Ošetrovné počas skúšobnej doby: Podmienky a nároky

Ošetrovné je nemocenská dávka, ktorá sa poskytuje poistencom v prípade, že potrebujú osobne a celodenne ošetrovať chorého člena rodiny alebo sa o neho starať. Táto dávka je upravená zákonom č. 461/2003 Z. z. a je naviazaná na nemocenské poistenie. Vzhľadom na rôzne životné situácie, ktoré môžu nastať počas skúšobnej doby v zamestnaní, je dôležité poznať podmienky a nároky na ošetrovné.

Kto má nárok na ošetrovné?

Nárok na ošetrovné má každý, kto si platí nemocenské poistenie, teda odvody do Sociálnej poisťovne. To zahŕňa:

  • Zamestnaných: Musia si platiť nemocenské poistenie.
  • SZČO (Samostatne zárobkovo činné osoby): Musia si v danom období platiť nemocenské poistenie. Nevzťahuje sa to na živnostníkov, ktorým je napríklad prvý rok podnikania odpustené platenie sociálneho poistenia.
  • Dobrovoľne nemocensky poistené osoby: Musia si platiť nemocenské poistenie minimálne 270 dní, až potom im vzniká nárok na ošetrovné.

Ošetrovné sa často spája s ošetrovaním dieťaťa, ktoré pre chorobu nemôže navštevovať škôlku či školu, alebo s ošetrovaním rodičov, ktorých je potrebné dlhodobo ošetrovať či voziť k lekárom.

Príklady situácií, kedy vzniká nárok na ošetrovné:

  • Štvorročné dieťa, ktoré navštevuje materskú školu, ochorelo na chrípku a na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára si zdravotný stav dieťaťa vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Jeden z rodičov preto zostane doma a bude dieťa po celý deň osobne ošetrovať.
  • Deväťročné dieťa navštevuje základnú školu, ktorá bola na základe rozhodnutia obce zatvorená z dôvodu výskytu prípadov žltačky typu A. Jeden z rodičov preto zostane doma a bude sa o dieťa starať.
  • Rodičia detí si môžu uplatniť nárok na ošetrovné z dôvodu uzatvorenia materských škôl počas školských prázdnin, ak bolo predškolské zariadenie uzatvorené rozhodnutím príslušných orgánov.

Dĺžka poskytovania ošetrovného

Ošetrovné sa poskytuje za konkrétne dni osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti. Existujú dva typy ošetrovného:

  1. Krátkodobé ošetrovné:
    • Trvá maximálne 14 dní.
    • Vzniká od prvého dňa, keď je potrebné začať sa starať o chorého člena rodiny. Napríklad, ak dieťa ochorie a rodič ho v pondelok vezme k pediatrovi, ktorý potvrdí, že musí byť mimo kolektívu minimálne týždeň, nárok na ošetrovné vzniká už v ten daný deň, teda v pondelok. Ak po týždni prídete na kontrolu a dieťa stále nie je zdravé, môžete s ním byť doma na krátkodobej OČR ďalších 7 dní, teda spolu 14 dní.
    • Nárok na ošetrovné z toho istého dôvodu vzniká iba raz a len jednému poistencovi. To znamená, že rodič si môže uplatniť nárok na ošetrovné na dieťa z dôvodu uzatvorenia škôlky počas prázdnin iba raz.
  2. Dlhodobé ošetrovné:
    • Trvá maximálne 90 dní.
    • Týka sa napríklad detí, ktoré majú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a to až do 18 rokov.
    • Poskytuje sa pri ošetrovaní a starostlivosti o vymedzený okruh osôb.

Ako získať ošetrovné (OČR)?

  1. Tlačivo Sociálnej poisťovne: V prvom rade je potrebné tlačivo Sociálnej poisťovne, ktoré má k dispozícii len lekár. Lekár ho pri vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti vystaví príslušnej osobe (napríklad tomu, kto ochorel).
  2. Potvrdenie pre zamestnávateľa: Je potrebné si nechať potvrdiť tlačivo aj zamestnávateľovi.
  3. Doručenie do Sociálnej poisťovne: Tlačivo žiadosti o ošetrovné je potrebné vypísať a podpísať a následne doručiť do Sociálnej poisťovne, a to osobne alebo poštou. To isté platí aj pre tlačivo žiadosti o dlhodobé ošetrovné.
  4. Výplata ošetrovného: Sociálna poisťovňa ošetrovné vypláca. Po priznaní nároku na dávku sa dávka vypláca do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý nemocenská dávka patrí, v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.

