Opatrovanie v Rakúsku pre slovenské opatrovateľky: Skúsenosti, výzvy a inovácie

Slovenské opatrovateľky tvoria významnú časť opatrovateľského systému v Rakúsku. Táto práca však prináša nielen finančné zabezpečenie, ale aj množstvo výziev, s ktorými sa Slovenky stretávajú.

Úvod do problematiky opatrovania v Rakúsku

Opatrovanie v Rakúsku je rozsiahly sektor, kde tisíce žien zo strednej a východnej Európy, vrátane Sloveniek, nachádzajú pracovné príležitosti. Tento systém, ktorý je pre mnohé rodiny nevyhnutný, však so sebou prináša aj otázky týkajúce sa pracovných podmienok, finančného ohodnotenia a sociálneho zabezpečenia opatrovateliek.

História a legalizácia opatrovania

Ešte v 90. rokoch, keď sa otvorili hranice, Slovenky začali dochádzať do Rakúska za prácou v opatrovateľstve „načierno“. Vznikali prvé agentúry, no až na prelome rokov 2007 a 2008 bolo 24-hodinové opatrovanie legalizované po škandále politika, o ktorého mamu sa načierno starala pani zo Slovenska. Z opatrovania sa stala oficiálna živnosť a vytvoril sa obrovský privátny pracovný trh opatrovateliek, na ktorom len v Rakúsku pôsobí 950 agentúr.

Formy opatrovania v Rakúsku a úloha Sloveniek

V Rakúsku existuje niekoľko foriem opatrovania, na ktoré štát rodinám finančne prispieva. Patria sem rôzni asistenti, zdravotné sestry, mobilné služby a 24-hodinová starostlivosť. Práve 24-hodinové opatrovanie vykonávajú väčšinou ženy z juhovýchodnej Európy, najmä Rumunky a Slovenky. Podľa štatistík pracuje v Rakúsku približne 60 000 opatrovateliek a opatrovateľov, z ktorých 20 000 pochádza zo Slovenska.

Pracovné podmienky a finančné ohodnotenie

Opatrovateľky väčšinou pracujú na živnosť v 2-týždňových turnusoch, pričom ich priemerný zárobok je okolo 700 eur. Za túto sumu sú však dva týždne odlúčené od rodiny, platia poplatky agentúram a odvody z rakúskej živnosti. Napriek tomu táto práca zostáva pre mnohé Slovenky jedinou možnosťou, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad opatrovania seniorov

Prečo Slovenky opatrujú v Rakúsku?

V niektorých regiónoch Slovenska je naďalej vysoká nezamestnanosť. Medzi opatrovateľkami sú aj seniorky, dôchodkyne opatrujú dôchodcov. A niektoré ženy sa zasekli v tejto práci, keďže nemali možnosť na dovzdelávanie a rekvalifikáciu. Brali ju ako niečo dočasné a po rokoch si uvedomili, že ju stále robia a za ten istý plat. Už si nevedia predstaviť, akú inú prácu by si na Slovensku našli.

Problémy a výzvy, ktorým čelia opatrovateľky

Simona Ďurišová, ktorá sa venuje téme znevýhodnenia opatrovateliek, poukazuje na niekoľko závažných problémov:

• Fiktívna živnosť: Opatrovateľky žijú s klientom v jednej domácnosti, nemôžu si určiť pracovný čas ani miesto výkonu práce. Systém umožňuje vykorisťovanie, pričom na opatrovateľky sa s požiadavkami obracajú nielen klienti, ale aj ich rodinní príslušníci, často nad rámec toho, čo sa smie robiť v 24-hodinovom opatrovaní.
• Závislosť od agentúr: Agentúry vyjednávajú podmienky, plat a zmluvy o diele, pričom dochádza k dumpingu v oblasti platov.
• Právna zodpovednosť: Opatrovateľky vykonávajú aj ošetrovateľské úkony bez potrebného vzdelania, no nesú plnú právnu zodpovednosť, ak by sa niečo stalo.
• Nedostatočná ochrana: Opatrovateľky nemajú nárok na podporu v nezamestnanosti, platenú péenku ani trinásty plat. Neexistujú pre ne kolektívne pracovné zmluvy, ktoré by ich pozíciu posilnili.
• Násilie a obťažovanie: Prípady násilia alebo neadekvátnych pracovných podmienok nie sú poriadne preskúmané či kontrolované zo strany rakúskych úradov.

