Operácia počas PN: Čo potrebujete vedieť o vašich právach a povinnostiach

Dočasná práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec alebo SZČO nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas PN má poistenec nárok na nemocenské dávky, avšak je povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o operáciách počas PN, vrátane vašich práv, povinností a možných komplikácií.

Liečebný režim počas PN

Lekár, ktorý potvrdzuje dočasnú práceneschopnosť, určuje pacientovi liečebný režim, ktorý musí pacient reálne aj dodržiavať. Základnou povinnosťou pacienta je dodržiavať lekárom určený liečebný režim (vrátane určených vychádzok). V rámci liečebného režimu môže určiť lekár pacientovi aj vychádzky. Počas vychádzok sa pacient nemusí zdržiavať v mieste pobytu, ktoré oznámil lekárovi pri potvrdzovaní dočasnej práceneschopnosti. Z hľadiska určenia vychádzok má lekár povinnosť časovo ich vymedziť. To mu ukladá zákon o zdravotnej starostlivosti. V tomto smere je ale dôležité podotknúť, že lekár pri časovom vymedzovaní vychádzok nie je nijako zákonne obmedzený. Zákon mu neurčuje, na koľko hodín minimálne alebo maximálne môže určiť vychádzky, ani to, či vychádzky môže určiť na viacero úsekov počas dňa alebo len v jednom časovom úseku dňa. S ohľadom na to je určovanie vychádzok plne v kompetencii ošetrujúceho lekára, ktorý potvrdzuje dočasnú práceneschopnosť pacienta. V prípade, ak lekár pacientovi umožní vychádzky, ich časový úsek musí zapísať do potvrdenia dočasnej práceneschopnosti, čiže do tlačiva Sociálnej poisťovne.

Operácia počas PN

Vopred plánovaná operácia predstavuje špecifickú situáciu v kontexte PN. Zamestnanec je v takomto prípade povinný včas informovať svojho zamestnávateľa, resp. požiadať o poskytnutie pracovného voľna.Takže vzhľadom k okolnostiam, keď nie je možné realizovať operácie, nakoľko tu sa nejedná o odmietnutie operácie zo strany pacienta. Zdravotný stav nedovoľuje nástup do práce.

Jednodňová chirurgia

Súčasným celosvetovým trendom je vyriešiť operačné výkony, u ktorých je to možné, v rámci jednodňovej zdravotnej starostlivosti (JZS). Jednoducho to, že operačný zákrok prebehne v ten istý deň, ako prídete do nemocnice, a po zákroku ešte v ten istý deň, najneskôr na druhý deň odchádzate z nemocnice domov. Pred odchodom do nemocnice vás môže prepadnúť pochopiteľná nervozita, preto je lepšie, ak si všetko potrebné pripravíte už deň pred zákrokom, aby ste predišli zbytočnému stresu.

Príprava na operáciu

Aby ste v nemocnici neostali zaskočená, mali by ste vedieť, ako sa na operačný zákrok pripraviť. Jednodňová chirurgia sa líši svojím režimom od klasickej hospitalizácie, kedy vás čaká v nemocnici niekoľkodňový pobyt. Preto sa v deň príjmu do nemocnice doma naraňajkujte. Do polnoci potom môžete prijímať tekutiny. Prineste si preto so sebou napríklad minerálku či čaj, lieky, ak nejaké pravidelne užívate.

Prečítajte si tiež: Operácia chrbtice: Stabilizácia a rehabilitácia

Práva a povinnosti počas PN

V čase, kedy je zamestnanec na PN, je povinný dodržiavať liečebný režim na určenom mieste. Ak tento režim poruší, odo dňa porušenia mu zaniká nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN, ktorú mu zamestnávateľ poskytuje. Zamestnávateľ má právo preveriť, či sa zamestnanec, ktorý je na dočasnej PN, zdržiava na určenom mieste. Môže tak prísť a skontrolovať, či je zamestnanec „doma“, resp. na mieste, kde sa má počas PN zdržiavať. Ak zamestnanec poruší liečebný režim, stráca nárok na výplatu nemocenského. A to konkrétne odo dňa porušenia režimu až do skončenia PN. Kontrolu liečebného režimu vykonávajú zamestnanci Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa mu môže udeliť pokutu napríklad i v prípade, že zamestnanec, resp. poistenec neoznámi zmenu pobytu počas svojej PN. Porušenie povinností počas PN považuje zamestnávateľ za porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnanca môže v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozorniť na možnosť výpovede.

Poistenec - pacient sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Sociálna poisťovňa svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.

Prečítajte si tiež: Typy operácií sivého zákalu

Vychádzky počas PN

Stanovenie vychádzok je súčasťou liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. Ak to povaha choroby umožňuje, vychádzky môže povoliť príslušný ošetrujúci lekár, pričom časovo vymedzí ich rozsah. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 16.00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Čas vychádzok ošetrujúci lekár zaznamená, ak ich povolil, na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.

1/ PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).2/ Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere”- komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.3/ ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.4/ O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.5/ Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.6/ Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:

Prečítajte si tiež: Práceneschopnosť po operácii menisku

• neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
• nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
• nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
• neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nemocenské dávky

NemocenskéNároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

Zamestnanec

• prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• štvrtý až desiaty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
• od jedenásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia. V prípade, že si nemocenské chceme vypočítať presne, určíme si tzv. denný vymeriavací základ. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v ochrannej lehote

Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov. Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Výplata nemocenského

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní odovzdať pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých desiatich dní PN.

Predĺženie podporného obdobia

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší.

Povinnosti ošetrujúceho lekára

V súvislosti s dočasnou práceneschopnosťou pacienta posudkový lekár u ošetrujúceho lekára kontroluje posudzovanie spôsobilosti na prácu vo vzťahu k dočasne práceneschopným pacientom, ktorá v sebe zahŕňa napr. aj kontrolu diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti. V rámci vykonávanej kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu má ošetrujúci lekár viacero povinností, medzi ktoré patrí najmä povinnosť umožnenia vykonania kontroly v čase určenom posudkovým lekárom a aj povinnosť predloženia zdravotnej dokumentácie posudzovanej fyzickej osoby (všetky povinnosti ošetrujúceho lekára nájdete v § 154 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Samotná kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku ošetrujúceho lekára.

tags: #operácia #počas #PN