Výpočet ošetrovného

Ošetrovné sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého sa DVZ vypočíta. Rozhodujúce obdobie môže byť u každého poistenca iné. Záleží to hlavne od toho, ako dlho bol nemocensky poistený.

Prečítajte si tiež: Ošetrovné na Slovensku

Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Podrobne upravuje určovanie rozhodujúceho obdobia na účely nemocenských dávok § 54 zákona o sociálnom poistení.

Výpočet sumy ošetrovného:

  1. Zistite svoj denný vymeriavací základ (DVZ). Ak ste zamestnancom, je to vaša hrubá mzda.
  2. Vypočítajte 55 % z vášho DVZ. Toto je výška dávky na jeden deň.
  3. Výsledná suma ošetrovného vypočítaná ako súčin počtu dní osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti a sumy denného ošetrovného sa zaokrúhľuje na desať eurocentov nahor.

Príklad:

Rodičovi vznikol od 15. júna 2021 nárok na ošetrovné z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania jeho dieťaťa. Rodič je nepretržite zamestnancom a pre určenie sumy ošetrovného bude potrebné zistiť jeho denný vymeriavací základ. Ním bude podiel vymeriavacích základov (hrubých miezd) v roku 2020 (v rozhodujúcom období) a čísla 366 (počet dní rozhodujúceho obdobia). Rodičovi boli v roku 2020 vyplatené hrubé mzdy spolu vo výške 10 000 eur. Jeho denný vymeriavací základ je 27,3225 eura (po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor). Potom suma ošetrovného je 55 % z 27,3225 eura, čo je 15,027375 eura. Rodič bude dieťa ošetrovať do 24. júna 2021 (vrátane), čo je spolu 10 dní. Za tie mu po zaokrúhlení na desať eurocentov nahor patrí ošetrovné vo výške spolu 150,30 eura (15,027375 x 10 dní).

Ošetrovné a skúšobná doba

Počas skúšobnej doby, ktorá je upravená v § 45 Zákonníka práce, môže nastať situácia, že zamestnanec potrebuje čerpať ošetrovné. Je dôležité vedieť, ako sa táto situácia rieši z hľadiska pracovného práva.

Predĺženie skúšobnej doby

Podľa § 45 ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane (v jej prípade PN, OČR) celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň. To znamená, že ak ste počas skúšobnej doby čerpali ošetrovné, vaša skúšobná doba sa automaticky predĺži o počet dní, počas ktorých ste boli na OČR.

Príklad:

Zamestnanec má skúšobnú dobu dohodnutú na 3 mesiace. Počas tejto doby bol 7 dní na PN a 12 dní na OČR. Skúšobná doba sa mu predĺži o 19 dní (7 + 12).

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na Ošetrovné a Hrubú Mzdu

Výpoveď počas skúšobnej doby na OČR

Za normálnych okolností (keď nie je vyhlásená mimoriadna situácia alebo núdzový stav) sa doba ošetrovania člena rodiny (OČR) podľa Zákonníka práce, na rozdiel od doby PN-ky, nepovažuje za ochrannú dobu, počas ktorej by zamestnanec nemohol dostať výpoveď. To znamená, že na zamestnanca na OČR sa za normálnych okolností nevzťahuje zákaz výpovede.

Počas doby ošetrovania člena rodiny je teda možné dať zamestnancovi výpoveď, za predpokladu, že tomu nebránia iné zákonné dôvody, na ktoré sa vzťahuje zákaz výpovede (napr. tehotenstvo). Ale môže mu byť daná výpoveď z organizačných dôvodov.

Výnimka: Mimoriadna situácia, núdzový alebo výnimočný stav

Novela Zákonníka práce ustanovila, že zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu osobného alebo celodenného ošetrovania chorého člena rodiny sa na účely zákazu výpovede (§ 64) posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného. To znamená, že v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní nemôže zamestnávateľ dať zamestnancovi na OČR výpoveď, pretože tento zamestnanec je v tzv. ochrannej dobe, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede.

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe

Pokiaľ neuplynie skúšobná doba, tak pracovný pomer môže zamestnávateľ ukončiť formou „skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe“ (§ 72 ZP). Podľa § 72 Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Jedinou výnimkou, ktorá odzrkadľuje zvýšenú ochranu zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch, je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou. V takom prípade musí zamestnávateľ v skončení pracovného pomeru aj písomne odôvodniť, prečo s dotyčnou osobou končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, pričom tento dôvod sa nesmie týkať tehotenstva, či materstva.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o ošetrovnom

