Skleróza Multiplex a Rehabilitácia: Cesta k Plnohodnotnejšiemu Životu

Skleróza multiplex (SM), známa aj ako roztrúsená skleróza, je chronické autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém (CNS), konkrétne mozog a miechu. Pri tomto ochorení imunitný systém napáda myelínové obaly nervových vlákien, čím narúša prenos nervových impulzov. Toto poškodenie vedie k rôznorodým symptómom, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života pacienta. Hoci momentálne neexistuje liek, ktorý by SM úplne vyliečil, kombináciou modernej liečby a intenzívnej rehabilitačnej starostlivosti sa dá dosiahnuť, že pacienti so SM môžu dlhé roky plnohodnotne fungovať.

Čo je Skleróza Multiplex?

Skleróza multiplex (SM) je dlhodobo pretrvávajúce zápalové ochorenie. Ide o autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda centrálny nervový systém vlastného tela. Myelín predstavuje jednu zo zložiek tohto obalu. Je dôležitý pre prenos impulzov zabezpečujúcich komunikáciu v mozgu a v mieche. Ochorenie znemožňuje túto komunikáciu.

Typy Sklerózy Multiplex

Pri skleróze multiplex rozlišujeme niekoľko typov:

1. Klinicky izolovaný syndróm (CIS) - jedna epizóda neurologických symptómov, ktorá trvá viac ako 24 hodín a nie je spojená s horúčkou, infekciou alebo iným ochorením, ale so zápalom a demyelinizáciou v CNS. Takáto epizóda sa môže, ale nemusí opakovať. Ide o úplne prvú epizódu neurologických príznakov spôsobených autoimunitným zápalom a demyelinizáciou v centrálnom nervovom systéme. Trvá najmenej 24 hodín. CIS nemusí vždy viesť k skleróze multiplex, ale ak sú na magnetickej rezonancii (MRI) viditeľné oblasti poškodenia, riziko jej vzniku je oveľa vyššie.
2. Relaps-remitujúca SM - je najbežnejším typom SM, ktorý postihuje približne 85 % pacientov. Striedajú sa pri nej obdobia zhoršenia neurologických príznakov alebo objavenia sa nových príznakov (relaps) s obdobiami zlepšenia stavu (remisia). Je to najbežnejšia forma sklerózy multiplex, ktorú charakterizujú ataky nových alebo progresujúcich neurologických príznakov (relapsy), po ktorých nasledujú obdobia čiastočného alebo úplného zotavenia (remisie).
3. Sekundárne progresívna SM - V mnohých prípadoch RRMS nakoniec prejde do SPMS. V sekundárne progresívnom štádiu roztrúsenej sklerózy sa nervové poškodenia hromadia a príznaky sa postupne zhoršujú. Zhoršenie príznakov zvyčajne zahŕňa problémy s pohyblivosťou a chôdzou. Rýchlosť progresie ochorenia sa medzi ľuďmi so sekundárne progresívnou sklerózou multiplex veľmi líši.
4. Primárne progresívna SM - už od začiatku ochorenia dochádza k postupnému zhoršovaniu bez výrazných výkyvov. Ochorenie postupuje pomaly s rôznou intenzitou príznakov, ale postupne od začiatku dochádza k zhoršovaniu stavu, bez období remisie. Príznaky zahŕňajú postupné zhoršovanie chôdze, tuhosť a slabosť v končatinách a problémy s rovnováhou. Menej častá forma, keď sa neurologické funkcie od začiatku neustále zhoršujú, bez akýchkoľvek období relapsov alebo remisie.
5. Tumefaktívna SM - Tieto lézie spôsobujú príznaky, ako sú silné bolesti hlavy, záchvaty, kognitívne poruchy a neurologické deficity v závislosti od ich lokalizácie.
6. Balóova koncentrická skleróza - Je to nezvyčajná, agresívnejšia forma sklerózy charakterizovaná výraznými koncentrickými kruhmi demyelinizovaného a zachovaného myelínu v mozgu.
7. Marburgova skleróza multiplex - Je extrémne zriedkavá a ťažká forma sklerózy multiplex, ktorá vedie k rýchlej a agresívnej progresii. Tento variant je známy náhlym nástupom ťažkých príznakov, ako je vysoká horúčka, zmätenosť, ťažká motorická dysfunkcia a v kritických prípadoch až kóma.

