Odvodový Bonus pre Dôchodcov: Reforma Sociálneho Systému na Slovensku

Zavedenie odvodového bonusu predstavuje zásadnú reformu a zjednodušenie odvodového systému s cieľom znížiť odvodové zaťaženie občanov. Táto koncepcia, presadzovaná stranou Sloboda a Solidarita (SaS), sa stala predmetom diskusií medzi mzdovými účtovníkmi a širokou verejnosťou po zverejnení programových téz súčasnej vládnej koalície a následnom schválení programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2010 - 2014.

Podstata Odvodového Bonusu

Podstatou odvodového bonusu je presun odvodovej povinnosti na zamestnanca a zavedenie superhrubej mzdy s príslušným navýšením hrubej mzdy. Vláda SR má v pláne zjednotiť výber daní a ciel a následne aj odvodov na jednotné miesta, ktorými budú zreformované súčasné daňové úrady, a zaviesť spoločné ročné zúčtovanie dane z príjmu a odvodov. Cieľom je zjednodušiť daňové priznania a iné výkazy a obmedziť počet rôznych tlačív a výkazov.

Ciele a Zámery Reformy

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2010 - 2014 uvádza, že vláda zachová rovnú daň z príjmov a nebude zvyšovať jej sadzbu. Prípadné zvýšenie sadzby dane z príjmov môže byť spojené iba so zrušením či znížením niektorých odvodov. Jedným z hlavných cieľov je efektívnejší systém, ktorý presunie odvodovú povinnosť na zamestnanca.

Tvorbe nových a udržaniu existujúcich pracovných miest bráni viacero faktorov, medzi ktorými sú mimoriadne významné vysoké odvodové zaťaženie a nepružnosť pracovného trhu. Cieľom je revízia nastavenia sadzieb poistného v systéme sociálneho poistenia a dôsledné vyžadovanie sprísnenia platobnej disciplíny zamestnávateľov a sprísnenie vymáhania pohľadávok.

Etapy Zavedenia Zmien

Podľa avizovaných zámerov MPSVR SR v prvej etape budú zavedené zmeny, ktoré je možné urobiť v súčasnom daňovom a odvodovom systéme. Druhou etapou by mala byť zásadná reforma odvodového systému a systému sociálnych dávok spočívajúca v zavedení odvodového bonusu.

Prečítajte si tiež: Uplatnenie daňového bonus na manželku - invalidný dôchodok

Vysoká administratívna náročnosť a komplikovanosť nášho odvodového a daňového systému vyplýva z množstva výnimiek súvisiacich s rôznym definovaním okruhu príjmov, z ktorých sa neplatí sociálne a zdravotné poistenie a z ktorých sa neplatí daň z príjmov fyzických osôb.

Komplikovanosť Súčasného Systému

Základ dane a vymeriavacie základy na účely platenia poistného nie sú zhodné, sú ustanovené rozdielne v štyroch zákonoch:

• Zákon č. 461/2003 Z. z.
• Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSDS“), ak je poistenec aj sporiteľom v II. pilieri.
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z.
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

Komplikovanosť odvodového systému spôsobuje aj to, že osobný rozsah poistenia (okruh poistencov, ktorí podliehajú povinnému poisteniu) je definovaný na účely zdravotného poistenia inak ako osobný rozsah sociálneho a starobného dôchodkového sporenia. V súčasnosti ZSP aj ZZP vymedzuje rôzne kategórie poistencov a rôzne ustanovuje aj spôsob platenia poistného, z čoho vyplývajú rôzne povinnosti pre platenie poistného na sociálne a zdravotné poistenie v závislosti od právneho postavenia poistenca.

