Omeškanie s nájomným: Právne dôsledky a aspekty

Omeškanie s platením nájomného môže mať závažné právne dôsledky pre nájomcu. Tento článok sa venuje právnym aspektom omeškania s nájomným, pričom vychádza z platnej legislatívy a relevantnej judikatúry. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach oboch strán - prenajímateľa a nájomcu - v prípade, že nájomca mešká s platbou nájomného.

Vznik občianskoprávnych vzťahov a ochrana práv

Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon spája vznik týchto vzťahov. V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie a môžu si vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný, ktorým je spravidla súd. Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.

Spôsobilosť na právne úkony

Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou, ktorá sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

Zastúpenie a plnomocenstvo

Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi.

Právne úkony a ich platnosť

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, je neplatný. Ak dôvod neplatnosti právneho úkonu spočíva len v tom, že sa urobil vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov, možno ho dodatočne urobiť v predpísanej forme; ak to zodpovedá vôli účastníkov, je právny úkon platný od počiatku.

Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak meškáte so splátkou?

Zmluvy a spotrebiteľské zmluvy

Zmluvou vzniká záväzkový právny vzťah medzi účastníkmi. Návrh na uzavretie zmluvy (ponuka) je prejav vôle navrhovateľa smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu nadobúda účinnosť. Ak osoba, ktorej je návrh určený, návrh prijme, ale urobí dodatky alebo iné zmeny, je to odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Ak strany nedosiahnu dohodu o všetkom, čo má byť predmetom zmluvy, zmluva nevznikne.

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi alebo ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ujmu spotrebiteľa. Za neprijateľné podmienky sa považujú najmä tie, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za škodu spôsobenú spotrebiteľovi na zdraví, ako aj tie, ktoré vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri omeškaní dodávateľa.

Premlčanie a držba

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohol vykonať po prvý raz. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

Oprávnený držiteľ je ten, kto má vec u seba v presvedčení, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávnený držiteľ je povinný vec vydať vlastníkovi so všetkými plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla.

Vlastníctvo a spoluvlastníctvo

Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Nikto nemôže byť nútený, aby svoj majetok predal, okrem prípadov ustanovených zákonom. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Podielové spoluvlastníctvo je stav, keď viacerým osobám patrí vec spoločne a každý spoluvlastník má svoj podiel na veci. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov môže vzniknúť len medzi manželmi.

Prečítajte si tiež: Omeškanie predávajúceho: Kúpna zmluva

Záložné právo

Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Vecné bremená a zodpovednosť za škodu

Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Kto spôsobí škodu inému, je povinný ju nahradiť. Škoda sa nahrádza uvedením do predošlého stavu alebo, ak to nie je dobre možné alebo ak o to poškodený žiada, v peniazoch.

Bezdôvodné obohatenie a dedenie

Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, je povinný obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením, ktoré sa stalo neskôr bez právneho dôvodu. Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať.

Kúpna zmluva a zmluva o dielo

Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje, že kupujúcemu odovzdá vec, ktorá je predmetom kúpy, a umožní mu nadobudnúť vlastnícke právo k nej, a kupujúci sa zaväzuje, že prevezme vec a zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu. Zmluva o dielo je upravená v Obchodnom zákonníku. Zhotoviteľ sa zmluvou o dielo zaväzuje vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť za jeho vykonanie cenu.

Nájomná zmluva a omeškanie s nájomným

Nájomná zmluva je upravená v Občianskom zákonníku. Prenajímateľ sa zaväzuje prenechať nájomcovi vec, aby ju za odplatu (nájomné) dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky. Nájomca je povinný platiť nájomné včas a v dohodnutej výške.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na dôsledky omeškania platby

Právne dôsledky omeškania s nájomným:

• Právo prenajímateľa na úrok z omeškania: Ak nájomca mešká s platbou nájomného, prenajímateľ má právo na úrok z omeškania, ktorého výšku upravuje zákon alebo dohoda medzi stranami.
• Právo prenajímateľa na výpoveď z nájmu: V prípade závažného porušenia povinností nájomcu, akým je aj dlhodobé omeškanie s platením nájomného, má prenajímateľ právo vypovedať nájomnú zmluvu.
• Súdne vymáhanie dlžného nájomného: Ak nájomca nezaplatí dlžné nájomné ani po výzve prenajímateľa, prenajímateľ má právo domáhať sa zaplatenia dlžného nájomného súdnou cestou.
• Exekúcia: V prípade, že súd rozhodne v prospech prenajímateľa a nájomca nezaplatí dlžné nájomné ani po právoplatnosti rozsudku, prenajímateľ môže podať návrh na exekúciu.

Judikatúra a predčasná splatnosť úveru

V právnej praxi existujú rôzne názory na otázku, či má veriteľ po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru nárok na zmluvné úroky. Niektoré súdy sa prikláňajú k názoru, že spotrebiteľ je povinný platiť aj riadne úroky aj úroky z omeškania, zatiaľ čo iné súdy zastávajú názor, že spotrebiteľovi vzniká iba povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zafixuje, pričom v prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania.

Najvyšší súd SR sa v niektorých rozhodnutiach priklonil k názoru, že veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, avšak toto stanovisko bolo kritizované pre nedostatok právnej analýzy a odklon od predchádzajúcej judikatúry. Súdny dvor EÚ sa zaoberal problematikou nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách a potvrdil, že úroky z omeškania vyššie o 2 percentuálne body oproti dojednaným úrokom je možné považovať za nekalé.

tags: #omeškanie #s #nájomným #právne #dôsledky