Príčiny Vzniku Sklerózy Multiplex

Vznik sklerózy multiplex môže byť podmienený viacerými faktormi. Dnes už vieme povedať, že veľkú rolu zohráva v prípade ochorenia genetika, pričom genetická predispozícia nemusí automaticky znamenať, že sa ochorenie u jedinca rozvinie. U pacienta s genetickou predispozíciou dôjde k jej rozvoju až vplyvom iných faktorov. Známe je, že v niektorých oblastiach je výskyt ochorenia vyšší, a to práve v dôsledku pôsobenia vonkajších vplyvov.

Medzi rizikové faktory patria:

Prečítajte si tiež: Zlepšenie života s SM doma

• Výskyt sklerózy multiplex v rodinnej anamnéze zvyšuje riziko jej rozvoja.
• Niektoré vírusy, ako napríklad vírus Epstein-Barrovej (EBV), sú spojené s vyšším rizikom vzniku SM. K rozvoju sklerózy môžu prispieť aj vírusové ochorenia. U niektorých jedincov viedla k vzniku ochorenia prítomnosť vírusovej infekcie, ako je napríklad Epstein-Barrovov vírus či infekcia ľudským herpesvírusom. Tie bránia normálnej funkcii imunitného systému.
• Ochorenie sa paradoxne vyskytuje vo vyššej miere práve v krajinách s vyšším hygienickým štandardom. Dôvodom je to, že jedinci sa v detskom veku nestretnú s tak rozmanitým spektrom vírusov.
• Ak trpíte nejakým autoimunitným ochorením, ako je napríklad cukrovka 1. aj pridružené autoimunitné ochorenia, ako sú ochorenia štítnej žľazy, psoriáza, diabetes typu 1 alebo zápalové ochorenia čriev.
• Okrem iného môže k rozvoju ochorenia prispieť aj stres a nadmerná psychická záťaž.
• Hormonálne zmeny môžu viesť k zmene funkcie imunitného a nervového systému.

Hoci sa na rozvoji SM môže do istej miery podieľať genetika, zvyčajne vzniká až kombináciou viacerých faktorov, ktoré dokážu u vnímavého pacienta ochorenie spustiť. Medzi tie patria stres, únava, fajčenie, infekcie a pod.

Príznaky Sklerózy Multiplex

Vzhľadom na odlišnosť príznakov v závislosti od napadnutej časti nervovej sústavy nemôžeme úplne jasne určiť typické prvé príznaky ochorenia. Medzi bežné príznaky patria:

• Zrakové poruchy: Až u 30% pacientov je prvotným príznakom SM optická neuritída - porucha zrakového nervu, ktorá sa prejavuje pocitmi zahmleného videnia, poruchou farbocitu, bolesťou oka pri pohybe očnej gule, prípadne až poruchami hybnosti oka, výpadkami v zornom poli alebo stratou zraku.
• Poruchy citlivosti: Medzi časté prvé prejavy SM patria aj poruchy citlivosti v jednej alebo viacerých končatinách, ktoré sa zvyčajne vyskytujú naraz na jednej strane tela.
• Problémy s rovnováhou a koordináciou: Sú dôsledkom sklerotických lézií v mozgovom kmeni, mozgových hemisférach a mozočku, ktoré sú zodpovedné za riadenie pohybov a rovnováhy.
• Svalová slabosť a stuhnutosť:
• Únava: Zvýšená únava, brnenie v končatinách či občasné zahmlené videnie sú prejavy, ktorým zvyčajne neprikladáme dôležitosť. Pripisujeme ich zvýšenému stresu alebo dlhej sedavej práci za počítačom.
• Poruchy reči: Dochádza k nim pri poškodení tzv. hlavových nervov.
• Ťažkosti s močením a vyprázdňovaním: Dlhý zoznam príznakov SM zahŕňa i poruchy činnosti sfinkterov (zvieračov) v tráviacom a močovom systéme, ktoré vedú k dysfunkcii vyprázdňovania moču i stolice a sú pre pacientov veľmi nepríjemné.
• U mužov sa môže objaviť aj erektilná dysfunkcia.
• Celková únava: Je jedným z radu neurčitých symptómov tohto neurologického ochorenia. Únava sa objavuje zväčša počas celého dňa z nevysvetliteľných príčin, pričom sa počas určitých častí dňa môže zhoršovať.
• Brnenie: Je príznakom začiatku procesu odumierania nervov. Vzhľadom na to, že sa jedná o ich odumieranie či neurčitý prenos nervových signálov, fyziologickým prejavom je práve brnenie. Žiaľ, neexistuje žiaden spôsob, ako by sme sa brneniu mohli vyhnúť. Čiastočne môže pomôcť chôdza či pohyb, pričom sa do danej oblasti nahrnie prúd krvi.
• Šklbanie: a tiež kŕče sú agresívnejším prejavom sklerózy multiplex a priamo vplýva na životný komfort. Frekvencia či sila zášklbov sa môže líšiť. Závisí to od štádia choroby a fyziologického stavu pacienta. Zväčša však šklbanie v jednotlivých končatinách spôsobuje veľké bolesti, ktoré sa dajú prirovnávať k svalovej horúčke kombinovanej so zápalom šliach či nervov. Tieto bolesti pacienta obmedzujú pohyblivosť.
• Necitlivosť: Sa môže prejavovať v dlhodobej, alebo krátkodobej fáze. Môže sa jednať o odumretie jednotlivých nervov, ako aj o porušený prenos signálu.
• Poruchy videnia: Roztrúsená skleróza vplýva aj na vizuálny vnem pacienta, ktorý sa môže v praxi prejaviť zhoršeným zrakom. Okrem toho, že u pacienta nastáva dlhodobé postupné zhoršenie zraku, prítomné môžu byť aj chvíľkové rozmazané obrazy, problematické zaostrenie, či bolesť hlavy spôsobená nadmerným zaťažovaním očí pri ostrení.

