Dekubity: Komplexná ošetrovateľská starostlivosť, prevencia a liečba

Dekubity, známe aj ako preležaniny, predstavujú závažný problém, ktorý postihuje najmä osoby s obmedzenou pohyblivosťou. Ide o poranenia kože a podkožných tkanív spôsobené dlhodobým tlakom na určitú časť tela. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dekubitoch, ich typoch, prevencii a liečbe.

Čo je dekubit?

Dekubit, tiež známy ako preležanina, je poranenie kože a podkožných tkanív spôsobené dlhodobým tlakom na určitú časť tela. Tento stav sa vyskytuje najčastejšie u osôb s obmedzenou pohyblivosťou, ako sú napríklad pacienti na lôžku alebo invalidnom vozíku. Neustály tlak narúša krvný obeh v postihnutej oblasti, čo vedie k odumieraniu tkanív. Najčastejšie postihnuté miesta sú tie, kde je kosť blízko k povrchu kože, ako napríklad päty, kríže, lakte a bedrá. Prevencia dekubitov zahŕňa pravidelné menenie polohy tela a používanie špeciálnych pomôcok, ktoré rozkladajú tlak. Liečba môže zahŕňať čistenie rán, použitie obväzov a v niektorých prípadoch aj chirurgický zákrok. Dekubity sa klasifikujú do štyroch štádií podľa závažnosti, od mierneho začervenania až po hlboké rany s poškodením svalov a kostí. Ich prevencia a správna starostlivosť sú kľúčové pre minimalizovanie komplikácií a zlepšenie kvality života pacienta.

Dekubity alebo preležaniny vznikajú v dôsledku pôsobenia patologického tlaku na predilekčné miesta zvýšeného tlaku v tkanivách a zlým stavom pacienta. Pri nadmernom a dlhotrvajúcom tlaku v mieste kontaktu tela s podložkou dôjde ku spomaleniu až k zástave cirkulácie krvi v kapilárach a bunky v tkanivách postupne odumierajú. Vznik dekubitov ešte podporí chybná manipulácia s ležiacim pacientom pôsobením trenia a strižných síl.

Dekubity sú častým problémom najmä u imobilných, prevažne starších pacientov s celkovo zhoršeným zdravotným stavom. Ich vznik a hojenie je jedným z typických ukazovateľov kvality starostlivosti poskytovateľa /nemocnice /zariadenia ale aj domácej starostlivosti. Podcenenie problému prináša množstvo komplikácií (zápal, infekcia, bolesť, zhoršenie kondície, imobilita, izolácia, strata sociálneho kontaktu) a môže mať často až fatálne následky.

Rizikové faktory vzniku dekubitov

Tvorbu dekubitov ovplyvňuje 6 faktorov: vlhkosť, hygiena, výživa, telesná teplota, anémia a mobilita (Kozierová, 2004). Na základe týchto údajov možno identifikovať vysoko rizikových pacientov a zamerať sa najmä na prevenciu, ktorá je podstatne menej náročná ako liečba už vzniknutého dekubitu.

Prečítajte si tiež: Ako sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť

Medzi rizikové faktory patria:

• Imobilita: Dlhodobé upútanie na lôžko alebo invalidný vozík.
• Vek: Starší pacienti majú zníženú elasticitu kože a horšie prekrvenie tkanív.
• Obezita alebo podvýživa: Nedostatok živín alebo nadmerná hmotnosť môžu zhoršiť stav kože.
• Inkontinencia: Vlhkosť spôsobená únikom moču alebo stolice zvyšuje riziko poškodenia kože.
• Ochorenia: Nervové a cievne ochorenia, diabetes a iné zdravotné problémy.
• Znížená imunita: Zhoršuje schopnosť organizmu hojiť rany.
• Poruchy vedomia: Znižujú schopnosť pacienta reagovať na nepohodlie a meniť polohu.
• Vysoké teploty a liečba sedatívami: Pri celkovo ťažkom zdravotnom stave.

