
Tento článok sa zameriava na problematiku oslobodenia od dane z predaja nehnuteľnosti, so zreteľom na podmienky platné pre dôchodcov. Cieľom je poskytnúť komplexný a zrozumiteľný prehľad o tejto téme, s odkazmi na príslušné zákony a predpisy.
Finančné riaditeľstvo SR vydalo metodický pokyn, ktorý sa zaoberá uplatňovaním dane z pridanej hodnoty (DPH) pri dodaní stavby alebo jej časti, vrátane stavebného pozemku, a pri nájme nehnuteľnosti alebo jej časti. Tento pokyn vychádza z ustanovenia § 38 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol s účinnosťou od 1. januára 2019 zmenený zákonom č. 369/2018 Z. z.
Ustanovenie § 38 zákona o DPH preberá články 12/2, 3 a články 135/1/j) až l) a/2 a článok 137 smernice Rady č. V platnej európskej legislatíve (smernica; vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH; vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č.
Pre uplatnenie § 38 zákona o DPH je kľúčové, aby bola nehnuteľná vec považovaná za stavbu alebo jej časť. Pojem budova je definovaný v článku 12 /2 smernice (čl. V čl. 13b vykonávacieho nariadenia Rady č. 1042/2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (ďalej len „vykonávacie nariadenie), je definícia pojmu „nehnuteľný majetok“, z ktorej vyplýva že ide o širší pojem. akákoľvek budova alebo stavba pripevnená k zemi alebo v zemi nad úrovňou mora alebo pod ňou, ktorá sa nemôže jednoducho rozobrať alebo premiestniť, ale aj o. akákoľvek určitá časť zeme na povrchu alebo pod ním, ku ktorej možno založiť vlastnícke právo a držbu. Pojmy „budova“ a „stavba“ v súvislosti s citovaným čl. 13b vykonávacieho nariadenia sú podrobne vymedzené vo Vysvetlivkách k pravidlám EÚ v oblasti DPH týkajúcich sa miesta poskytovaných služieb v súvislosti s nehnuteľným majetkom. Budovu možno vymedziť ako (umelo vytvorenú) stavbu so strechou a múrmi. Stavba má však širší význam, ktorý zahŕňa aj iné (umelo vytvorené) stavby, ktoré nie sú obvykle klasifikované ako budova. Stavby môžu zahŕňať stavebno-inžinierske diela, ako sú cesty, mosty, letiská, prístavy, hrádze, plynovody, vodovodné a kanalizačné systémy, ako aj priemyselné zariadenia, ako napríklad elektrárne, veterné turbíny, rafinérie atď. (čl. 64. Pri výklade jednotlivých pojmov, ako napr. zákona č. 162/1995 Z. Z. zákona č. 50/1976 Zb. zákona č. 182/1993 Z. z. vyhlášky č. 259/2008 Z. z. vyhlášky č. 532/2002 Z. z. MŽP SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. vyhlášky č. 277/2008 Z. z. MH SR, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried (ďalej len „vyhláška č. 277/2008 Z. vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 461/2009 Z. Vo vyhláške č. 461/2009 Z. z. sa o. i. nachádza i rozdelenie stavieb podľa druhu, rozdelenie priestoru podľa druhu ako aj rozdelenie nebytových priestorov podľa druhu. Podľa prílohy č. 9 citovanej vyhlášky sa rozdeľujú priestory podľa druhu na: bytový priestor, nebytový priestor, rozostavaný byt a rozostavaný nebytový priestor. Jednotlivými druhmi nebytových priestorov podľa prílohy č. Bytové budovy sú v zmysle §43b ods.1 stavebného zákona stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. ostatné budovy na bývanie, napr. Bytový dom je podľa §2 ods.2 zákona o vlastníctve bytov budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Obdobne bytový dom upravuje §43b ods.2 stavebného zákona ako budovu určenú na bývanie pozostávajúcu zo 4 a viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Podľa §44 ods.1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. musí mať bytový dom najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Ak nemožno garážové stojisko situovať v dome alebo stavebným napojením naň, musí byť vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla. Časťou stavby sú priestory, ktoré sú súčasťou stavby, napr. byty, nebytové priestory, spoločné časti bytového domu, spoločné zariadenia. Byt je podľa §2 ods.1 zákona o vlastníctve bytov miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Obdobne je byt definovaný v §43b ods.4 stavebného zákona