Život s mentálnym postihnutím: komplexný sprievodca pre dospelých a ich opatrovateľov

Mentálna retardácia, v súčasnosti známa ako mentálne postihnutie, je komplexná problematika, ktorá ovplyvňuje život jednotlivcov a ich rodín. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na mentálne postihnutie, jeho definíciu, klasifikáciu, príčiny, špecifiká vo vzdelávaní a psychosociálne aspekty života ľudí s mentálnym postihnutím.

Definícia a klasifikácia mentálnej retardácie

Mentálna retardácia alebo retardácia intelektového vývinu je postihnutie, pri ktorom z rôznych príčin dochádza k zníženiu rozumových schopností, zastaveniu, oneskoreniu alebo nedokončeniu vývinu intelektu. Dôležité je zdôrazniť, že mentálna retardácia nie je choroba, ale stav, ktorý môže byť spôsobený rôznymi faktormi. Ako uvádza terminologický slovník UNESCO: "mentálna retardácia je celkové zníženie intelektových schopností postihnutého, ktoré vzniklo v priebehu vývinu a ktoré je sprevádzané zníženou schopnosťou orientovať sa v živote."

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, charakterizovaný narušením schopností, ktoré sa prejavujú v priebehu vývinového obdobia a prispievajú k celkovej úrovni inteligencie. Ide najmä o schopnosti poznávacie, rečové, motorické a sociálne. Inými slovami, mentálna retardácia zahŕňa zníženie rozumových schopností, zastavenie, oneskorenie alebo nedokončenie vývinu intelektu.

D. M. uvádza, že mentálna retardácia je súhrnné označenie vrodeného defektu rozumových schopností. Je definovaná ako neschopnosť dosiahnuť zodpovedajúci stupeň intelektového vývinu (menej než 70% normy), hoci bol takýto jednotlivec prijateľným spôsobom výchovne stimulovaný. Okrem úrovne inteligencie môžu byť znížené ďalšie schopnosti a vyskytujú sa zmeny v štruktúre osobnosti.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň duševnej zaostalosti sa meria pomocou inteligenčných testov a výsledok sa vyjadruje tzv. inteligenčným kvocientom - IQ. Hodnoty tohto kvocientu sú vyjadrené číslom, ktoré stanovuje jednotne pre celý svet Svetová zdravotnícka organizácia WHO v Ženeve a sú uverejnené v tzv. Medzinárodnej klasifikácii chorôb.

Prečítajte si tiež: Miesto pre opatrovateľov

Podľa toho, do akého stupňa je intelekt znížený, hovoríme o ľahkej, stredne ťažkej, ťažkej a hlbokej mentálnej zaostalosti - retardácii.

Stupeň mentálnej retardácie sa určuje pomocou inteligenčných testov, ktorých výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ). Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala štyri stupne mentálnej retardácie, ktoré sú uvedené v MKCH-10:

• Ľahká mentálna retardácia (F70): IQ 50-69 (kedysi označovaná ako debilita)
• Stredná mentálna retardácia (F71): IQ 35-49 (kedysi označovaná ako imbecilita)
• Ťažká mentálna retardácia (F72): IQ 20-34 (kedysi označovaná ako jednoduchá idiocia)
• Hlboká mentálna retardácia (F73): IQ nižšie ako 20 (kedysi označovaná ako hlboká idiocia)
• Iná mentálna retardácia (F78)
• Nešpecifikovaná mentálna retardácia (F79)

Je však dôležité si uvedomiť, že IQ je len orientačným ukazovateľom a nepostihuje všetky aspekty osobnosti človeka.

Typológia a druhy mentálneho postihnutia

Okrem klasifikácie podľa stupňa závažnosti existujú aj ďalšie typológie mentálneho postihnutia, ktoré zohľadňujú etiológiu a dobu vzniku:

• Oligofrénia: Všeobecný termín pre vrodené alebo získané mentálne postihnutie v ranom veku.
• Demencia: Získané mentálne postihnutie v neskoršom veku, spôsobené organickým poškodením mozgu.
• Sociálne podmienené mentálne postihnutie: Mentálne postihnutie spôsobené nepriaznivými sociálnymi a environmentálnymi faktormi.