Druhy dekubitov

Dekubity sa klasifikujú podľa štádií, ktoré určujú závažnosť poškodenia tkaniva.

• Prvé štádium: Charakterizované začervenaním pokožky, ktoré nevybledne pri tlaku, a oblasť môže byť bolestivá, teplá alebo opuchnutá. Prvým príznakom, ktorý netreba podceňovať, je erytém - začervenanie pokožky. Pacient si môže sťažovať na bolestivosť miesta, pálenie alebo mravenčenie. 1. stupeň - ostro ohraničené sčervenanie (prekrvenie) kože, ktoré pri vitropresii pretrváva.
• Druhé štádium: Zahŕňa poškodenie vrchnej vrstvy kože, čo môže viesť k plytkej otvorenej rane alebo pľuzgieru naplnenému tekutinou. stenčená pokožka je modrastá.
• Tretie štádium: Znamená hlbšie poškodenie, kedy sú postihnuté aj vrstvy pod kožou, vrátane podkožného tuku, a rana má už hlbšiu štruktúru. vyskytujú sa ťažké defekty, nekróza a úplná strata kože.
• Štvrté štádium: Je najzávažnejšie, s poškodením svalov, šliach alebo dokonca kostí, a rana môže byť rozsiahla a ťažko liečiteľná. nastáva úplná strata tkanív a odhaľujú sa kosti, svaly aj šľachy.
• Nekategorizovateľné dekubity: Kde je povrch rany pokrytý chrastou alebo odumretým tkanivom, a nie je možné určiť hĺbku poškodenia.
• Hlboké tkanivové poškodenia: Ktoré sa prejavujú ako tmavé fialové alebo hnedé oblasti a signalizujú poškodenie tkaniva pod kožou.

Prevencia dekubitov

Najúčinnejšia liečba dekubitu /preležaniny je prevencia. Riziko vzniku dekubitov je u každého klienta iné. Je dôležité prehodnotiť ho napr. pri zhoršení mobility, hybnosti, zhoršení celkového stavu (napr. zvýšená telesná teplota, zápal…..). Na zhodnotenie rizika Vám aj v domácom prostredí poslúži tkz. Norton škála. Zrátajte dosiahnuté body. POZOR ! Zvýšené nebezpečenstvo vzniku dekubitov je u chorého, ktorý dosiahol menej ako 25 bodov (čím menej bodov, tým väčšie riziko!) V druhom kroku

Medzi najdôležitejšie kroky, ako predchádzať preležaninám u imobilných pacientov, patrí pravidelné polohovanie a rehabilitácia, aby sa skrátila doba a intenzita pôsobenia tlaku na jedno a to isté miesto. Základom je vysoký hygienický štandard a udržanie pacienta v suchu - k tomu vám pomôžu ochranné poťahy na matrac a inkontinenčné pomôcky. Dôležitú úlohu zohráva aj správna a vyvážená strava. Nepodceňte ani výber posteľnej bielizne alebo bielizne.

