten istý deň z dôvodu odchodu do dôchodku, odchodné mu poskytne len jeden zamestnávateľ, spravidla ten, s ktorým má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer v najväčšom rozsahu. Ak by pracovné pomery neskončili v jeden deň, odchodné mu vyplatí ten zamestnávateľ, s ktorým skončil pracovný pomer ako prvý.

Špecifické situácie a zmeny v Zákonníku práce

Ukončenie pracovného pomeru z dôvodu dosiahnutia veku

Novela Zákonníka práce, prijatá ako zákon č. 76/2021 Z. z., priniesla zmenu v podobe možnosti ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ak zamestnanec dosiahne vek 65 rokov a súčasne vek určený na nárok na starobný dôchodok. Táto zmena mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2022.

Ústavný súd SR však dňa 15. decembra 2021 pozastavil účinnosť tohto ustanovenia. Dôvodom boli obavy z diskriminácie na základe veku.

Práva pracujúcich dôchodcov

Dosiahnutie dôchodkového veku alebo vznik nároku na dôchodok nie je automaticky dôvodom na skončenie pracovného pomeru, ak zamestnanec naďalej spĺňa predpoklady na výkon práce. Zamestnávateľ nemôže zamestnanca nútiť k ukončeniu pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ chce ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol dôchodkový vek, musí na to existovať iný zákonný dôvod, napríklad organizačné zmeny alebo nadbytočnosť.

Prečítajte si tiež: Podmienky a výhody 2. piliera

tags: #dovrsenie #dochodkoveho #veku #odstupne #podmienky