Ďalej sa rozlišujú typy mentálneho postihnutia na základe prejavov správania:

Prečítajte si tiež: Tipy pre rodinnú starostlivosť

• Eretický typ: Hyperaktívny, nepokojný, s impulzívnym správaním.
• Apatický typ: Pasívny, nezáujem o okolie, s nízkou motiváciou.
• Nevyhranený typ: Bez špecifických charakteristík správania.

Príčiny mentálnej retardácie

Príčiny mentálnej retardácie môžu byť rôzne a komplexné. Medzi najčastejšie príčiny patria:

• Prenatálne faktory: Faktory pôsobiace počas tehotenstva, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu. Patria sem fyzikálne, chemické a biologické vplyvy, ako sú infekčné ochorenia matky (napr. rubeola), užívanie alkoholu alebo drog, vystavenie žiareniu a iné. Teratogénne vplyvy v prenatálnom období: Ide o faktory, ktoré narúšajú normálny vývin plodu počas tehotenstva. Konkrétne to môžu byť fyzikálne, chemické a biologické vplyvy (napr. poškodenie plodu počas ťažkého pôrodu, vplyvom nedostatku kyslíka, infekčného ochorenia u matky počas raného tehotenstva - nebezpečná je napr. rubeola, či toxoplazma).
• Vrodené faktory: Dedičné faktory, ktoré majú svoj pôvod pred počatím. Chromozómové aberácie, ako napríklad Downov syndróm, vznikajú v čase počatia. Genetické faktory zahŕňajú rôzne chromozómové poruchy (napr. Downov syndróm, Edwardsóv syndróm, Turnerov syndróm), metabolické poruchy (napr. fenylketonúria) a iné genetické abnormality. Takže mentálne postihnutie môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre, alebo vo funkcii genetického aparátu (chromozómová porucha - napr. Downov syndróm).
• Perinatálne faktory: Poškodenie mozgu počas pôrodu, napríklad v dôsledku nedostatku kyslíka.
• Postnatálne faktory: Poškodenie mozgu po narodení, spôsobené napríklad úrazmi, infekciami (napr. Mentálne postihnutie, ktoré vzniká na základe postnatálneho poškodenia mozgu - narušenie rozvoja rozumových schopností - napr. po poškodení CNS, alebo prekonaní meningitídy v ranom detstve).

Špecifiká vo vzdelávaní detí s mentálnym postihnutím

Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím vyžaduje individuálny prístup a prispôsobenie vzdelávacieho programu ich špecifickým potrebám. Možnosti vzdelávania zahŕňajú:

• v špeciálnej škole pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím (tu má dieťa do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia)
• v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole (ak škola má takúto triedu zriadenú)
• v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané, jemu potrebné podmienky (podmienkou je, že škola musí mať školského špeciálneho pedagóga)

Dieťa s ľahkým stupňom mentálneho zaostávania sa vzdeláva podľa Varianu A vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie. Žiak s MP, ktorý je integrovaný v bežnej triede ZŠ sa vzdeláva taktiež podľa tohto vzdelávacieho programu, na základe ktorého je vypracovaný jeho individuálny vzdelávací program (IVP).

Vzdelávací program pre žiakov s mentálnym postihnutím sa člení na tri varianty v závislosti od stupňa mentálneho postihnutia:

• Variant A: Pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia.
• Variant B: Pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia.
• Variant C: Pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.

