
Rakúsko je obľúbenou destináciou pre slovenské opatrovateľky, ktoré hľadajú prácu v oblasti starostlivosti o seniorov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach opatrovania v Rakúsku, s dôrazom na právne aspekty, sociálne zabezpečenie a praktické rady pre opatrovateľky pracujúce na živnosť.
Rakúsky systém sociálneho zabezpečenia a starostlivosti je rozsiahly a dobre fungujúci. Zahŕňa zdravotné poistenie, dôchodkové poistenie a množstvo ďalších sociálnych dávok. Rakúsko poskytuje rôzne formy podpory pre rodiny, vrátane prídavkov na deti, materskej a otcovskej dovolenky a ďalších rodinných dávok.
V oblasti starostlivosti o seniorov Rakúsko ponúka vynikajúcu zdravotnú starostlivosť, vrátane špecializovaných zariadení a služieb. Systém dlhodobej starostlivosti ponúka príspevok na starostlivosť (Pflegegeld) na základe zdravotného stavu seniora a dávku na zamestnanie opatrovateľa.
V roku 2008 Rakúsko oficiálne umožnilo vykonávanie opatrovateľskej činnosti a zverejnilo odporúčania ohľadom príjmu a odrátavania výdavkov. Väčšina opatrovateliek vykonáva opatrovateľskú činnosť na živnosť. Opatrovateľ si odmenu za svoje služby dohaduje so svojím klientom. Je dôležité, aby podmienky odmeny za poskytnuté služby boli uzatvorené zmluvne.
Ak sa rozhodnete pracovať ako opatrovateľka v Rakúsku na rakúsku živnosť, čaká vás niekoľko krokov, ktoré treba vybaviť na slovenských aj rakúskych úradoch.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad opatrovania seniorov
Osoba s bydliskom na Slovensku, ktorá vykonáva závislú prípadne samostatnú zárobkovú činnosť v Rakúsku, kde je aj prihlásená k pobytu, podlieha automaticky právnym predpisom Rakúska. V príslušnej poisťovni, SVS (Sozialversicherung der gewerblichen Wirtschaft), môže po otvorení živnosti požiadať o vystavenie formuláru E106. Tento formulár je potvrdením, že osoba podlieha právnym predpisom Rakúska, kde je aj sociálne a zdravotne poistená. Formulár je potrebné odniesť do pobočky zdravotnej poisťovne v mieste bydliska na Slovensku, v ktorej je osoba poistená. Spolu s formulárom predložte aj originál rakúskeho živnostenského listu.
Ak sa jedná o deti, ktorých pobyt a stredisko životných záujmov je na Slovensku, ale ktorých rodičia sa zdržiavajú v Rakúsku za účelom zamestnania, nárok na priznanie rodinných dávok sa posudzuje podľa NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č.
Osoba má nárok na rodinné dávky v príslušnom členskom štáte v súlade s jeho právnymi predpismi, vrátane jej rodinných príslušníkov s bydliskom v inom členskom štáte, ako keby mali bydliská v príslušnom členskom štáte. V prípade súbehu nárokov na rodinné dávky v dvoch členských štátoch sa určí prednostné právo štátu, ktorý bude rodinné dávky vyplácať a to až do výšky, podľa zákonov platných v danom členskom štáte.
O rodinné prídavky je potrebné požiadať na Finančnom úrade v Rakúsku. Spolu s rodinnými prídavkami je vyplácaný aj daňový bonus. O tento nie je potrebné zvlášť požiadať. Vypláca sa ako negatívna daň automaticky každému poberateľovi rodinných prídavkov.
Daňové priznanie sa podáva do 31. decembra. Väčšina drobných podnikateľov v Rakúsku si uplatňuje výdavky z podnikania paušálne. Od roku 2020 sa zaviedol pre drobných podnikateľov aj nový paušál vo výške 45% pre firmy zaoberajúce sa výrobou a vo výške 20% pre firmy poskytujúce služby, kde patrí aj opatrovanie.
Prečítajte si tiež: Možnosti sociálnej pomoci Stará Turá
Slovenky hovoria o vykorisťovaní, zneužívaní agentúrami a zárobku sotva na prežitie. Hlavným nedostatkom rakúskeho systému je nízka ochrana opatrovateliek. Neistota pracovných podmienok je paradoxne posilňovaná aj legálnou možnosťou vyjednávať okolnosti práce opatrovateľkami, ktoré v skutočnosti o svojich pracovných podmienkach nevyjednávajú a prijímajú podmienky zamestnávateľov aj pracovných agentúr.
Pre opatrovateľky-živnostníčky neplatia ustanovenia týkajúce sa pracovného času, výšky miezd, ochrany zdravia a bezpečnosti upravené kolektívnymi zmluvami, aké existujú na porovnateľných pracoviskách (napríklad v domovoch dôchodcov). Rozdiely sú aj v miere sociálnej ochrany. Hoci po splnení podmienok sú opatrovateľky-živnostníčky oprávnené poberať prídavky na deti či dôchodok, nemajú nárok na platenú dovolenku či poistenie v nezamestnanosti.
Zavedenie prísnych protipandemických opatrení, predovšetkým v oblasti obmedzenia mobilít, malo na 24-hodinovú starostlivosť zásadný vplyv. Niektoré opatrovateľky ostali „uväznené“ v Rakúsku. Návrat domov na Slovensko by znamenal nemožnosť návratu do práce, výpadok príjmu a zároveň umiestnenie do povinnej 14-dňovej karantény.
Verejný a mediálny diskurz v Rakúsku odráža obavy z neudržateľnosti 24-hodinovej starostlivosti a istú paniku, že sa nebude mať o seniorov a seniorky kto postarať. Rakúsko postupne zaviedlo rôzne opatrenia zamerané nepriamo na riešenie ekonomických problémov spojených s koronakrízou.
Vyzývame rakúske štátne orgány, aby rozšírili záruku minimálnej mzdy a ochranu pred predlžovaním pracovného času aj na tieto opatrovateľky mimo zamestnaneckého pomeru.
Prečítajte si tiež: Viac o opatrovaní dôchodku
tags: #opatrovanie #hranice #rakusko #podmienky