• Pravidelné polohovanie: Rizikových pacientov je nutné polohovať po dvoch hodinách (chrbát - pravý bok - chrbát - ľavý bok). Moderné metódy polohovania využívajú možnosti odľahčovania pomocou uhlu 30 °. Pre väčší komfort aj pocit bezpečia je vhodné používať polohovacie pomôcky (valce, kruhy, vankúše) alebo špeciálne aktívne aj pasívne antidekubitné matrace. Polohovanie vašej milovanej osobe zabezpečí pravidelnú a systematickú zmenu polohy (postavenia kĺbov), pomôže zmierniť alebo odstrániť nežiadúce príznaky spojené s nevhodnou polohou a znížiť riziko poškodenia pokožky.
• Používanie antidekubitných pomôcok: Nevyhnutnou súčasťou liečby je redukcia pôsobenia tlaku správnym a pravidelným polohovaním. Vhodné je použitie podložiek zo studených pien a pasívnych či aktívnych (predovšetkým u ťažších prípadov) antidekubitných matracov.Kvalitnú prevenciu a liečbu si nedokážeme predstaviť bez používania vhodných antidekubitárnych pomôcok. Mnohé z nich sú čiastočne alebo úplne uhrádzané zdravotnou poisťovňou. Používame antidekubitárne matrace, alebo kompresorové podložky, chráničky na päty, mäkké podsedáky, polohovacie válce, kliny, guličkové podložky …. Nezabúdajte, že preležaniny sa môžu vytvoriť aj pri sedení. Účinnou zbraňou sú mäkké podsedáky, penové sedačky.
• Správna hygiena: Zásadou číslo jedna je udržiavať pokožku čistú a suchú. Pacientovi je poskytnutý antidekubitárny matrac a všetky dostupné antidekubitárne pomôcky. Zároveň sa stará aj o kožu pacienta, udržiava ju v suchu a čistote, pre starostlivosť o premastenie a ochranu pokožky používa na to určené prípravky.
• Vyvážená strava a hydratácia: Ku zlepšeniu stavu pacienta významne prispieva podávanie vhodných nutričných doplnkov, a to predovšetkým v prípadoch, kedy pacient nekonzumuje dostatočné množstvo potravy, alebo je v jeho strave nutné zvýšiť hladinu bielkovín a albumínu. Nevyhnutnou súčasťou prevencie dekubitov je správna životospráva, výrazne prispieva podávanie nutričných doplnkov, predovšetkým v prípadoch, kedy pacient nekonzumuje dostatok potravy, alebo je v jeho strave nutné zvýšiť hladinu bielkovín a vitamínov.
• Pravidelná kontrola kože: Vizuálna kontrola predilekčných miest sa vykonáva pri každom otočení pacienta.

Ošetrovateľská starostlivosť a liečba dekubitov

Ošetrovanie dekubitov je komplexný proces, ktorý vyžaduje pravidelnú starostlivosť a prísne dodržiavanie hygienických postupov. Liečba sa vždy odvíja od stupňa dekubitu a rozsahu poškodenia. Je dôležité zabrániť pôsobeniu tlaku a odstrániť nekrotické tkanivo. Lekár zaistí vlhké prostredie v rane, ktoré zabraňuje vstupu baktérií a urýchľuje hojenie. Pre pacientov dlhodobo upútaných na lôžko je najlepším pomocníkom správny typ matraca.

Prečítajte si tiež: Ošetrovateľská starostlivosť v neurológii

Prvým krokom liečby je posúdenie zdravotného stavu pacienta s dôrazom na výskyt nežiadúcich zmien na koži. Ďalej je snahou eliminovať patologický tlak až do úplného zhojenia tkaniva. Samotné liečenie rany potom zahŕňa chirurgické ošetrenie, vlhkú terapiu a boj proti infekcii.

• Čistenie rany: Prvým krokom je pravidelné čistenie postihnutej oblasti čistou vodou alebo fyziologickým roztokom, aby sa zabránilo infekcii. Po čistení je potrebné oblasť jemne osušiť a aplikovať vhodné antiseptické prípravky, ktoré podporia hojenie rany.
• Vlhké hojenie: Použitie špeciálnych obväzov alebo gélov je dôležité pre udržanie vlhkého prostredia, ktoré urýchľuje regeneráciu tkanív. Lekár zaistí vlhké prostredie v rane, ktoré zabraňuje vstupu baktérií a urýchľuje hojenie.
• Odľahčenie tlaku: Veľmi dôležitou súčasťou ošetrenia je odľahčenie tlaku na postihnuté miesto pomocou antidekubitných matracov či vankúšov. Pacient by mal pravidelne meniť polohu, aby sa predišlo ďalším poškodeniam tkaniva.
• Chirurgické ošetrenie: Pri pokročilých štádiách dekubitov môže byť nutné odborné chirurgické ošetrenie, ktoré odstráni odumreté tkanivo.
• Výživa: Dôležitá je aj výživa, najmä dostatočný príjem bielkovín, vitamínov a minerálov, ktoré podporujú hojenie.
• Antibiotiká: Antibiotiká môžu byť predpísané na boj proti infekcii, ktorá je v tomto štádiu častá.