Diagnostika Sklerózy Multiplex

Základom je klinický obraz, ktorý pomôže vylúčiť iné možné ochorenia. Súčasťou diagnostiky sú taktiež krvné testy, lumbálna punkcia, čo je odobratie mozgovomiechového moku - likvoru, v ktorom sa sleduje prítomnosť imunoglobulínov typu G (IgG) a magnetická rezonancia.

Medzi diagnostické metódy patria:

• Klinický obraz: Základom diagnostiky SM zostáva klinický obraz, ktorý umožňuje popísať prejavy ochorenia a vylúčiť iné príčiny.
• Magnetická rezonancia (MRI): Pomocou MRI možno získať vysoko detailné snímky orgánov a tkanív bez nutnosti použiť ionizujúce röntgenové žiarenie. Nálezy z MRI sa pri podozrení na SM obyčajne vyhodnocujú v spolupráci špecialistov - neurológa a rádiológa.
• Lumbálna punkcia: Medzi ďalšie diagnostické vyšetrenia patrí lumbálna punkcia, teda odber mozgovo-miešneho moku (likvoru) z bedrovej časti chrbtice pomocou tenkej ihly. V získanom likvore sa sleduje prítomnosť špecifických látok (imunglobulínov typu G).

Význam Rehabilitácie pri Skleróze Multiplex

Ešte pred pár desaťročiami lekári radili pacientom so sklerózou multiplex “šetriť sa” a vyhýbať sa námahe. Dnes však už neplatí, že by sa pacienti s SM mali len pasívne šetriť - práve naopak, vhodná pohybová aktivita v primeranej miere by mala byť neodmysliteľnou súčasťou liečby. Včasná a pravidelná rehabilitácia teda dokáže predĺžiť obdobie, počas ktorého je pacient aktívny a sebestačný, zlepšiť jeho kvalitu života a oddialiť moment, keď bude odkázaný na intenzívnu opateru.

Prečítajte si tiež: Recenzie na rehabilitáciu pri SM

Rehabilitácia zohráva kľúčovú úlohu v manažmente sklerózy multiplex. Jej cieľom je:

• Podpora neuroplasticity mozgu: Ľudský mozog má schopnosť hľadať nové cesty a vytvárať nové nervové spojenia tam, kde choroba tie pôvodné poškodené zničila.
• Spomalenie zhoršovania mobility: Rehabilitačné cvičenia pomáhajú udržiavať svalovú silu, rozsah pohybu v kĺboch a celkovú kondíciu. Pravidelné cvičenie pod vedením skúseného fyzioterapeuta dokáže pacientovi pomôcť udržať si dlhšie samostatnosť a dobrú pohyblivosť.
• Zmiernenie príznakov a komplikácií: Správne zvolené rehabilitačné postupy vedia redukovať svalovú spasticitu (kŕčovité stuhnutie svalov), zlepšiť koordináciu pohybov a rovnováhu (čím sa znižuje riziko pádu), ako aj ovplyvniť chronickú únavu - pravidelný pohyb paradoxne zvyšuje energetickú hladinu a výdrž pacienta.
• Podpora psychiky a motivácie: Úspechy dosiahnuté vďaka rehabilitácii (hoci malé pokroky, napríklad zlepšenie stability či nárast sily v končatinách) pozitívne vplývajú na psychický stav pacienta. Dáva mu to pocit kontroly nad chorobou a nádej, že vie svoj stav aktívne ovplyvniť. To je pri ochorení, akým je SM, nesmierne dôležité - pomáha to predchádzať depresii a rezignácii.
• Udržiavanie dynamiky kĺbov, udržanie svalovej sily a svalového napätia, zmierňujeme príznaky nestability kĺbov, zlepšujeme stereotyp chôdze a sebestačnosť pri bežných denných a pracovných aktivitách.

