
Vstupom Slovenskej republiky do Európskeho právneho priestoru sa komunitárna legislatíva stala rozhodujúcim faktorom pre určovanie smeru národnej legislatívnej činnosti. Tento článok sa zameriava na právne posúdenie vhodnosti legislatívnej zmeny obchodno-právneho úroku z omeškania, ktorý upravuje slovenský Obchodný zákonník.
Omeškanie s plnením peňažného dlhu je situácia, kedy dlžník nesplní svoj peňažný záväzok voči veriteľovi riadne a včas. Táto situácia má pre veriteľa negatívne dôsledky, pretože mu znemožňuje disponovať s peniazmi, s ktorými počítal. Z tohto dôvodu právny poriadok upravuje právne dôsledky omeškania, ktoré majú slúžiť ako kompenzácia pre veriteľa a zároveň motivácia pre dlžníka, aby svoje záväzky plnil riadne a včas.
Právny inštitút omeškania je upravený v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. Obchodný zákonník poníma právny inštitút omeškania v širšej rovine a preto omeškanie dlžníka charakterizuje nielen ako neskoré plnenie, ale zároveň aj ako plnenie nenáležité. V prípade omeškania dlžníka nejde o kumulatívnu podmienku - to znamená, že oba jej obsahové prvky tu nemusia byť splnené zároveň. Omeškanie totiž nastáva aj pri riadnom, avšak oneskorenom plnení (ak sa neplní riadne, predmetná skutočnosť sama osebe predstavuje oneskorené plnenie).
Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok. Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Omeškanie dlžníka trvá až do doby poskytnutia riadneho plnenia (napríklad neskorším bezvadným plnením, odstránením vád, pri reklamácii i poskytnutím náhradného plnenia), alebo do doby, kedy záväzok dlžníka zanikne iným spôsobom (napríklad privatívnou nováciou, urovnaním, započítaním pohľadávok, odstúpením od zmluvy, premlčaním, zaplatením odstupného a podobne).
Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak meškáte so splátkou?
V omeškaní sa nemusí nachádzať len dlžník, ale môže v ňom byť i veriteľ - ten sa do právnej pozície meškajúceho subjektu dostáva za situácie, keď neprijme dlžníkom riadne ponúkané plnenie alebo dlžníkovi neposkytne nevyhnutnú súčinnosť. Omeškanie veriteľa predchádzajúce omeškaniu dlžníka a priama závislosť plnenia dlžníkovej povinnosti od plnenia určitej veriteľovej povinnosti (najmä formou súčinnosti) bráni platnému vzniku omeškania dlžníka.
Veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi mu z príslušného obchodno-záväzkového vzťahu, odmietne prevziať riadne ponúkané plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol riadne a včas splniť svoj záväzok.
Omeškanie dlžníka má pre veriteľa niekoľko právnych dôsledkov:
Možnosť požadovať splnenie záväzku: Veriteľ má právo trvať na splnení pôvodnej právnej (zmluvnej) povinnosti, teda poskytnutí plnenia peňažnej, ale aj nepeňažnej povahy, pokiaľ niečo iné neustanoví zákon.
Možnosť odstúpenia od zmluvy: V závislosti od charakteru porušenej povinnosti môže veriteľ od zmluvy odstúpiť okamžite alebo až po poskytnutí dodatočnej primeranej lehoty na plnenie.
Prečítajte si tiež: Omeškanie predávajúceho: Kúpna zmluva
Právo na úroky z omeškania: V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku má veriteľ právo požadovať od dlžníka zaplatenie úrokov z omeškania.
Právo na náhradu škody: Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len pokiaľ táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.
Úroky z omeškania plnia v právnom vzťahu niekoľko funkcií:
Výška úrokov z omeškania je upravená v Obchodnom zákonníku a v nariadení vlády Slovenskej republiky. V obchodných záväzkových vzťahoch má veriteľ nárok na úrok z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve. Ak dohoda o úrokoch medzi stranami nebola, tak potom o 10 % vyššie než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Súdna prax aj odborná literatúra zhodne konštatujú, že pri omeškaní so zaplatením úrokov z omeškania nemá veriteľ právo požadovať z nich úroky z omeškania.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na dôsledky omeškania platby
V prípade, že dlžník svoj záväzok nesplní, má veriteľ niekoľko možností, ako sa domôcť svojich práv:
Od 1. februára 2013 nadobudla účinnosť novela Obchodného zákonníka, ktorá priniesla zmeny v úprave omeškania. Novela zaviedla odlišné sadzby úrokov z omeškania pre obchodné a občianske právne vzťahy a upravila lehoty splatnosti peňažných záväzkov. Cieľom novely bolo transponovať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách.
Medzi podnikateľmi sa stáva populárnym potvrdiť záväzok vo forme notárskej zápisnice. Veriteľ a dlžník pred notárom do notárskej zápisnice uvedú právny záväzok, uvedú oprávnenú a povinnú osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia a výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Takáto notárska zápisnica má po potvrdení vykonateľnosti účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a je teda priamo exekučným titulom, na základe ktorého má oprávnená osoba (t. j. veriteľ) priamo vymáhať záväzok od povinného, t. j. od dlžníka.