Liečba štvrtého štádia dekubitov

Liečba dekubitov štvrtého štádia je zložitá a vyžaduje multidisciplinárny prístup. V tomto štádiu je poškodenie hlboké, často zasahujúce svaly, šľachy alebo kosti, preto je nevyhnutná odborná zdravotná starostlivosť. Prvým krokom je dôkladné čistenie rany, aby sa odstránili nečistoty, baktérie a odumreté tkanivo, čo sa často vykonáva chirurgicky. Používajú sa špeciálne obväzy, ktoré podporujú hojenie a udržujú vlhkosť v rane, čím sa zabraňuje infekciám. Na odľahčenie tlaku na postihnuté miesto sa používajú antidekubitné matrace, vankúše a pravidelná zmena polohy pacienta. Chirurgické zákroky, ako je transplantácia kože, môžu byť potrebné na obnovu strateného tkaniva. Okrem fyzickej liečby je dôležitá aj adekvátna výživa, najmä bielkoviny, vitamíny a minerály, ktoré podporujú regeneráciu tkaniva. Starostlivosť o pacienta by mala byť koordinovaná s lekárom, sestrou a ďalšími špecialistami, aby sa zabezpečila komplexná liečba.

Rehabilitačné ošetrovateľstvo

Abstrakt: Ošetrovateľstvo je multidisciplinárny vedný odbor, v ktorého centre je pacient. Sestra sa snaží o prinavrátenie zdravia poskytovaním kvalitnej, efektívnej a bezpečnej ošetrovateľskej starostlivosti a svojími intervenciami pomáha predchádzať zhoršeniu zdravotného stavu. Keďže pracuje ako člen tímu, často sa jej kompetencie prelínajú s inými odbormi. Veľký počet operačných výkonov, chronicita niektorých ochorení a predĺžená rekonvalescencia kladú na sestry stále vyššie nároky v poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. Týka sa to aj oblasti rehabilitácie a nakoľko vyťaženosť fyzioterapeutov je veľká, do hry tak môže vstúpiť sestra.