Ročné Zúčtovanie Poistného

Poistné na sociálne poistenie je vyrovnané zaplatením správnej sumy poistného zo správneho vymeriavacieho základu za rozhodujúce obdobie, ktorým je kalendárny mesiac. Na účely zdravotného poistenia sa počas rozhodujúceho obdobia, ktorým je kalendárny rok, platia iba preddavky na poistné na zdravotné poistenie, ktoré má poistenec povinnosť po uplynutí rozhodujúceho obdobia zúčtovať v ročnom zúčtovaní poistného na zdravotné poistenie (ďalej len „RZZP“) podľa § 19 ZZP. Cieľom je, aby sa po vykonaných zmenách v odvodovom systéme, a to v rámci podania daňového priznania, vykonalo nielen RZZP, ale aj ročné zúčtovanie poistného na sociálne poistenie.

Zmeny vo Vymeriavacích Základoch

Zámerom je, aby sa pri povinnosti platiť poistné vychádzalo z rovnocenného posudzovania príjmov, aby sa uplatnila zásada - „príjem ako príjem, bez v súčasnosti platných výnimiek“. Predpokladá sa, že príjmy, ktoré sú v súčasnosti z vymeriavacieho základu vylúčené, budú do vymeriavacieho základu vstupovať, čím zvýšia odvodovú zaťaženosť platiteľov poistného.

Prečítajte si tiež: Daňový bonus a invalidný dôchodok

Napríklad, v súčasnosti zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vypláca odmenu podľa § 223 až § 228a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) na základe dohôd o vykonaní práce, o brigádnickej práci študentov a dohôd o pracovnej činnosti, neplatí poistné. Poistné na garančné poistenie a úrazové poistenie odvádza iba zamestnávateľ.

Do vymeriavacieho základu sa v súčasnosti nezahŕňajú:

• Preplatok z ročného zúčtovania poistného (§ 13 ods. 4 ZZP)
• Náhrada za sťažené životné podmienky (od 1. 7. 2010 ide o náhradu podľa § 101a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 21b zákona č. 553/2003 Z. z.) (§ 138 ods. 2 ZSP)
• Odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení okrem podielu na zisku vyplateného obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za sťažené životné podmienky (od 1. 7. 2010).

Je možné očakávať, že finančné plnenia uvedené v § 138 ods. 2 ZSP a § 13 ods. 4 ZZP budú tvoriť vymeriavací základ na účely platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie. Dôsledkom bude zvýšenie odvodového zaťaženia zamestnanca aj jeho zamestnávateľa.

Špecifické Skupiny Poistencov

Podľa ZSP je zamestnancom fyzická osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a) až j) ZSP. Spoločníci s. r. o., konatelia s. r. o., prokuristi s. r. o., členovia dozorných rád s. r. o. nepodliehajú povinnému nemocenskému a dôchodkovému poisteniu ani poisteniu v nezamestnanosti.

Podľa ZZP je zamestnancom fyzická osoba podľa § 11 ods. 3 písm. a) až k) ZZP. Je to predovšetkým fyzická osoba v pracovnom, štátnozamestnaneckom a služobnom pomere. Podľa § 11 ods. 3 písm. g) konateľ s. r. o. (podľa § 133 až 136 OZ), ak za túto prácu dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. h) člen štatutárneho orgánu, člen správnej rady, člen dozornej rady, člen kontrolnej komisie a člen iného samosprávneho orgánu právnickej osoby, ak za výkon funkcie dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. i) spoločník s. r. o.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre daňový bonus pri invalidnom dôchodku

Príklad pre Spoločníkov a Konateľov S.R.O.

Ak je fyzická osoba spoločníkom s. r. o. alebo konateľom s. r. o. a nemá so spoločnosťou s r. o. uzatvorenú pracovnú zmluvu, táto skutočnosť je rozhodujúca na účely platenia poistného a príspevkov na sociálne poistenie a na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie. ZSP nevymedzuje spoločníkov s. r. o. a konateľov s. r. o. (bez pracovnoprávneho vzťahu) ako platiteľov poistného na sociálne poistenie.