Dôležitou súčasťou vzdelávania je pracovné vyučovanie, ktoré vedie žiakov k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností. Vyučovací predmet pracovné vyučovanie u žiakov s mentálnym postihnutím patrí medzi hlavné vyučovacie predmety. Vo vzdelávaní žiakov s mentálnym postihnutím má takú váhu, ako napríklad matematika a slovenský jazyk v bežnej základnej škole. Pracovné vyučovane plní aj dôležitú rehabilitačnú funkciu a najmä vedie žiaka k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností, ktoré majú pre jeho ďalší život rozhodujúcu úlohu. Má tri základné zložky: práce v dielni, pestovateľské práce a práce v domácnosti. Vo vyšších ročníkoch je tento predmet predprofesionálnou prípravou na budúce povolanie.

Prečítajte si tiež: Kombinácia opatrovateľského a rodičovského príspevku

Ukončením posledného ročníka ZŠ žiaci s MP nadobúdajú primárne vzdelanie - nie nižšie sekundárne, ako ostatní bežní žiaci základnej školy. Preto v ďalšom vzdelávaní nemôžu pokračovať - a to ani formou integrácie - v bežných stredných školách, pretože v týchto je predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie stredné vzdelanie. Žiaci s mentálnym postihnutím môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole.

• Špeciálne odborné učilište - poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností a žiaci sa uplatnia v ďalšom bežnom živote na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl. Môže mať aj prípravný ročník, v ktorom sa žiak vyprofiluje na určitý učebný odbor.
• Praktická škola - poskytuje prípravu na jednoduché pracovné činnosti, pripravuje na život v rodine, učí práce v domácnosti, učí sebaobsluhe, zaučí žiakov tak, aby mohli vykonávať jednoduché pracovné činnosti zväčša pod dohľadom inej osoby.

Psychosociálne osobitosti a charakteristika jednotlivých stupňov mentálnej retardácie

Pri hodnotení poruchy psychického vývinu sa nezdôrazňuje zaostávanie rozumových schopností mentálne retardovaného, ale dôraz sa kladie na charakteristiku rozvoja celej jeho osobnosti (Dolejší, 1978). Aj keď rozumové schopnosti zostávajú obmedzené, nepokladá sa dnes mentálna retardácia za stav nemenný.

Ľahká mentálna retardácia

Ľahká mentálna retardácia znamená relatívne najmenšiu mieru poškodenia, obmedzenia komplexného vývinu. Toto obmedzenie vývinu nemusí byť nápadné, pri porovnaní s intaktnými rovesníkmi je však zjavné. U ľahko mentálne postihnutých sa najvýraznejšie odchýlky od normy pozorujú v oblasti kognície, komunikácie, správania a autoregulácie. Vančová (2005, s.156) hovorí o osobitostiach ľahko mentálne postihnutých: „Majú problémy s učením, myslením, vnímaním, pozornosťou, pamäťou, abstrakciou, dedukciou, úsudkom, logickým myslením". Reč ľahko mentálne postihnutých je v porovnaní s intaktnými chudobnejšia, je narušená po stránke obsahovej i formálnej. Častý je dysgramatizmus, pasívny slovník je bohatší ako aktívny. Sú ľahko ovplyvniteľní, manipulovateľní, nekritickí voči sebe i ostatným, sú málo zvedaví, vynaliezaví a tvoriví. V správaní sú impulzívni alebo naopak príliš pasívni. V motorickej, senzorickej a sebaobslužnej stránke nie sú prítomné závažnejšie problémy a poruchy, prejavujú sa skôr ako mierne vývinové zaostávania, ktoré je možné stimuláciou a edukáciou podnecovať a rozvíjať. Majú konkrétno-názorné myslenie, nedostatky v myšlienkových operáciách, najmä v analýze a syntéze, abstrakcii, porovnávaní, sú jedny z hlavných špecifík procesu myslenia mentálne postihnutých.

Okrem týchto sa popisujú i ďalšie osobitosti:

• Porucha organizácie myšlienkovej činnosti
• Tendencia k stereotypnému mysleniu
• Nedôslednosť myslenia
• Nekritičnosť myslenia
• Pomalšie utváranie pojmov

Ich sociálna prognóza je veľmi priaznivá. Väčšina sa zaraďuje do pracovného procesu ako kvalifikovaní, alebo nekvalifikovaní pracovníci, dosiahnu úroveň sociálnej adaptácie a integrácie.