Jednou z kompetencii sestry je zabezpečiť mobilizáciu osoby a ošetrovateľskú rehabilitáciu a podieľať sa na prevencii porúch z imobility” (vyhláška MZ SR č. 95/2018 odsek 1u Z. V Českej republike je súčasťou rehabilitačného ošetrovateľstva hlavne ,,polohovanie, posadzovanie, základné pasívne dychové a kondičné cvičenia, nácvik mobility, premiestňovania, sebeobsluhy s cieľom zvyšovania sebestačnosti pacienta a cvičenia týkajúce sa rehabilitácie porúch komunikácie a porúch prehĺtania a vyprázdňovania, metódy bazálnej stimulácie s ohľadom na prevenciu a nápravu porúch funkcie tela vrátane prevencie ďalších porúch z imobility” (Vyhláška č. 55/2011 §4 ods j. Z. V rehabilitačnom ošetrovateľstve ide o aktívne ošetrovanie chorých, keď sestra všetkými možnými prostriedkami v rámci svojích kompetencii bráni vzniku sekundárnych zmien, komplikácii a pomáha skráteniu pacientovho návratu do samostatného života. Vykonáva preventívne opatrenia a tým predchádza zhoršeniu zdravotného stavu. Môžeme hovoriť o špecifickej forme ošetrovateľskej starostlivosti v spojení s bežnými ošetrovateľskými činnosťami. Základným rysom je úzka spolupráca s fyzioterapeutom, alebo ergoterapeutom a účelná deľba práce. K dosahovaniu, čo najoptimálnejších výsledkov je práca sestry a fyzioterapeuta nadväzujúca a vzájomne doplňujúca. ,,Fyzioterapeut cielene pracuje na zlepšení mobility, sebaobsluhy a funkčných schopností pacienta. Sestra tieto dosiahnuté schopnosti v rámci rehabilitačného ošetrovania udržuje až k celkovému zlepšeniu pacientovho stavu.” (Dosbaba et al.,2021, s. Sestra poskytuje základnú ošetrovateľskú rehabilitačnú starostlivosť, na ktorú potom nadväzuje fyzioterapeut so svojou odbornou špecializovanou starostlivosťou. Tento typ ošetrovateľstva sa uplatňuje najmä v dlhodobej starostlivosti o chorých, v ADOS a hospicoch. Rehabilitačné ošetrovateľstvo si vyžaduje aktívny typ sestry ochotnej spolupracovať s celým tímom ale hlavne pacientom s cieľom mu polepšiť. Vhodne zvolená komunikácia a trpezlivosť zvyšuje šance na získanie pacientovej spolupráce. Výhodou sestry je, že je k dispozícií 24 hodín v rámci jedného oddelenia a vie sa pacientovi v tomto čase naplno venovať. Postupne si rozoberme jednotlivé prostriedky, vďaka ktorým môže sestra pomôcť pacientovi. Polohovanie je súbor polôh, ktoré majú preventívny, liečebný a úľavový význam. Polohu zaujíma pacient sám alebo ju mení sestra a to pravidelne a systematicky. Pacient musí byť v posteli uložený tak, aby sa zabránilo komplikáciám, ktoré vznikajú v dôsledku dlhodobej nehybnosti (prevencia imobilizačného syndrómu, preležaniny, stuhnutie kĺbov, skrátenie svalov a šliach, atrofie svalstva…). Polohovanie zmierňuje bolesť, umožňuje odľahčenie určitých častí tela od tlaku, trenia, zabraňuje sekundárnym zmenám na koži (Grajcarová, Kosťová, 2017). Každá zmena polohy sa zapíše do polohovacieho plánu. Pasívne pohyby realizuje sestra počas manipulácie s imobilným pacientom počas polohovania a najmä hygieny. Pasívne pohyby môže vykonávať aj prístroj napr. motodlaha. K aktívnym ošetrovateľským kompetenciám patrí mobilizácia a vertikalizácia pacienta, alebo ako ho dostať z postele, čo najskôr ale efektívne a bezpečne. Na začiatok imobilného pacienta posadzujeme na chvíľu zopárkrát v priebehu dňa podľa stavu pacienta. Je potrebné si uvedomiť, že ak pacient dlhodobo ležal môže dôjsť k tlakovej dekompenzácií a k mdlobám. Pre ležiaceho pacienta je posadzovanie intenzívny zážitok a treba zvoliť vhodnú komunikáciu a ak už pride k dekompenzácii tak pacienta uložiť späť na posteľ a počkať kým sa stav upraví (Mattová, 2021). Keď je zvládnutá posadzovacia fáza, staviame pacienta pomaly na nohy, nacvičujeme presuny z postele na vozík a späť. Po nabratí sily a odvahy v stoji sa môžu realizovať prvé kroky. Nácvik sebaobslužných činností alebo aktivít denného života ako hygiena, obliekanie, vyzliekanie, stolovanie, jednoduchá toaleta na posteli pomáha pacientovi v získavaní nezávislosti od ošetrujúceho personálu. Sestra sa podieľa najmä vhodnou komunikáciou, trpezlivým prístupom a voľbou vhodných pomôcok. Dychovú gymnastiku realizuje hlavne fyzioterapeut tzv. respiračná fyzioterapia. V rámci nášho oddelenia sestry zapínajú motodlahy pre pacientov po náhradách kolenných a bedrových kĺbov, podávajú kryoterapiu a od februára tohto roku podávajú plynové injekcie a bioptron. Pôsobí u nás špecializovaná sestra, ktorá sa venuje len amputovaným pacientom. Po amputácii ich učí ako sa starať o kýpeť a tvarovať ho do protézy, poskytuje im psychologickú oporu a samozrejme ich učí cvičenia, ktoré by mali opakovať následne doma. Rieši s nimi aj celú nasledujúcu starostlivosť u nás na oddelení. Počas leta organizuje tzv.

