Zrušenie povinnosti platiť výživné: Podmienky a postupy

Výživné je súhrn zákonom upravených práv a povinností, ktoré zabezpečujú úhradu odôvodnených potrieb osôb, ktoré sú na to zákonom určené. Táto povinnosť sa týka nielen detí a rodičov, ale aj ostatných príbuzných a manželov. V praxi sa často stretávame s otázkami týkajúcimi sa zrušenia, zníženia alebo zvýšenia výživného. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na podmienky a postupy spojené so zrušením povinnosti platiť výživné na Slovensku.

Základné pojmy a legislatíva

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má významné postavenie a je zakotvená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. Rodičia majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má zároveň právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Trvanie vyživovacej povinnosti

Zákon o rodine explicitne upravuje trvanie vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. To znamená, že rodičia sú povinní platiť výživné, kým dieťa nie je schopné úplne a trvale uhrádzať svoje životné potreby. Neexistuje teda časová hranica, ktorá by určila zánik vyživovacej povinnosti rodičov, t.j. dosiahnutie plnoletosti nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti. Zánik takejto povinnosti nastane v prípade zániku samotného rodinnoprávneho vzťahu.

Schopnosť samostatne sa živiť

Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa si už dokáže svojou vlastnou prácou zabezpečiť náklady na svoj život (strava, bývanie, ošatenie a podobne). Posudzuje sa to individuálne, pričom sa prihliada na vek, zdravotný stav, vzdelanie, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby dieťaťa, ako aj na jeho majetkové pomery.

Dôvody a podmienky zrušenia výživného

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, výživné možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov musí byť závažnejšieho charakteru a dosahovať dostatočný stupeň intenzity pre zmenu rozhodnutia súdu v minulosti. Zmena pomerov sa týka oboch strán, teda tak oprávneného (dieťaťa), ako aj povinného (rodiča).

Prečítajte si tiež: Podmienky pre oslobodenie od dane

Zánik vyživovacej povinnosti zo zákona

Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona vtedy, keď dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť (§62 ods. 1 Zákona o rodine). Ide o situácie, kedy je dieťa pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Ukončením denného štúdia na strednej alebo vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list/maturitné vysvedčenie alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže.

Zrušenie vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu

Ak bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil. V opačnom prípade hrozí riziko exekúcie. Treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím. Ak nebola určená súdnym rozhodnutím nie je čo rušiť. Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.

Situácie vedúce k zrušeniu alebo zmene výživného

V živote sa stávajú situácie, kedy sa sociálna a finančná situácia rodiča môže zhoršiť. Či už z dôvodu straty zamestnania, zníženia príjmu, krachu podnikania, vážneho ochorenia, úrazu či z iných, častokrát aj nepredvídateľných dôvodov.

Zmena pomerov na strane povinného

Ak sa zmenia možnosti a schopnosti povinného rodiča do takej miery, že odôvodňujú zníženie výživného, je potrebné podať návrh na súd. V návrhu je nutné presne špecifikovať, v čom sa možnosti a schopnosti povinného rodiča zmenili. Taktiež je potrebné uviesť, v akej výške je v súčasnosti schopný platiť výživné. Svoje tvrdenia musí doložiť dôkazmi (stačia fotokópie, ak sa súd bude chcieť oboznámiť s originálmi dokladov, vyzve rodiča na ich predloženie).

Zmena pomerov na strane oprávneného

Zmena pomerov môže nastať aj na strane dieťaťa, napríklad ak dieťa začne pracovať a je schopné sa samo živiť. V takom prípade môže rodič požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti. Dôležité je, že ojedinelý príjem dieťaťa (napr. brigáda) nezbavuje rodičov vyživovacej povinnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre oslobodenie dôchodcov od súdnych poplatkov

Plnoletosť dieťaťa

Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa.

Postup pri zrušení výživného

V praxi môžu nastať dve situácie pokiaľ ide o zrušenie výživného. Ak sa výživné platilo dobrovoľne druhému rodičovi alebo priamo plnoletému dieťaťu bez rozhodnutia súdu, je na vzájomnej dohode rodiča a oprávnenej osoby dospieť k zmene tejto dohody (častokrát len ústnej). Ak je výživné určené súdnym rozhodnutím, je potrebné podať návrh na súd o zrušenie vyživovacej povinnosti.