Na účely zdravotného poistenia je rozhodujúce, či je spoločník s. r. o. alebo konateľ s. r. o. odmeňovaný v príslušnej spoločnosti s r. o. za prácu formou, ktorá sa podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZDP, respektíve podľa § 5 ZDP považuje za príjem zo závislej činnosti. Ak áno, tak v takomto prípade sa považuje spoločník s. r. o. podľa § 11 ods. 3 písm. i) ZZP a konateľ s. r. o. podľa § 11 ods. 3 písm. g) ZZP za zamestnanca.

V súčasnosti výhodou osoby, ktorá využije iba právne postavenie spoločníka s. r. o alebo konateľa s. r. o. bez pracovnoprávneho vzťahu, je to, že v takomto prípade jej nevzniká povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. Je však nutné poznamenať, že takáto osoba nie je sociálne poistená, nevzniká jej teda nárok na dávky sociálneho poistenia v prípade vzniku nepriaznivých sociálnych udalostí (počas dočasnej pracovnej neschopnosti, v starobe, v invalidite). Môže jej vzniknúť nárok iba na dávku sociálnej pomoci, ale iba ak splní podmienky ustanovené v zákone č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov. Dávky sú nízke, odvodzujú sa od platného životného minima, ktoré od 1. 7. 2010 predstavuje sumu 185,38 €/mesiac.

Podiely na Zisku

Podiel na zisku (dividenda) je vyplácaný zo zisku podľa § 3 ods. 2 písm. c) ZDP spoločníkom s. r. o. na základe majetkovej účasti v spoločnosti s r. o. Ak ide o dividendu vyplatenú zo zisku, ktorý bol vytvorený v roku 2004 a neskôr, nie je táto dividenda predmetom dane.

Podiel na zisku (tantiéma) je vyplácaný zo zisku podľa § 3 ods. 2 písm. c) ZDP členom štatutárneho a dozorného orgánu spoločnosti s r. o. (konateľom s. r. o. a členom dozornej rady s. r. o., teda fyzickým osobám, ktoré nemusia mať a zvyčajne nemajú majetkovú účasť v spoločnosti s r. o.). Ak ide o tantiému vyplatenú zo zisku, ktorý bol vytvorený v roku 2004 a neskôr, nie je táto tantiéma predmetom dane.

Podiel na zisku vyplácaný zamestnancom spoločnosti s r. o. (fyzickým osobám, ktoré nemajú majetkovú účasť v s. r. o.), ktorý súvisí s pracovnoprávnym vzťahom zamestnanca voči s. r. o., je podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou zamestnancovi bez účasti na základnom imaní spoločnosti. Ide o príjem oslobodený od dane.

U zamestnanca bez účasti na základnom imaní spoločnosti s r. o. podiel na zisku vstupoval do vymeriavacieho základu bez ohľadu na to, komu ho s. r. o. vypláca, aby sa nezohľadňovalo, či ide o zamestnanca, konateľa s. r. o., spoločníka s. r. o.

Príjmy z Podnikania a Autorské Práva

Za príjmy z podnikania sa podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP považujú aj príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom (napríklad podľa zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch, zákona č. 618/2003 Z. z.).

Príjmy z použitia autorských práv sú aj príjmy za príspevky do časopisov a novín, za výkony v rozhlase a televízii, ak nejde o umelecký výkon. Pri vyplácaní týchto príjmov sa aplikuje § 43 ods. 3 písm. h) ZDP. Daň sa z týchto príjmov vyberá zrážkou, zvyčajne ich daňovník neuvádza do daňového priznania, považuje ich za daňovo vyrovnané. Ak ich daňovník do daňového priznania uvedie, prekvalifikuje príjem zdanený zrážkou dane na príjem zdanený preddavkom na daň.

Sociálne poistenie sa z príjmov dosiahnutých podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP neplatí. Autori nie sú v ZSP ustanovení ako povinní platitelia poistného na sociálne poistenie.