Svetový deň Stop dekubitom

Svetový deň Stop dekubitom (Stop Pressure Ulcers Day) v tomto roku pripadá na 21. november. Odborníci upozorňujú na závažnosť a spôsoby predchádzania a liečby preležanín. Preležaniny nie sú problémom chudobných osád, s rôznymi typmi zle hojacich sa rán vznikajúcich u pacientov na lôžku po operácii alebo dlhodobo imobilných sa stretávajú aj tie najvyspelejšie krajiny sveta v zdravotníckych zariadeniach i moderne vybavených domácnostiach. Výskyt preležanín v komunite ležiacich pacientov je až 33 %. Pri príležitosti Svetového dňa Stop dekubitom prebieha v slovenských nemocniciach osvetová aktivita s cieľom upozorniť na fakt, že dlhodobá zdravotná starostlivosť sa musí zameriavať aj na komplexné ošetrovanie kože a potenciálne nebezpečných miest z pohľadu tvorby dekubitov. Poukázať má na potrebu riešenia problému s preležaninami, keďže každý ležiaci pacient má právo žiť svoj život v dôstojných podmienkach, ktoré nepovedú k zhoršovaniu jeho zdravotného stavu. Zabránenie preležaninám je považované za ľudské právo na základe deklarácie Stop preležaninám, ktorá vznikla v roku 2011 v Rio de Janeiro.V slovenských nemocniciach (Univerzitná nemocnica Martin, FNsP Banská Bystrica, UN L. Pasteura Košice, Univerzitná nemocnica Ružinov) prebehla informačná kampaň určená laickej verejnosti, ako aj odborné semináre pre zdravotníckych pracovníkov, ktorých cieľom bolo edukovať o možnostiach liečby a starostlivosti o pacienta.

Prečítajte si tiež: Praktická príručka pre ošetrovateľstvo v pediatrii

Dekubit nie je otlak od topánky

Preležanina - dekubit je poškodenie kože a podkožných tkanív spôsobené dlhodobo pôsobiacim priamym tlakom, trením. Najkritickejšími, tzv. predilekčnými miestami sú miesta s kostnými výčnelkami na ktorých spočíva najväčšia váha pacienta teda krížová oblasť, päty, členky, lakte, lopatky, bedrá…. Na vzniku preležanín sa podieľa niekoľko faktorov čím je ich viac, tým väčšie je riziko. Spomeňme imobilitu, nedostatočnú výživu, únik moču a stolice, neurologické alebo cievne ochorenie, či cukrovka.

Ako vyhrať vojnu s dekubitom

Stáva sa, že dekubit už vznikol. Aj v takomto prípade existuje kombinácia nástrojov účinnej pomoci. Je nutné prehodnotiť opatrenia, aby sa nám dekubit nezhoršoval. Preveriť polohovanie , pomôcky, výživu, hydratáciu, celkový stav klienta….Všeobecne ďalej platí, že ranu /dekubit je potrebné primerane ošetrovať. Existuje množstvo spôsobov liečby rán, je však nutné vždy zvoliť taký, ktorý čo možno najlepšie vyhovuje všetkým pacientovi, ošetrujúcemu personálu i rodine. Pri dekubitoch sa rozlišuje stupeň dekubitu a fáza hojenia (čistica, epitelizačná, granulačná). Liečba, vzhľadom k menovaným skutočnostiam, je rôzna. Pri liečbe rán sa berie do úvahy typ a stav rany, fáza hojenia, pohodlie pacienta, finančná dostupnosť. Je možná hydroterapia, vlhká terapia, klasická terapia. Je dôležité poradiť sa s odborníkmi, navštíviť lekára, kontaktovať sestru ADOS, jednoducho vyhľadať odbornú pomoc. Pri liečbe dekubitov nezabúdame na celkovú starostlivosť o blízkeho, najmä správnu výživu, hydratáciu, a kompenzáciu pridružených ochorení. Kombináciou vymenovaných prístupov vyhráme.

tags: #osetrovatelska #starostlivost #o #dekubity #prevencia #a