Orieščikova pedagogika mentálne postihnutých

Tento článok sa zaoberá pedagogikou mentálne postihnutých, so zameraním na špeciálne vzdelávacie potreby a metódy, ktoré sú efektívne pri práci s touto skupinou žiakov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, od definícií až po praktické aplikácie technických a interaktívnych pomôcok v edukačnom procese.

Definície a terminológia

Pri práci s jednotlivcami s ťažkým a viacnásobným postihnutím je dôležité mať jasno v používaných termínoch a definíciách. V zahraničnej literatúre sa stretávame s rôznymi označeniami, ktoré popisujú túto skupinu osôb. V anglickej literatúre sa používa termín "profound intellectual and multiple disabilities" alebo "profound and multiple learning difficulties", ktorý označuje jednotlivcov s hlbokým mentálnym postihnutím a viac ako jedným ďalším postihnutím (zmyslovým, telesným, epilepsiou, autizmom, duševnou poruchou alebo inými zdravotnými komplikáciami). Tieto osoby majú IQ 24 alebo menej a úroveň ich kognitívnych funkcií zodpovedá senzo-motorickému štádiu vývinu. Štandardizované testy nie sú vhodné na zistenie ich intelektovej kapacity.

V nemeckej literatúre sa používajú termíny "schwere/schwerste (mehrfach) Behinderung" (ťažké/najťažšie viacnásobné postihnutie), ktoré označujú kombináciu dvoch a viacerých závažných postihnutí. Podľa Fröhlicha (2003) osoby s ťažkým postihnutím žijú v podmienkach komplexného narušenia mnohých ich schopností, vrátane kognitívnych, fyzických, emocionálnych, sociálnych a komunikačných zručností.

Charakteristika jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím

Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím majú problémy so spracovaním informácií a porozumením svetu okolo seba. Ich úroveň bdelosti, ktorá je dôležitá pre učenie a vývin, býva narušená a majú ťažkosti byť v kontakte so svojím prostredím. Úroveň aktivity je tiež výrazne ovplyvnená a závisí od psychomotorických možností. Často sa vyskytujú prejavy stereotypného správania, ako je dávanie rúk do úst, škriabanie rúk alebo hryzenie predmetov. Títo jednotlivci majú problémy s dosahovaním, uchopovaním, udržaním predmetov a manipuláciou s nimi. Porozumenie hovorenej reči je slabé alebo žiadne a nie je u nich evidentná symbolická interakcia s objektmi. Vysielajú len slabé komunikačné signály, ktoré je náročné správne interpretovať. Bez ohľadu na vek títo jednotlivci žijú v zmenšenom svete a mnohé sa sústredí na priamy kontakt človeka s človekom. Je veľmi náročné dosiahnuť uspokojenie aj základných potrieb (Niehoff, 2007, Vítková, 2004).

Potenciál pre učenie a osvojovanie nových skúseností

Napriek závažnosti a kombinácii jednotlivých druhov postihnutí a dôsledkov z toho vyplývajúcich je aj u tejto skupiny jednotlivcov potenciál pre učenie a osvojovanie nových skúseností. Aby mohol byť tento potenciál naplnený, je nevyhnutné dať týmto jednotlivcom príležitosť na interakciu s prostredím. Tiež je možné v určitých oblastiach a v určitej miere pozitívne ovplyvniť úroveň závislosti na pomoci druhých. To môžeme dosiahnuť dôsledným pozorovaním a správnou interpretáciou všetkých (aj minimálnych) prejavov konkrétneho jednotlivca a primeranými reakciami na ne.

Prečítajte si tiež: Odborníčka Helena Orieščiková

Technické prostriedky a interaktívne pomôcky

V nasledujúcej časti sa zameriame na technické prostriedky a interaktívne pomôcky a možnosti ich využitia u jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím.