Ak sa v súčasnosti pri vyplácaní autorských honorárov aplikuje § 43 ods. 3 písm. h) ZDP, teda zdaňujú sa zrážkou dane a autor tieto príjmy považuje za daňovo vysporiadané (neuvedie ich do daňového priznania), tak nevstupujú do vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na zdravotné poistenie, pretože podľa ZZP ide o vyňaté príjmy podľa § 13 ods. 1 písm. e) ZZP.

Vyňaté Príjmy

Medzi vyňaté príjmy patria:

• Príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta podľa § 58 zákona č. 195/1998 Z. z.
• Príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP.
• Príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ZDP (napríklad príjmy autorov, ktoré nie sú uvedené v daňovom priznaní).
• Príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ZDP, okrem príjmu zo závislej činnosti, pri ktorom sa neuplatňujú nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus podľa § 43 ods. 3 písm. j) ZDP.
• Príjmy z dohôd o vykonaní práce, o brigádnickej práci študentov a o pracovnej činnosti u osôb uvedených v § 10b ods. 1 písm. a) až e) ZDP.

Sulíkov Pohľad na Odvodový Bonus

Podľa Richarda Sulíka, odvodový bonus funguje tak, že sa odpočíta 19% daň z príjmu a 9% zdravotný odvod. Cieľom je, aby na tomto všetkom získali podnikatelia ročne až 15 miliárd eur.

Sociálna Politika a Odvodový Bonus

Sociálna politika by nemala byť len o rozdávaní "rýb", ale o naučení ľudí, ako si tieto "ryby" sami nachytať. Odvodový bonus by mal motivovať k práci a prinášať prospech všetkým, ktorí sa na práci podieľajú.

Odvodový Bonus vs. Základný Príjem

Odvodový bonus sa niekedy mylne porovnáva so základným príjmom. Avšak, odvodový bonus nie je nepodmienený. V odvodovom bonuse sa čistý poberateľ základnej štátnej dávky (okrem dôchodcov, invalidov a študentov) stáva de facto zamestnancom obce. Obec môže (a bude) od neho vyžadovať obecné práce. Kto obecné práce odmietne, dostane od obce iba jedno teplé jedlo denne.

Ideou základného príjmu je poskytovať takú vysokú dávku, aby človek slušne vyžil, aj keď pracovať nechce. Naproti tomu odvodový bonus je náhrada sociálneho zabezpečenia a vyjadruje len základnú mieru solidarity v spoločnosti. Nie náhodou je jeho výška navrhovaná vo výške životného minima. Navyše, odvodový bonus motivuje k práci cez súbeh mzdy a dávky. Dávka v odvodovom bonuse klesá o 10 % vlastného príjmu.

Dosah na Dôchodcov

Občania poberajúci starobný dôchodok pred zavedením základnej štátnej dávky budú mať nárok na starobný dôchodok podľa súčasného ZSP. Predpokladajú sa však zmeny v pravidlách, podľa ktorých sa budú dôchodky valorizovať. Súčasný dôchodkový systém vychádzajúci zo zásluhovosti sa bude postupne transformovať na systém solidárny.

V prípade zavedenia odvodového bonusu by mal každý dôchodca tak ako každý iný občan nárok na odvodový bonus. V prípade nepracovania to je nezdaniteľné minimum vo výške 199,48 eura, a to je základ dane. Po odrátaní daní a odvodov zostane 123,70 eura, čo je menej ako dnešné dôchodky. Preto musí dostať každý dôchodca takzvanú vyrovnávaciu dávku vo výške rozdielu medzi dnešným dôchodkom a sumou 123,70 eura. Žiaden dôchodca by nemal menej ako dnes.

Riešenie Demografických Výziev

Richard Sulík zdôrazňuje, že odvodový bonus rieši aj problém nedostatku novonarodených detí. Materské a rodičovský príspevok zjednocuje na úrovni 65 až 80 percent v závislosti od výšky predošlého príjmu a priznáva ho každej matke s dieťaťom do troch rokov. Aj takej, ktorá sa rozhodla pracovať.

tags: #odvodovy #bonus #pre #dôchodcov