Ďalšie dôležité informácie

  • Ošetrovné a iné nemocenské dávky: Mnohí ľudia si OČR zamieňajú s PN (práceneschopnosťou). PN a OČR sú však dve rôzne nemocenské dávky.
  • Ošetrovné pri starostlivosti o viacerých členov domácnosti: Ak sa staráte o dvoch chorých členov domácnosti, napríklad o dve malé deti, ktoré sú choré, má nárok na ošetrovné len jedna osoba. Nijako sa však nevylučuje fakt, že ak je vaše dieťa choré napríklad dvakrát do mesiaca, tak prvýkrát s ním ostane na OČR mama a druhýkrát napríklad otec.
  • Premlčanie nároku na výplatu dávky: Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
  • Povinnosti ošetrujúceho lekára: Ošetrujúci lekár má povinnosť potvrdzovať dočasnú neschopnosť výkonu zárobkovej činnosti z dôvodu potreby ošetrovania chorého člena rodiny na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.
  • Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne: Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

Práceneschopnosť (PN)

Práceneschopnosť, čiže doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti, je dôležitým dokumentom, ktorý potvrdzuje, že zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju profesiu z dôvodu zdravotného stavu. Je potrebné mať práceneschopnosť vystavenú od lekára, ktorý diagnostikuje chorobu, úraz alebo iný zdravotný dôvod, ktorý zabraňuje zamestnancovi vykonávať svoju prácu. Tento dokument obvykle obsahuje informácie o diagnóze pacienta, dátume začiatku práceneschopnosti a predpokladanej dĺžke jej trvania.

Dĺžka a podmienky práceneschopnosti

Dĺžka práceneschopnosti sa líši podľa závažnosti zdravotného stavu. Môže trvať od niekoľkých dní až po mesiace. Prvých 14 dní hradí dobu práceneschopnosti zamestnávateľ a vypláca sa na základe E-práceneschopnosti. V prípade dlhšej práceneschopnosti je následne vyplácaná nemocenská.

Zamestnanec však musí dodržiavať režim práceneschopnosti. Musí mať platný pracovný pomer a nemocenské poistenie, ktoré je súčasťou sociálneho poistenia. Zamestnanec je povinný označiť miesto pobytu svojím menom, aby v prípade kontroly mohla úradná osoba zamestnanca kontaktovať. V čase kontroly sa musí nachádzať na nahlásenom mieste pobytu počas trvania nemocenskej.

Kontroly počas práceneschopnosti

Miesto, kde sa zamestnanec lieči, nemusí byť trvalým bydliskom. Zmenu je však povinné nahlásiť príslušným orgánom. Kontrolór môže prísť kedykoľvek, mimo povolených vychádzok, ktoré môže zamestnanec využiť napríklad na návštevu lekára alebo nákup potravín. Vychádzky môžu trvať maximálne 6 hodín v časovom rozmedzí od 7:00 do 19:00 hod. a sú vopred stanovené ošetrujúcim lekárom. Dĺžka a čas vychádzok závisia predovšetkým od zdravotného stavu pacienta. Napríklad pri obmedzení pohybu, ktoré môže byť nariadené z preventívnych dôvodov alebo v prípade tehotenstva s komplikáciami. Je však nevyhnutné dodržiavať presne stanovený čas a rozsah vychádzok. Výnimkou je izolácia, ktorá môže byť (už nie automaticky) nariadená napríklad počas ochorenia Covid-19.

E-práceneschopnosť

E-práceneschopnosť nahradila v roku 2020 klasickú papierovú práceneschopnosť. Práceneschopnosť môže vystaviť ošetrujúci lekár, ambulantný špecialista alebo lekár v nemocnici. Nemôže ju však vystaviť pohotovosť, záchranná služba alebo praktický lekár, ak ochorenie pacienta presahuje jeho odborné kompetencie.

Vplyv práceneschopnosti

Práceneschopnosť má výrazný vplyv nielen na zamestnancov, ale aj na zamestnávateľov. Pre zamestnancov to znamená pokles príjmu, čo môže spôsobiť problémy v rodinnom rozpočte. Prvých 14 dní poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi 60 % mzdy. Ak doba práceneschopnosti prekročí šesť týždňov, výška nemocenskej sa môže znížiť, čo ešte viac ovplyvní príjmy zamestnanca.

Sick days

Niekedy sa stane, že zamestnanec nie je vážne chorý, ale môže byť na jeden deň indisponovaný (napríklad menštruačné bolesti, migréna, panický atak a pod.). V takýchto prípadoch väčšina zamestnávateľov ponúka ako súčasť benefitov tzv. sick days. Zamestnanec má nárok na pracovné voľno pri úmrtí blízkeho rodinného príslušníka.

tags: #osetrovne #na #dieta #pocas #skusobnej #doby

Ďalšie články