Ovládače

Ovládače sú technické prostriedky, ktoré umožňujú jednotlivcom s ťažkým postihnutím dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich (Lancioni et al., 2008). Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku. Žiaci sa učia, že stlačením tlačidla môžu prezentovať svoje preferencie, priania, potreby a iné informácie (Mechling, 2006). Je dokázané, že jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú schopní naučiť sa pracovať s ovládačmi, pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom a kontrolovať svoje prostredie (Mechling, 2006, Lancioni et al., 2007, Ware, 2003). Tiež sú schopní naučiť sa pracovať s jedným ovládačom alebo aj s viacerými ovládačmi naraz a vyberať si preferované stimuly (Lancioni et al., 2008).

Pri výbere vhodného ovládača je dôležité zvážiť typ ovládača a spôsob, akým ho bude môcť konkrétny žiak aktivovať. V súčasnosti je na trhu mnoho druhov ovládačov rôznych veľkostí, farieb a úrovní citlivosti. Stimuly, ktoré žiak prostredníctvom ovládača vyvolá, musia byť pre neho dostatočne motivujúce a obľúbené. Pomocou ovládačov môžeme rozšíriť možnosti hry a voľnočasových aktivít, keďže je možné spájať ich aj s rôznymi hračkami alebo predmetmi bežnej potreby. Tiež sú dostupné počítačové programy na učenie sa príčiny a následku prostredníctvom ovládačov, ktoré majú v sebe zakomponované motivačné prvky, ako sú svetlo, zvuk, hudba alebo animácia (Mechling, 2006).

Videá, ktoré majú pre jednotlivca osobný význam, môžu byť vhodným prostriedkom na učenie sa pracovať s ovládačom (Mechling, 2006). Mechling (2006) poukazuje aj na niektoré nevýhody používania adaptovaných hračiek alebo počítačových programov, ako je znížený záujem žiakov o aktiváciu hračiek alebo prácu s daným softwarom.

Komunikátory

Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie (ako je stlačenie obrázka alebo iného symbolu na klávesnici) do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči (Lancioni et al., 2007). Sú prostriedkom alternatívnej a augmentatívnej komunikácie a využívajú sa na osvojenie komunikačných zručností u jednotlivcov, ktorí majú obmedzené možnosti vyjadrovania. Existujú rôzne typy komunikátorov, ktoré pozostávajú z viacerých tlačidiel s rôznymi obrázkami a symbolmi. Komunikátory nielen rozšíria možnosti komunikácie, ale komunikačné prejavy sa stanú zrozumiteľné (Lancioni et al., 2007, Ware, 2003).

Prečítajte si tiež: Podpora rozvoja mentálne postihnutých

Lancioni et al. (2007) vypracoval prehľad výskumov, ktoré sledovali efektivitu systému PECS (Picture Exchange Communication System - výmenný obrázkový komunikačný systém) a komunikátorov na schopnosť žiakov s mentálnym postihnutím prezentovať svoje požiadavky a želania. Výsledkom bolo, že žiaci sa naučili prostredníctvom komunikátora so zodpovedajúcimi obrázkami požiadať o obľúbené jedlo, nápoj alebo aktivitu. Iný výskum popisuje mladé dievča s hlbokým mentálnym postihnutím (Megan), ktorá komunikovala prostredníctvom vokalizácie a gest, ktoré nebolo jednoduché interpretovať. Učila sa používať komunikátor, aby mohla požiadať o konkrétnu vec stlačením príslušnej fotografie (koláč, kakao, klavír, časopis). Keď mala Megan k dispozícii komunikátor, počet interakcií medzi ňou a opatrovateľmi sa viac ako zdvojnásobil.

Snoezelen miestnosti

Snoezelen miestnosti boli pôvodne určené jednotlivcom s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím ako miesto na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností vďaka svetelným efektom, hudbe, vôňam a rôznym materiálom na stimuláciu všetkých zmyslov. V súčasnej dobe sú neodmysliteľným prostriedkom podpory uvedenej skupiny jednotlivcov. Dnes je potenciál a možnosti využitia týchto miestností vyšší, a to aj z toho dôvodu, že sa do nich zakomponovali rôzne interaktívne prvky. Dieťa s ťažkým a viacnásobným postihnutím nemusí len pasívne sledovať a prijímať rôzne podnety, ale môže ich samo vyvolať a získať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu.