Samozrejme, je nutné cvičenia a terapiu vždy prispôsobiť aktuálnemu zdravotnému stavu a štádiu ochorenia - iné potreby má pacient s miernymi príznakmi v počiatočnej fáze a iné človek s rozvinutou formou SM, ktorý už napríklad používa invalidný vozík. Skleróza multiplex spôsobuje veľmi rozmanité ťažkosti - postihuje pohyb, zmysly, reč aj kognitívne funkcie. Tomu musí zodpovedať aj rehabilitačný prístup, ktorý je komplexný a multidisciplinárny.

Metódy Rehabilitácie pri Skleróze Multiplex

Rehabilitačný program pre pacientov so sklerózou multiplex by mal byť komplexný a individuálne prispôsobený. Zahŕňa rôzne metódy a prístupy, ktoré sa navzájom dopĺňajú:

• Fyzioterapia a pohybová liečba: Individuálne cvičenia zamerané na posilnenie oslabených svalových skupín, nácvik rovnováhy (napríklad cvičenia na balančných podložkách), tréning chôdze a správneho pohybového stereotypu, nácvik jemnej motoriky atď.
• Roboticky asistovaná rehabilitácia: Moderné rehabilitačné kliniky ako klinika Levita zapájajú do liečby aj rehabilitačných robotov a prístroje. Tie dokážu precízne pomôcť pri vykonávaní pohybov - napríklad robotický systém Lokomat odľahčí váhu pacienta a opakovane s ním precvičuje chôdzu na pohyblivom páse. Pacient s SM tak môže bezpečne prejsť stovky krokov počas jednej terapie, čo by v bežných podmienkach nebolo možné. Opakovaný pohyb podporuje tvorbu nových spojení v mozgu a zlepšuje chôdzu. Podobne existujú robotické prístroje na cvičenie horných končatín a úchopu (napríklad ArmeoSpring, Amadeo a pod.), ktoré pomáhajú rozhýbať ruku a prsty postihnuté slabosťou či spasticitou. Robotická rehabilitácia sa pri SM využíva individuálne - lekár musí posúdiť, či je pacient vhodný kandidát, no vo všeobecnosti platí, že tam kde je zachovaná aspoň čiastočná schopnosť spolupráce a pohybu, môže robot pomôcť zintenzívniť tréning. (Výhodou týchto technológií je, že umožňujú dlhšie a intenzívnejšie cvičenie bez toho, aby sa terapeut fyzicky vyčerpal - stroj sa neunaví, a tak vie s pacientom vykonať omnoho viac opakovaní.
• Ergoterapia: Zameriava sa na trénovanie bežných denných činností a zlepšovanie jemnej motoriky. Pri SM majú pacienti často problémy s koordináciou rúk a úchopom, ktoré im sťažujú napríklad obliekanie, písanie, sebaobsluhu v domácnosti. Ergoterapeut učí pacienta praktické triky, ako tieto činnosti zvládať aj s motorickým deficitom - nacvičuje s ním napríklad zapínanie gombíkov, varenie jednoduchých jedál, používanie kompenzačných pomôcok (napr. upravené príbor, pomôcky na obúvanie ponožiek a pod.).
• Logopédia: Pomáha pacientom, ktorí majú problémy s komunikáciou alebo prehĺtaním.
• Psychoterapia: Poskytuje emočnú podporu a pomáha pacientom zvládať psychické ťažkosti spojené s ochorením.
• mäkkého tkaniva a mobilizácia, pričom dochádza k stimulácií receptorov.
• elektrostimulácia, či použitie ultrazvuku.
• využitie fixačných dláh pre extenčné postavenie končatín.
• elektroliečba, hipoterapia či ergoterapia.
• - snažíme sa znížiť hyperaktivitu napínacieho reflexu opatrným preťahovaním spastických svalov do miery.
• - pri cvičení na odstránenie ataxie používame tzv.