Opatrovateľky a pandémia

Pandémia COVID-19 situáciu ešte zhoršila. Opatrovateľky boli nútené zostať v rodinách bez prestávky celé mesiace, alebo naopak, boli úplne bez príjmu. Mnohé nemali nárok na podporu, pretože nesplnili podmienky rakúskeho fondu pre malé podnikateľky.

Iniciatívy na zlepšenie podmienok opatrovateliek

Simona Ďurišová iniciovala vznik organizácie IG-24, ktorá sa snaží dosiahnuť férové podmienky pre slovenské a rumunské opatrovateľky. Medzi ich ciele patrí:

• Odstránenie fiktívnej živnosti.
• Kolektívne pracovné zmluvy a pracovnoprávna ochrana pre opatrovateľky.
• Vytváranie poradenských centier, na ktoré by sa mohli opatrovateľky obrátiť v krízových situáciách.

IG-24 získala ocenenie SozialMarie za sociálne inovácie.

Prečítajte si tiež: Možnosti sociálnej pomoci Stará Turá

Legislatívne a administratívne aspekty opatrovania

Založenie rakúskej živnosti

Prvým krokom je získanie rakúskej živnosti (Gewerbeberechtigung). Opatrovateľ/ka vykonáva svoju činnosť na základe zmluvy (Werkvertrag) uzavretej medzi živnostníkom a opatrovanou osobou, resp. jej zástupcom. Živnosť sa nahlasuje na Magistráte alebo okresných úradoch (Bezirkshauptmannschaft - BH) podľa miesta výkonu opatrovateľskej činnosti. Je potrebné, aby opatrovateľ/ka bola prihlásená na prechodný pobyt, bez tohto prihlásenia nie je možné založenie živnosti.

Hospodárska komora (WKO)

Založením živnosti sa opatrovateľ/ka stáva členom hospodárskej komory (WKO - Wirtschaftskammer). Je mu pridelené číslo WKO (Mitgliedsnummer), ktoré sa používa ako variabilný symbol pri úhrade členských poplatkov.

Oznámenie podnikateľskej činnosti na Finančnom úrade

Oznámenie podnikateľskej činnosti sa oznamuje na tlačive Verf 24 (Fragebogen). Je potrebné ho odoslať do 1 mesiaca od začatia podnikateľskej činnosti s príslušnými prílohami (napr. Meldezettel - formulár na prihlásenie na prechodný pobyt).

Daňové priznanie

Daňové priznanie sa podáva do 31. marca nasledujúceho roka.

Zdravotné poistenie

Ak je opatrovateľ/ka poistená v Rakúsku (ako živnostníčka), ale chce mať zdravotnú starostlivosť aj na Slovensku, formulár E106 je kľúčový. S E106 si môže vybaviť plnú zdravotnú starostlivosť aj na Slovensku, hoci platí odvody len v Rakúsku.