ako obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. Príslušenstvom bytu sú podľa/6 cit. Apartmán v bytovom dome - je podľa §38 ods.9 zákona o DPH na účely uplatnenia §38 ods.5 a 8 zákona o DPH miestnosť alebo súbor miestností v bytovom dome, ktorý je spôsobilý plniť rovnakú funkciu ako byt. Tento pojem tiež upravuje §5 ods.8 vyhlášky č. 277/2008 Z. z., ako súbor dvoch alebo viacerých miestností na ubytovanie hostí. Jedna z týchto miestností spĺňa podmienky obývacej miestnosti. Súčasťou apartmánu je samostatné hygienické zariadenie (samostatná kúpeľňa a samostatné WC alebo kúpeľňa s WC). Apartmán je označovaný ako nebytový priestor, nakoľko nespĺňa normy požadované pri bytových jednotkách. Nevyžadujú sa presné rozmery, ani splnenie svetlotechnickej normy, čím sú primárne vhodné na sezónne ubytovanie. To ale nie je podmienkou. Pri apartmáne sa nevyžaduje v územnom pláne dosiahnutie určitého pomeru medzi bytovými a nebytovými priestormi. V zmysle stanoviska publikovaného Úradom geodézie, kartografie a katastra SR v katastrálnom bulletine apartmány v bytovom dome sa zapisujú katastrálnymi odbormi na listy vlastníctva rôznym spôsobom, ako byt - t.j. vec určená na bývanie (aj keď ide iba o sezónne bývanie). V poznámke sa uvádza, že ide o apartmán. Apartmánový dom je podľa §4 ods.13 vyhlášky č. 277/2008 Z. z. Pojem stavebný pozemok je definovaný v čl. 12/3 smernice ako akýkoľvek neupravený alebo upravený pozemok, ktorý členské štáty zadefinujú ako stavebný pozemok. V SR je stavebný pozemok upravený v §43h stavebného zákona. Rozumie sa ním časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím na zastavanie alebo pozemok zastavaný stavbou. poľnohospodárskeho pôdneho fondu v zmysle zák. č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zák. č. 245/2003 Z. z. lesného pôdneho fondu v zmysle zák. č. 326/2005 Z. z..
Základnou podmienkou pre oslobodenie od dane pri predaji nehnuteľnosti je uplynutie určitého časového obdobia od kolaudácie stavby alebo jej poslednej rekonštrukcie. Zákonom č.369/2018 Z. Plynutie 5-ročnej doby je bližšie upravené v časti 2.2. Platiteľ musí uplatniť rovnaký daňový režim na stavbu/jej časť a aj na pozemok, na ktorom stavba/jej časť stojí. V prípade, že v čase dodania stavby/jej časti vrátane pozemku, na ktorom stojí, uplynul časový test piatich rokov, podlieha toto plnenie oslobodeniu od dane. Platiteľ sa však môže rozhodnúť toto plnenie zdaniť (§38 ods.8 zákona o DPH) s výnimkou stavby určenej na bývanie, bytu, apartmánu v bytovom dome. Plynutie 5-ročnej doby od kolaudácie je bližšie uvedené v časti 2.3. jednotlivého apartmánu v bytovom dome. Ak platiteľ dodá apartmán v apartmánovom dome po uplynutí časového testu 5-tich rokov, toto vylúčenie možnosti voľby zdanenia neplatí. Pokiaľ sa spolu s rodinným domom, bytovým domom, bytom, apartmánom v bytovom dome dodáva aj pozemok, uplatní sa rovnaký daňový režim, tzn. oslobodenie od dane, aj na toto plnenie. V prípade, že sa dodáva spolu so stavbou určenou na bývanie (rodinným domom, bytom, apartmánom) resp. s nebytovým priestorom aj garáž resp. Ak dodáva platiteľ stavbu, ktorá je určená na bývanie a aj na iný účel ako bývanie, pričom stavba spĺňa podmienky na oslobodenie od dane, môže sa platiteľ rozhodnúť zdaniť dodanie tej časti stavby, ktorá nie je určená na bývanie.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre oslobodenie od dane
Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov z praxe:
V prípade dedenia a následného predaja nehnuteľnosti je situácia špecifická a je potrebné rozlišovať niekoľko faktorov, najmä dĺžku vlastníctva nehnuteľnosti poručiteľom (osobou, po ktorej sa dedí) a príbuzenský vzťah medzi poručiteľom a dedičom.
Ak dedič zdedí nehnuteľnosť v priamom rade (napr. po rodičoch, starých rodičoch) a poručiteľ bol vlastníkom nehnuteľnosti viac ako 5 rokov, príjem z predaja zdedenej nehnuteľnosti je oslobodený od dane z príjmov. To znamená, že dedič nemusí platiť daň z príjmu a ani nemusí podávať daňové priznanie k dani z príjmov.