Pri vhodnej edukácii, školskej i rodinnej výchove, adekvátnom vedení, akceptácii zo strany komunity a vytvorení vhodných podmienok majú ľudia s ľahkým mentálnym postihnutím predpoklady plne sa zaradiť do spoločnosti.

Stredná mentálna retardácia

Osoby so stredným stupňom mentálnej retardácie opisujú autori špeciálnopedagogickej literatúry ako osoby s výrazne zníženými schopnosťami chápania, komunikácie a úkonov sebaobsluhy.

Badateľné je aj zaostávanie v motorike, niekedy, najmä ak sú pridružené i somatické poruchy, v pohybe a koordinácii. Myslenie je primitívne, pozornosť a koncentrácia sú narušené, pamäť slabá. Vývin reči je oneskorený a väčšinou obmedzený na konkrétne, jednoslovné vyjadrovanie. Citovo sú viac menej vyrovnaní, dokážu rozpoznať a pomenovať svoje pocity, zvládnu osvojiť si spoločenské, pracovné návyky i prvky čítania, písania, počtov.

Sú schopní pracovať, rozvíjať svoje danosti, no v závislosti od individuálnych potrieb potrebujú väčšiu, či menšiu mieru pomoci a asistencie. S primeranou pomocou môžu dosahovať výborné výsledky v oblasti vlastného rozvoja osobnosti, v pracovnej, sebaobslužnej, komunikačnej sfére a v mnohých ďalších oblastiach.

Pri aktívnej pomoci a podpore sa dokážu zaradiť do spoločnosti, byť užitočným a nápomocným takmer vo všetkých sférach spoločenského života.

Ťažká mentálna retardácia

Pri ťažkej mentálnej retardácii prichádza k výraznému oneskoreniu ako psychického, tak fyzického (oblasť motoriky - oneskorené sedenie, státie, chôdza, slabý svalový tonus) vývinu. Myslenie, pamäť, predstavy, asociačné schopnosti sú výrazne narušené. Tiež aj ostatné oblasti (komunikácia, senzorika, sebaobsluha, sociálna adaptácia).

Väčšina z nich má pridružené rôzne iné postihnutia a poruchy. Pri vhodnej podpore, edukácii, rehabilitácii je možné pozitívne podnecovať ich vývinové kapacity a zabezpečiť zlepšenie ich života.

Človek s ťažkým mentálnym postihnutím sa dokáže naučiť mnoho vecí. Napríklad pracovným návykom, sebaobslužným činnostiam, vytvára vzťahy s okolím, komunikuje. Komunikácia a ostatné prejavy, či činnosti sú výrazne obmedzené a pre intaktných ľudí často ťažko pochopiteľné. No za pomoci asistenta môže byť plnohodnotnou súčasťou komunity alebo spoločnosti a podieľať sa na spoločenských procesoch a aktivitách.

Hlboká mentálna retardácia

Ide o hlboké zaostávanie vo všetkých vývinových etapách a oblastiach s výrazným defektom motoriky. Často sú prítomné stereotypné formy správania a pohybu. Reč je výrazne narušená, pozornosť slabo udržateľná, myslenie obmedzené. Úplne chýba abstrakcia, dedukcia a úsudok.

Hlboká mentálna retardácia býva často sprevádzaná i pohybovým defektom. Poznávacie schopnosti rozvíjajú iba výnimočne. Vačšinou vedia rozpoznať známe a neznáme veci a reagujú na ne pozitívne alebo negatívne.

Potrebujú asistenčnú pomoc takmer pri všetkých úkonoch a činnostiach. Trpezlivým podnecovaním a stimuláciou dokáže asistent rozvíjať ich schopnosti a zvyšovať ich kvalitu života vo všetkých smeroch.

tags: #opatera #mentálne #retardovaného #dospelého #rady