Prečítajte si tiež: Viac o opatrovaní dôchodku

Dôležité aspekty opatrovania v Rakúsku

• Terminológia: Opatrujete klientov, nie pacientov. Pacienti sú v nemocniciach.
• Kompetencie: Kompetencie opatrovateľov v domácnosti sú presne dané a definované. Medzi ne nepatria napríklad kosenie záhrady, dojenie kráv a ani varenie či starostlivosť o celú rodinu klienta! Je tiež presne definované, že nemôžete vykonávať ošetrovateľské úkony.
• 24-hodinová opatera: Toto pomenovanie nepretržitej prítomnosti navádza k chybnej domnienke, že opatrovatelia majú povinnosť pracovať 24 hodín denne! Nie nemajú! Sú prevažne živnostníci, ktorí ako každý iný človek majú právo na odpočinok, nepretržitý spánok, jedlo, teplo, vhodné podmienky, ubytovanie.
• Dohoda s agentúrou a klientom: Je nevyhnutné mať vopred pred podpisom zmluvy s klientom dohodnuté všetky podmienky. Ak Vám podmienky nevyhovujú-nepodpisujte!
• Domáca opatera ako luxusná služba: Ani v Rakúsku nie je domáca opatera štandard, je to luxusná služba, ktorá nie je dostupná každému, kto by ju potreboval.
• Práva a potreby opatrovateľov: Vážiť si samých seba, nedovoľte páchať na sebe žiadne násilie, ponižovanie. Nie ste otroci, ste ľudia, ktorí majú svoje práva a svoje potreby.

Atraktívne možnosti zamestnania vo Viedni a okolí

Viedeň je pre Slovákov ideálnym miestom na prácu v zahraničí - je blízko, ponúka výborné pracovné podmienky a kvalitné sociálne zabezpečenie. Práca opatrovateľa či opatrovateľky vo Viedni a jej blízkom okolí prináša pre slovenských občanov množstvo výhod:

• Vysoké finančné ohodnotenie: Plat opatrovateľa v Rakúsku sa pohybuje od 1.900 do 2.200 € netto, pričom denný zárobok je 75 - 90 € (pri starostlivosti o imobilného pacienta môže byť vyšší).
• Blízkosť domova: Viedeň je rýchlo a pohodlne dostupná zo Slovenska.
• Stabilné pracovné podmienky: Práca na rakúsku živnosť znamená istotu a férové podmienky garantované rakúskou legislatívou.

Ďalšie povinnosti opatrovateľov

• Vedenie knihy domácnosti: So zaznamenávaním výdavkov uskutočnených pre opatrovanú osobu (nutná súčasť zmluvy podľa § 160 ods. 1 písm. d) ABGB).
• Starostlivosť o predchádzanie nebezpečenstvám: Opatrovateľ/opatrovateľka sa pri poskytovaní služieb má starať o predchádzanie nebezpečenstvám pre zdravie a život opatrovanej osoby.

Zmeny v daňových zákonoch a zákonoch sociálneho zabezpečenia

Za posledné roky prebehli daňové zákony a zákony sociálneho zabezpečenia v Rakúsku mnohými zmenami. Je dôležité sledovať aktuálne znenie rakúskych daňových zákonov.

Paušálne výdavky

Väčšina drobných podnikateľov v Rakúsku si uplatňuje výdavky z podnikania paušálne. Paušálne výdavky sú vo výške 12% resp. 6% pri istých druhoch živnosti. Od roku 2020 sa zaviedol pre drobných podnikateľov aj nový paušál vo výške 45% pre firmy zaoberajúce sa výrobou a vo výške 20% pre firmy poskytujúce služby, kde patrí aj opatrovanie - Personenbetreung.

Zmena štruktúry finančného úradu v Rakúsku

Od 01.01.2021 sa zmenila štruktúra finančného úradu v Rakúsku. Od 01.01.2021 je už len jeden finančný úrad pre celé Rakúsko. Jednotlivé pobočky ale zostali zachované ako predtým.

Zmena výšky dane v Rakúsku

V júli 2020 bola v Rakúsku odhlasovaná zmena výšky dani pri príjme medzi 11.000eur a 18.000eur. Daň sa znížila z 25% na 20%.

Sachbezug (vecná dávka) a príjem podnikateľa v Rakúsku

Sachbezug je vecný (nepeňažný) príjem zamestnanca. Uplatňovanie vecných príjmov je u živnostníkov s cieľom pokryť náklady spojené so spoločným využívaním životného priestoru a potrebného stravovania. Sachbezug teda nie je príjmom opatrovateľa, pracujúceho v Rakúsku na živnosť, pokiaľ to sám takto nechce, resp. si to nedohodne so zmluvným partnerom, ktorým je v podstate pacient, alebo zastupujúca osoba, z ktorou sa zmluva podpisuje.