Pohybová aktivita a cvičenie

Pohybová aktivita je dôležitá pre udržanie fyzickej kondície a zlepšenie celkového zdravia pacientov so SM.

• pohybovú záťaž, čím môžeme dosiahnuť väčšiu odolnosť voči stresu.
• dopad na psychickú pohodu pacienta.
• procesy vo svaloch.
• ktorej sa organizmus zahreje a pripraví sa tak telo na záťaž.
• riziko zranenia a zlepšuje flexibilitu.
• pohyby.
• zaradiť do bežného života pacientov so SM.
• prísun kyslíka do organizmu.
• rýchla chôdza, beh, plávanie či veslársky trenažér.
• cvičenia.
• záťaže.
• organizmus vracia späť do fázy pokoja bez zadýchavania.
• Záverečnou fázou je strečing.
• znižovať.
• pacientov si vyžaduje pomoc druhej osoby.
• svalových skupín.

Liečba Sklerózy Multiplex

Na základe konkrétneho typu ochorenia rozoznávame rôzne liečebné postupy. V akútnej fáze sa používajú lieky so silným protizápalovým účinkom spolu s liekmi na potlačenie sprievodných prejavov. Hoci v súčasnosti stále nie je možné SM vyliečiť, je možné do istej miery zmierniť prejavy ochorenia a spomaliť jeho progresiu. Hoci sa skleróza multiplex nedá vyliečiť, dá sa liečiť a zvýšiť tak kvalita života pacientov. Mnohokrát má ochorenie rýchly spád a dokáže pacienta v priebehu pár mesiacov pripútať na vozík, čo však nie je pravidlom.

Prečítajte si tiež: Zlepšenie života s SM

Farmakologická Liečba

• Kortikosteroidy ako metylprednizolón pomáhajú skrátiť trvanie a závažnosť relapsov zmiernením imunitnej odpovede. Nemenia však dlhodobý priebeh ochorenia a zvyčajne sa používajú iba pri akútnych vzplanutiach kvôli ich vedľajším účinkom pri dlhodobom používaní.
• K veľkej časti imunitnej odpovede spojenej so sklerózou multiplex dochádza v skorých štádiách ochorenia. Biologická liečba podávaná do žily: Ide o látky, ktoré cielene ovplyvňujú imunitný systém a spomaľujú priebeh ochorenia. Najčastejšie ide o monoklonálne protilátky (napr.
• Plazmaferéza sa používa predovšetkým pri závažných relapsoch SM, ktoré nereagujú na kortikosteroidy. Postup zahŕňa filtráciu krvi, ktorou sa odstránia protilátky a imunitné komplexy, o ktorých sa predpokladá, že prispievajú k progresu ochorenia.
• Transplantácia krvotvorných kmeňových buniek (HSCT) je pravdepodobne novým liekom na sklerózu multiplex. Je to novovznikajúca a sľubná terapia jej agresívnych foriem.
• Na pocit svalovej stuhnutosti alebo kŕčov môžu pomôcť svalové relaxanciá ako baklofén, tizanidín alebo cyklobenzaprín.
• Patrí sem amantadín, modafinil a metylfenidát, ktoré sa používajú na zníženie únavy súvisiacej so sklerózou multiplex.

Aktuálne sa pri liečbe sklerózy multiplex dbá na využívanie personalizovanej liečby za pomoci identifikácie biomarkerov, ktoré ovplyvňujú vývoj ochorenia. Na sledovanie aktivity ochorenia sa využívajú ľahké reťazce neurofilamentov. Medzi nové lieky využívané v liečbe SM patria anti-CD20 monoklonálne protilátky - okrelizumab a ofatumumab, ktoré sú dostupné aj na slovenskom trhu. Ďalšími skúmanými liekmi sú inhibítory Brutonovej tyrozínkinázy (tolebrutinib, evobrutinib), ktoré však nie sú na slovenskom trhu dostupné.