Ak dedič zdedí nehnuteľnosť po osobe, ktorá nebola v priamom rade (napr. po strýkovi) a predá ju do 5 rokov, základ dane sa vypočíta ako rozdiel medzi predajnou cenou a cenou uvedenou v dedičskom konaní. Príjem predstavuje sumu, za ktorú bola nehnuteľnosť predaná, a výdavkom je hodnota nehnuteľnosti z dedičského konania spolu s preukázateľnými nákladmi, ako sú notárske poplatky, právne služby alebo náklady na rekonštrukciu.
V prípade, ak nehnuteľnosť zdedilo viacero osôb a jedna z nich s predajom nesúhlasí, je možné pokúsiť sa o dohodu na vyporiadaní spoluvlastníckych podielov. Ak dohoda nie je možná, je možné podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom súd môže nariadiť predaj bytu a rozdelenie výťažku.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre oslobodenie dôchodcov od súdnych poplatkov
Daň z nehnuteľností je miestna daň, ktorú platí každý vlastník nehnuteľnosti - či už ide o pozemok, stavbu, byt alebo nebytový priestor. Daňové priznanie k dani z nehnuteľností sa podáva na príslušnom mestskom alebo obecnom úrade, v ktorého katastri sa nehnuteľnosť nachádza.
Daňové priznanie k dani z nehnuteľností sa podáva vtedy, ak ste sa v uplynulom roku stali vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti. Ak ste už v minulosti podali daňové priznanie a v období od 2. januára do 1. januára nasledujúceho roka nenastala žiadna zmena, nové daňové priznanie už nepodávate.
Zákon presne určuje, kedy a kto je od platenia dane oslobodený. Týka sa to najmä majetku štátu, samospráv či vyšších územných celkov. V praxi vám môže mesto či obec poskytnúť úľavu či odpustenie dane hlavne z dôvodu veku, získania preukazu ŤZP, poberania dávok v hmotnej núdzi, prevažnej či úplnej bezvládnosti, obmedzeného využitia z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie, stavebnej uzávery alebo umiestnenia na podkopanom pozemku. Ak chcete požiadať o úľavy či odpustenie dane (okrem úľavy z dôvodu dosiahnutia stanoveného veku) spravte tak v termíne do 31. januára. Rozhodujúci je stav k 1. januáru.
Od roku 2019 sa významným spôsobom mení zdaňovanie v prípade dodania a nájmu nehnuteľností, ktoré upravuje § 38 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p., a to najmä s cieľom zabrániť zneužívaniu uplatňovania odpočtov dane pri dodaní a nájme nehnuteľností určených na bývanie. Zmeny sa týkajú jednak obmedzenia možnosti zdanenia nehnuteľnosti určenej na bývanie a rovnako aj práva voľby prenajímateľa na zdanenie prenájmu, ak predmetom nájmu je byt, rodinný dom alebo apartmán v bytovom dome. Súčasne sa stanovujú nové kritériá na oslobodenie od dane pri dodaní stavby, resp. jej časti, ktoré berú do úvahy aj kolaudáciu po zohľadnení vplyvu prestavby, resp.
Ak nie sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH, zdaneniu podlieha nielen dodanie novej stavby, ak neuplynie 5 rokov od jej prvej kolaudácie alebo prvého užívania, ale aj dodanie staršej stavby, pri ktorej došlo k zmene účelu používania stavby po vykonaní stavebných prác za podmienky, že náklady na stavebné práce predstavovali najmenej 40 % hodnoty stavby pred začatím stavebných prác a tiež dodanie zrekonštruovanej stavby, pri ktorej došlo k podstatnej zmene podmienok jej doterajšieho užívania po vykonaní stavebných prác za podmienky, že stavebné práce predstavovali najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím prác. Osobitne sú upravené podmienky oslobodenia od dane pri dodaní jednotlivého bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru v § 38 ods. 7 zákona o DPH. Pri posúdení splnenia časovej podmienky oslobodenia od dane sa rovnako ako pri dodaní stavby berie do úvahy doba, ktorá uplynula od ich prvého užívania na základe kolaudácie stavby, resp. kolaudácie vzťahujúcej sa na zmenu účelu ich užívania, resp.
Prečítajte si tiež: ZŤP a financie
Platiteľ dane pri dodaní stavby alebo jej časti, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 38 ods. 1 alebo 7 zákona o DPH, nemôže podľa § 38 ods. Dochádza k obmedzeniu práva voľby prenajímateľa na zdanenie prenájmu nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie podľa § 38 ods. 5 zákona o DPH. Bez ohľadu na postavenie nájomcu (zdaniteľná, resp. nezdaniteľná osoba), je platiteľ dane (prenajímateľ) povinný vždy uplatniť oslobodenie od dane, ak je predmet nájmu určený na bývanie, t.
tags: #oslobodenie #od #dane #z #predaja #nehnuteľnosti