
Obezita u detí a dospievajúcich predstavuje čoraz závažnejší celosvetový zdravotný problém. Na Slovensku, podľa najnovších odhadov, trpí nadváhou alebo obezitou približne 15 % detskej populácie. Tento alarmujúci nárast je spojený so zvýšeným rizikom vzniku civilizačných chorôb už v mladom veku. Obezita je definovaná ako nadmerné množstvo telesného tuku, ktoré môže viesť k zhoršeniu zdravia, zvýšeniu chorobnosti a úmrtnosti.
U detí sa čoraz častejšie začínajú objavovať civilizačné choroby a vstupenkou do nich je nadváha a obezita. Od osemdesiatych rokov došlo k rapídnemu nárastu prípadov. Až 15 percent detskej populácie na Slovensku trpí nadváhou, alebo je obéznych. A to je veľmi veľa.
Obezita je civilizačné ochorenie, treba za ňou hľadať nadbytok energetického príjmu v strave, nedostatok pohybu, neracionálne zloženie stravy a aj chybný rytmus jej príjmu. Súčasné deti často neraňajkujú, obed v škole im nechutí, medzi jedlami sú veľké pauzy.Problémom je aj zloženie stravy, kde majú deti nadmerný príjem jednoduchých cukrov a nasýtených tukov. Energetické tyčinky, sladené nápoje, čokolády, sladkosti či čipsy sú pre ne bežnou súčasťou jedálnička.
Mnohí rodičia obezitu či nadváhu svojich detí za problém nepovažujú a myslia si, že z toho vyrastú, prípadne, že je po otcovi, aj ten má pár kilogramov navyše. Mnohí si však neuvedomujú, že drvivé percento obéznych detí zostanú také aj v dospelosti, pokiaľ si neuvedomia, že je s tým potrebné niečo robiť.
Lekár zmeria viaceré obvody (pás, bruško, boky), výšku, zváži, zisťuje podrobnosti, čo dieťa zje, koľko sa hýbe. Zisťuje sa takzvaný Body Mass Index (BMI). A na základe údajov sa určí, kedy je dieťa v norme a kedy ide už o nadváhu či obezitu. Od narodenia sledujeme jeho BMI krivku a vieme odhaliť, kedy a prečo nastali zmeny. Napríklad, že žiak začal dostávať horšie známky či zmenil školu.
Prečítajte si tiež: Praktická príručka pre ošetrovateľstvo v pediatrii
Body Mass Index (BMI) je najčastejšie používaný ukazovateľ obezity:
Detská obezita nie je len estetický problém. Prináša so sebou množstvo zdravotných rizík, ktoré môžu mať dlhodobé následky.
Základom je zmena životného štýlu celej rodiny. Zdravá strava a pravidelný pohyb by mali byť súčasťou každodenného života.
Najväčším problémom je nedostatok pohybu. Ja netvrdím teraz, že musia začať deti so športovaním, ale mali by viac chodiť pešo. Na krúžky, do školy, všade ich väčšinou vozíme. Pre človeka je pritom chôdza najprirodzenejšia, mali by jej dať minimálne aspoň hodinu denne. Bicykle, plávanie v lete, aktivity, ktoré zároveň prinášajú aj radosť.
Materská obezita patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce rizikové faktory v pôrodníckej praxi. Obézne ženy v tehotenstve majú vyššie riziko komplikácií počas pôrodu a po pôrode, potratu, tehotenského diabetes mellitus, pôrodu cisárskym rezom, anestetických komplikácií či infekcie rán.
Prečítajte si tiež: Možnosti ďalšieho vzdelávania v pediatrickej intenzívnej starostlivosti
Najvhodnejšie odporúčanie je prevencia obezity ešte pred graviditou, lebo počas tehotenstva sa už nemajú robiť redukčné diéty, farmakologické alebo chirurgické opatrenia. Tehotná žena s BMI viac ako 25 kg/m2 by mala mať pravidelnú, nutrične vyváženú, zdravú stravu a dostatok telesnej aktivity (strednej intenzity). Odporúčaný hmotnostný prírastok počas tehotenstva u žien s nadhmotnosťou a jednoplodovou graviditou sa pohybuje v rozmedzí 7 - 11,5 kg, kým obézne gravidné ženy s jednoplodovou tehotnosťou by mali pribrať najviac 5 - 9 kg.
Vzhľadom na komplexnosť problému detskej obezity je nevyhnutná koordinovaná spolupráca rodičov, škôl, lekárov a celej spoločnosti. Dôležité je zamerať sa na prevenciu už od útleho veku, edukáciu detí a rodičov o zdravom životnom štýle a vytvorenie prostredia, ktoré podporuje zdravé návyky.
Prečítajte si tiež: Harmonogram vzdelávania pre ošetrovateľov v pediatrii
tags: #obezita #starostlivost #v #pediatrii