Návrh na zrušenie výživného

Návrh na zníženie výživného musí obsahovať predovšetkým označenie povinného rodiča, ktorý žiada o zníženie výživného a ktorý sa v tomto konaní nazýva navrhovateľ, a to menom, priezviskom, bydliskom, zamestnaním, štátnym občianstvom, a označenie dieťaťa, ktorý sa v tomto konaní nazýva odporca. V návrhu musí povinný rodič uviesť, na základe akého rozhodnutia bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a v akej výške.

Súdne konanie

Pokiaľ je dieťa maloleté, tak je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, keďže ide o konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Súdu sa za takéto konanie neplatí nič, keďže konania vo veciach vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi sú od súdnych poplatkov oslobodené. Náklady však môžu vzniknúť aj pri dokazovaní súdu. Napríklad, ak by si súd vyžiadal správu od banky o výške zostatku na bankovom účte, alebo pohyboch na účte, súd musí banke zaplatiť poplatok za túto správu a následne si zaplatenú sumu vyžiada od neúspešného účastníka.

Dôležité aspekty súdneho konania

V konaní o zrušení výživného je potrebné najmä správne formulovať návrh na súd a uviesť, odkedy má byť zmena vykonaná. Predmetom dokazovania je, či poskytnuté výživné sa spotrebovalo a či došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej prípadne zníženie výživného.

Prečítajte si tiež: ZŤP a financie

Zvýšenie výživného po 18-tke

Aj dieťa, ktoré študuje na strednej či vysokej škole, má výdavky. A nie malé. Výdavky dieťaťa- študenta sa však môžu navýšiť z dôvodu zvýšených nákladov na internát, stravovanie či cestovanie a je potrebné ich uhrádzať. Takéto dieťa, teda plnoleté dieťa, už má aj samostatnú procesnú spôsobilosť čo znamená, že ak chce žiadať napríklad zvýšenie výživného, musí už o neho požiadať súd samo a samo podať návrh. V právnom slova zmysle je plnoleté a spôsobilé na právne úkony a podanie návrhu na súd týkajúce sa zvýšenia výživného, je už plne v jeho rukách.

Neplatenie výživného a jeho dôsledky

Neplatenie výživného nie je len morálnym zlyhaním rodiča, ale aj porušením zákona, ktoré môže mať vážne právne následky. Ak povinný rodič neplatí výživné, odporúča sa postupovať nasledovne:

1. Overte si, či existuje právoplatné rozhodnutie súdu alebo schválená dohoda o výživnom.
2. Ak áno, a povinný rodič neplní svoju povinnosť, môžete podať návrh na exekúciu.
3. Exekúciu výživného môžete iniciovať podaním návrhu na príslušný okresný súd alebo priamo cez súdneho exekútora.
4. K návrhu je potrebné priložiť právoplatné rozhodnutie o výživnom a doložku právoplatnosti.
5. Okrem exekúcie môžete požiadať aj o náhradné výživné na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ak sú splnené podmienky podľa zákona o náhradnom výživnom.
6. V prípade, že povinný rodič dlhodobo neplatí výživné, môže ísť aj o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa Trestného zákona.

Náhradné výživné

V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má oprávnená osoba právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa.

Metodika pre výpočet výživného

V roku bola vytvorená Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom, ktorá má odporúčací charakter a má zjednotiť rozhodovania súdov. Metodika stanovuje základné východiská a spôsob výpočtu výživného na dieťa a podrobne upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a to aj tým plnoletým. Metodika pozná 5 vekových kategórií detí a to predškolského veku, prvého a druhého stupňa základnej školy, strednej školy, vysokej školy, pričom počet vyživovacích povinností je jedno z dôležitých kritérií. Metodika má odporúčací charakter, nedá sa použiť vždy. Život prináša rôzne situácie, ktoré bude musieť zohľadniť v danom konaní sudca.

tags: #oslobodenie #od #povinnosti #platiť #výživné #podmienky