Úprava rodinných dávok a daňových bonusov

Podľa štatistík Eurostatu sa mení od 01.01.2020 aj výška daňových bonusov v Rakúsku a tiež výška rodinných prídavkov, ktoré sa upravujú podľa zákona - Anpassungsverordnung z roku 2019, podľa životnej úrovne krajiny, kde dieťa žije.

Výmena daňových informácií v rámci EÚ

Jednotlivé štáty EÚ sa dohodli na dodržiavaní užšej spolupráce pri výmene informácii pri príjme fyzických osôb a zdaňovania príjmov t.z. že rakúske finančné úrady majú prístup k príjmov fyzických osôb v iných krajinách.

Zmrazenie daňových čísel v Rakúsku

Finančný úrad od 4.Júla 2020 zmrazil všetky daňové čísla v Rakúsku.

Zlúčenie zdravotných poisťovni v Rakúsku

Od 01.01.2020 došlo v Rakúsku k zlúčeniu viacerých poisťovni. Pre živnostníkov bola vytvorená nová poisťovňa SVS - Sozialversicherung der Selbständigen. U zamestnancov došlo k zlúčeniu deviatich poisťovni a bola vytvorená jedna Österreichische Gesundheitskasse - ÖGK.

Povinnosť elektronickej komunikácie na Slovensku

Ak nemáte živnosť v SR, tak sa na Vás elektronická komunikácia od 01.07.2018 nevzťahuje a daňové priznanie môžete podávať naďalej v papierovej forme.

Zníženie penzijného poistenia pre živnostníkov v dôchodcovskom veku

Pre živnostníkov v dôchodcovskom veku, ktorí napriek nároku na dôchodcovské dávky o tieto nepožiadali, platí od roku Januára 2017 úľava na penzijnom poistení vo výške 50% ich mesačných platieb.

Zmena metódy na zamedzenie dvojitého zdaňovania

FR SR vydalo Informáciu k zmene metódy na zamedzenie dvojitého zdaňovania u daňových rezidentov SR podnikajúcich v Rakúsku na základe živnostenského oprávnenia pod číslom 2/MZ/2021/IM.

Osobné príbehy a skúsenosti opatrovateliek

Príbehy Sloveniek pracujúcich ako opatrovateľky v Rakúsku sú rôznorodé, no často sa v nich opakujú podobné motívy: finančná núdza, odlúčenie od rodiny, náročná práca a nerovné podmienky. Mnohé ženy odchádzajú do Rakúska, aby zabezpečili svoje rodiny, často za cenu vlastného osobného života a zdravia.

Karin odišla do Rakúska v roku 2002, keď jej manžel dostal výpoveď a ona mala malé dieťa. Dnes hovorí, že práca ju napĺňa, no odlúčenie od syna ju stále bolí. Podobne Monika odišla do Rakúska, keď mala 46 rokov, aby zabezpečila štúdium svojim synom. Hoci mala šťastie na rodiny, práca so seniormi je náročná a odlúčenie od rodiny je ťažké.

Bibiana Kudziová, ktorá sa venuje problematike opatrovateliek, hovorí, že opatrovanie je pre ženy, najmä z východného Slovenska, šancou na lepší život, no zároveň prináša odlúčenie od rodiny a kultúrne rozdiely. Adriana Salimi odišla do Rakúska, keď mala 34 rokov a doma nechala päť detí. Zažila ťažké podmienky a zlé zaobchádzanie, no nakoniec si uvedomila, že sa dá žiť aj inak ako s manželom alkoholikom.

Agentúry a ich úloha

Väčšina opatrovateliek pracuje cez agentúry, ktoré im sprostredkúvajú prácu a vyjednávajú podmienky. Nie všetky agentúry sú však seriózne a mnohé z nich využívajú zraniteľnosť opatrovateliek na vlastný zisk. Bibiana Kudziová odhaduje, že až 80 percent slovenských agentúr je neserióznych.

tags: #opatrovanie #v #Rakúsku #pre #slovenské #opatrovateľky