Viaceré klasické komponenty ako napríklad bublinkové valce alebo optické vlákna môžu byť teraz prepojené špeciálnymi ovládačmi s veľkými tlačidlami. Pomocou nich môžu jednotlivci meniť farbu vlákien alebo valca. Ovládanie je jednoduché a nevyžaduje veľké úsilie zo strany jednotlivca. Existuje široká škála interaktívnych pomôcok, ktoré sa bežne nachádzajú v multisenzorických prostrediach, ale niektoré sú využiteľné aj v bežnom prostredí. Ide o rôzne interaktívne panely, pomôcky alebo hračky, ktoré reagujú na dotyk zasvietením svetla alebo zmenou farby. Verbálna komunikácia alebo v prípade našej cieľovej skupiny vokalizácia môže byť podporená inštaláciou komponentov, ktoré reagujú na zvuk napríklad zmenou farby. Svoje miesto majú aj pomôcky reagujúce aj na nepatrný pohyb.

Podľa Salonen (2008) a Pagliana (2012) interaktívne pomôcky dávajú multisenzorickú spätnú väzbu a vytvárajú prostredie vhodné pre jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím. Pomocou interaktívneho zariadenia kontrolujú prostredie tým, že spôsobia, aby sa niečo udialo a zažijú pocit, že robia niečo samostatne bez pomoci druhej osoby. Spätná väzba prichádza okamžite, dáva jednotlivcovi zmysel a zároveň je pre neho odmenou za prejavenú aktivitu. Vedú jednotlivcov k tomu, aby porozumeli vzťahu medzi príčinou a následkom.

Často sa využíva zvukovo-svetelný panel, ktorý reaguje na zvuk dieťaťa svetelnými efektmi. Ďalšie panely reagujú na dotyk (stlačenie tlačidla) a zobrazujú svetelné efekty. Iný nástroj, Soundbeam, vysiela ultrazvukový lúč a zachytáva akýkoľvek pohyb v rámci lúča alebo jeho prerušenie, čoho výsledkom je široká škála zvukov alebo hudba vyvolaná pohybom tela. Soundbeam je veľmi vhodnou motiváciou pre jednotlivcov, ktorí sú pasívni a je ťažké ich stimulovať. Salonen (2008) na základe výsledkov svojho výskumu uvádza, že interaktívne pomôcky (Soundbeam, zvukový procesor, zvuková posteľ) môžu mať podiel na zvýšení aktivity jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Porovnanie pedagogických disciplín

Záver

Pedagogika mentálne postihnutých je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje špecifický prístup a metódy. Využívanie technických a interaktívnych pomôcok môže výrazne zlepšiť kvalitu života a vzdelávania jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím. Dôležité je neustále hľadať nové možnosti a prístupy, ktoré by umožnili týmto jednotlivcom rozvíjať svoj potenciál a dosiahnuť čo najvyššiu možnú mieru samostatnosti a integrácie do spoločnosti.

Použitá literatúra

• Bunning K., 2009: Making sense of communication. In Pavlin J., Carnaby S., (eds.) Profound Intellectual and Multiple Disabilities. Nursing Complex needs. Oxford : Willey-Blackwell, 2009. 376 p.
• Cartwright C., Wind-Cowie, S., 2005: Profound Multiple Learning Difficulties. London : Continuum International Publishing, 2005. 115 p.
• Fowler S., 2008: Multisensory Rooms and Environments. Controlled sensory experience for people with profound and multiple disabilities. London : Jessica Kingsley, 2008. 256 p.
• Fröhlich A., 2003: Basale Stimulation - das Konzept. 1. Aufl. Düsseldorf : Verlag Selbstbestimmtes Leben, 2003. 320 S.
• Lancioni G. E., et al., 2007: PECS and VOCAs to enable students with developmental disabilities to make requests: An overview of the literature. In Research in developmental disabilities. London : Elsevier, vol. 28, no. 5, 2007. p.
• Lancioni G. E., et al. 2008: Three persons with multiple disabilities accessing environmental stimuli and asking for social contact through microswitch and VOCA technology. In Journal of I…