Alternatívne a Doplnkové Terapie

• Prírodná liečba sklerózy multiplex sa zameriava na podporu nervového systému a zmiernenie zápalu. Okrem toho sa odporúča dostatočný príjem vitamínu D, ktorý podporuje imunitný systém a môže znížiť riziko vzniku alebo zhoršenia ochorenia. Niektoré byliny a doplnky stravy, ako napríklad echinacea alebo ginkgo biloba, sa tiež používajú na zlepšenie celkového zdravotného stavu.
• Strava môže do istej miery ovplyvniť progresiu ochorenia. Dodržiavanie zdravej a vyváženej stravy môže vývoj ochorenia spomaliť. Okrem toho môže dobrá strava a pohyb zlepšiť aj prejavy akými sú zápcha či únava.

Úloha Rodiny a Podpora Pacienta

Skleróza multiplex zásadne mení život nielen pacienta, ale aj jeho najbližších. Rodina často preberá úlohu opatrovateľa, hlavne v neskorších štádiách ochorenia. Aj v skorej fáze však blízki zohrávajú dôležitú rolu - môžu pacienta motivovať, podporovať a prakticky mu pomáhať zvládať každodenné výzvy.

Ako môže rodina pomôcť?

• Podporujte pravidelné cvičenie a pohyb: Dohliadnite, aby pacient cvičil denne aspoň 20-30 minút, aj keď len v domácom prostredí. Môžu to byť jednoduché cviky na pretiahnutie svalov, dychové cvičenia, ľahké posilňovanie s gumou alebo trénovanie chôdze po byte. Cvičte spolu s ním - v dvojici je to zábavnejšie a zvýši to motiváciu. Ak má pacient deň, kedy sa cíti unavený, povzbuďte ho aspoň k krátkej prechádzke alebo jemnému strečingu, pokiaľ to jeho stav dovolí.
• Pomôžte prispôsobiť domácnosť: Bezpečné a bezbariérové prostredie je základ. Odstráňte z cesty prekážky, o ktoré by mohol zakopnúť (voľné káble, koberčeky), zabezpečte protišmykové podložky v kúpeľni a sprche. Zvážte inštaláciu madiel pri schodoch, na toalete či v sprche, aby sa pacient mohol pridržať. V prípade, že má pacient problémy s chôdzou, rozmiestnite nábytok tak, aby sa dalo pohodlne prejsť s chodítkom alebo vozíkom.
• Buďte trpezliví a počúvajte: Pacienti s SM môžu mať výkyvy stavu - jeden deň vládzu viac, inokedy ledva vstanú z postele kvôli vyčerpaniu. Môžu byť frustrovaní, smutní či podráždení z toho, čo im choroba spôsobuje. Snažte sa vcítiť do ich situácie a poskytnúť emočnú podporu. Niekedy najviac pomôže len tichá prítomnosť a ochota vypočuť si, čím si prechádzajú. Zároveň nezabúdajte na seba - opatrovanie je náročné a je normálne cítiť vyčerpanie.
• Podporujte nezávislosť pacienta: Hoci máte možno tendenciu spraviť všetko za chorého blízkeho (z ľútosti alebo v snahe uľahčiť mu to), dovoľte mu robiť maximum vecí samostatne - samozrejme, bezpečne a s dohľadom. Ak napríklad pacient dokáže s pomocou chodítka prejsť do kuchyne, nech si tam zájde, aj keď mu to trvá dlhšie. Povzbudzujte ho, aby sa obliekal, najedol alebo vykonal hygienu čo najviac sám, hoci výsledok možno nebude dokonalý. Tieto činnosti sú formou „cvičenia“ v reálnom živote a pomáhajú udržať pocit sebestačnosti.
• Využite odbornú pomoc a poradenstvo: Neostávajte na všetko sami. Konzultujte stav svojho blízkeho s jeho lekárom a rehabilitačným tímom - môžu vám poradiť konkrétne cvičenia, odporučiť vhodné kompenzačné pomôcky (napr. ortézy, vozík, chodítko) a naučiť vás, ako správne asistovať pri presunoch či cvičení. Zvážte tiež zapojenie domácej ošetrovateľskej služby alebo asistentov, ak je starostlivosť nad vaše sily. Pamätajte, že aj rodina potrebuje občas „dobíjať baterky“. Krátkodobý rehabilitačný pobyt pacienta (napríklad dvoj- či štvortýždňový intenzívny program na klinike) môže poslúžiť ako dočasné odľahčenie rodiny, kým vy sa zregenerujete a pacient medzitým urobí pokroky pod odborným dohľadom.

tags: #skleróza #multiplex #rehabilitácia