Ďalšie zdroje

• ORIEŠČIKOVÁ, H. Integrácia: Čo s ňou? Ružomberok : Verbum, 2016. 101 s.
• ORIEŠČÍKOVÁ, H. Analýza zamestnanosti osôb s mentálnym postihnutím. Ružomberok: Verbum, 2014. 256 s.
• ORIEŠČÍKOVÁ, H. Integrácia jednotlivcov s mentálnou retardáciou. Ružomberok : Verbum, 2013 106 s.
• ORIEŠČIKOVÁ, H. 2010. Snoezelen. (50%) Ružomberok: Verbum, 2010. 88 s.
• ORIEŠČÍKOVÁ, H. 2013. Špeciálna didaktika matematiky. Ružomberok : Verbum, 2013.
• ORIEŠČIKOVÁ,H., et al. 2007. Komparatívna špeciálna pedagogika. Ružomberok: Verbum, 2010. 60 s.
• ORIEŠČIKOVÁ, H. 2014. Pedagogika mentálne postihnutých pre vychovávateľov. 188 s.
• ORIEŠČIKOVÁ H. 2013. Environmentálna výchova v špeciálnych základných školách. Ružomberok:Verbum, 2013. 159 s.
• ORIEŠČIKOVÁ, H. 2012. Pedagogika mentálne postihnutých. Ružomberok: Verbum, 2012. 156 s.
• ORIEŠČIKOVÁ, H. 2011. Možnosti vzdelávania jednotlivcov s mentálnym postihnutím v Žilinskom kraji. Ružomberok: kraji. Ružomberok: Verbum, 2011. 78 s.
• ORIEŠČIKOVÁ, H. 2013. Šikana v špeciálnych základných školách. In Prevence úrazů, otrav a násilí: odborný a vědecký časopis.
• ORIEŠČIKOVÁ, H. 2020. Music philetics and its use with students. In Pedagogika. Studia i rozprawy. ISSN 2658-1213.Roč.29,č.29 (2020) s.
• ORIEŠČIKOVÁ, H. 2015. History of the term mental retardation. In What will be next, special educational system? Milano: EDUcatt, 2015. P.7-29.
• ORIEŠČIKOVÁ, H. 2013. Le rôle des contes de fées dans le processus d´éducation des élèves ayant un retard mental. In Vision dans l´éducation des élèves handicapés mantaux=Visions in Education of Mentally Hendicapped Pupils. Fribourg : S,É.C.T., 2013.
• ORIEŠČIKOVÁ, H. 2013. Pracovné vyučovanie v A variante v špeciálnej základnej škole. In Dieťa s nepriaznivým stavom v kontexte sociálnej práce a špeciálnej pedagogiky. Kraków: Salwator, 2013.
• ORIEŠČIKOVÁ, H. 2013. Speech of a child with mental disability. In Wokółproblematyki mowy: z doświadceń polskich i slowackich. Rzesów : Sandomierz : wydawnictvo Uniwersytetu Rzesowskiego.
• ORIEŠČIKOVÁ, H. 2013. Students with light intellectual disability as recipients of cultural heritage. In Zbliżanie sę światów uczestnictwo społeczne w obliczu nepiełnospraności. Katowice: Wydawnictwo GNOME, 2013.
• ORIEŠČIKOVÁ, H. Diagnostics of family environment after a birth of a baby with mental disabilty. In Pedagogiczne aspekty diagnozy i poradnictwa w teorii oraz raktyce pedagogiki specjalnej. Katowice: Gnome, 2011 s.

tags: #oriescikova #pedagogika #mentalne #postihnutych