
Ručenie je tradičný zabezpečovací inštitút, ktorý zohráva dôležitú úlohu v obchodnom práve. V kontexte obchodných spoločností, ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti predstavuje špecifickú formu zabezpečenia, ktorá má svoje vlastné podmienky a dôsledky. Tento článok sa zameriava na podrobné preskúmanie ručenia za záväzky obchodnej spoločnosti, s dôrazom na podmienky, právnu úpravu a praktické aspekty. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike pre rôzne cieľové skupiny, od študentov práva až po podnikateľov a odborníkov.
Základná právna úprava ručenia spoločníkov v obchodných spoločnostiach je zakotvená v ustanovení § 56 ods. 5 a 6 Obchodného zákonníka. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ručenie spoločníkov je ručením zo zákona, teda vznikom účasti v určitej právnej forme obchodnej spoločnosti. Na tento vzťah sa budú aplikovať ustanovenia o ručení (§ 303 až 312), ak Obchodný zákonník neustanovuje inak. Vzhľadom na špecifickú úpravu ručenia v Obchodnom zákonníku sa ustanovenia Občianskeho zákonníka o ručení neuplatnia ani podporne na zabezpečenie splnenia záväzkov z obchodných zmlúv.
Ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti po zániku spoločnosti zostáva minimálne v tej výške, v akej ručili počas trvania spoločnosti. Iným limitom pri ručení spoločníkov je prípad konkurzu. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti len do výšky, v ktorej veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení.
Obchodné spoločnosti rozdeľujeme na dva druhy, a to tzv. osobné a kapitálové spoločnosti. Medzi kapitálové spoločnosti zaraďujeme spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť. Medzi osobné spoločnosti verejnú obchodnú spoločnosť a komanditnú spoločnosť.
Ručenie je právny pomer medzi veriteľom a treťou osobou (ručiteľom) vzniknutý na základe písomného vyhlásenia ručiteľa adresovaného veriteľovi, podľa ktorého sa ručiteľ zaručuje veriteľovi, že jeho pohľadávka voči dlžníkovi bude uspokojená.
Prečítajte si tiež: Podmienky ručenia konateľa
Základným predpokladom vzniku ručiteľského záväzku je písomné vyhlásenie ručiteľa adresované veriteľovi, v ktorom sa ručiteľ zaručuje za uspokojenie veriteľovej pohľadávky. V prípade ručenia nejde teda o zmluvu, a preto sa nevyžaduje súhlas veriteľa. Vzniku ručenia nebráni, ak o ručení uzavrie ručiteľ s veriteľom zmluvu. V tomto prípade možno vyhlásenie ručiteľa považovať za podmienené súhlasom veriteľa alebo za reakciu na návrh veriteľa, aby bolo vydané vyhlásenie o ručení. Ak sa na tento zmluvný vzťah má použiť Obchodný zákonník, musí sa to v zmluve o ručení výslovne dohodnúť (§ 262 ods.).
Ručením možno v zásade zabezpečiť len platný záväzok alebo jeho časť (napr. ručenie len za určitú časť kúpnej ceny). V oboch prípadoch zákon vyžaduje, aby záväzok, ktorého sa ručenia týka, bol platný. Takýmto spôsobom nemožno teda zabezpečiť neplatný záväzok. Z tejto zásady existujú niektoré výnimky. Vzniku ručenia nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom však ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. Zákon nebráni ani tomu, aby sa ručením zabezpečil záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky (napr. výhrada vlastníctva dojednaná podľa § 601 Občianskeho zákonníka).
Pre platnosť vyhlásenia ručiteľa nie je potrebné, aby ručiteľ poznal presnú výšku záväzku dlžníka, príp. aby ju uviedol vo svojom vyhlásení. Veď napokon i výška záväzku sa môže zmeniť počas doby ručenia (dlžná suma sa môže zvýšiť o sumu zmluvnej pokuty alebo o nárok veriteľa na náhradu škody). Ručiteľ má však právo vedieť, aká je skutočná výška záväzku, za ktorý ručí. Zákon preto veriteľovi ukladá povinnosť bez zbytočného odkladu informovať veriteľa o výške zabezpečenej pohľadávky (§ 305 Obchodného zákonníka).
Ručiteľ je povinný záväzok splniť len vtedy, ak ho nesplní dlžník v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Uvedené znamená, že vo vzťahu k záväzku dlžníka uspokojiť veriteľovu pohľadávku je záväzok ručiteľa podporný, zatiaľ čo záväzok dlžníka je primárny. Prejavuje sa to tým, že ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlh nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Veriteľ teda musí žiadať uspokojenie svojej pohľadávky predovšetkým od dlžníka a až potom sa môže obrátiť so žiadosťou o plnenie na ručiteľa.
Túto zásadu prelamuje ustanovenie § 306 ods., ak:
Prečítajte si tiež: Ako získať úver vo VÚB
Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na uplatnenie ktorých je oprávnený dlžník (napr. námietku odpustenia dlhu, premlčanie a pod), a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu.
Ručiteľ je povinný splniť veriteľovu pohľadávku v takom istom rozsahu ako dlžník, ak sa s veriteľom nedohodol, že bude ručiť len v užšom rozsahu. Aj bez takejto dohody je možné, aby ručiteľ splnil za dlžníka nielen celý záväzok, ale aj len jeho časť, ktorú dlžník na výzvu veriteľa nesplnil, pokiaľ, pravda, čiastočné splnenie neodporuje dohode strán alebo povahe, resp. účelu záväzku.
Pokiaľ ručiteľ splní záväzok, za ktorý ručí, vstupuje do práv veriteľa, stáva sa dlžníkovým veriteľom. Má právo požadovať od pôvodného veriteľa všetky doklady a pomôcky, ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi. V prípade, že by ručiteľ uspokojil veriteľa bez vedomia dlžníka, mohol by dlžník voči nemu uplatniť všetky námietky, ktoré mohol uplatniť voči veriteľovi. Nemôže však uplatniť tie námietky, na ktoré ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil svoje nároky z ručenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 9. novembra 2016 sp. zn. 5Ndc10/2016 vyjadril právny názor, že fyzická osoba, ktorá ako konateľka a spoločníčka má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľku v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi. Z uvedených rozhodnutí môžeme sumarizovať, že konateľ alebo spoločník (bez ohľadu na veľkosť obchodného podielu v obchodnej spoločnosti) nebude v prípade, že poskytne zabezpečenie k zmluvám, ktorých zmluvných stranou je samotná obchodná spoločnosť, v postavení spotrebiteľa.
Je dôležité rozlišovať medzi ručením v obchodných a spotrebiteľských vzťahoch. Ak ručenie zabezpečuje obchodnoprávny záväzok (t.j. zjednodušene povedané záväzok medzi podnikateľmi, napr. podnikateľský úver), spravuje sa Obchodným zákonníkom. Pokiaľ ručíte za splnenie občianskoprávneho záväzku (napr. záväzok zo spotrebiteľského úveru či z pôžičky uzatvorenej medzi dvoma nepodnikateľmi), musíte sa riadiť Občianskym zákonníkom. Určenie právneho predpisu, pod ktorý ručenie spadá, môže byť zásadné - spomínané kódexy sa odlišujú napríklad čo do úpravy premlčania, ktoré pochopiteľne môže namietať aj ručiteľ.
Prečítajte si tiež: Finančné dôsledky ručenia a spoludlžníctva
V niektorých prípadoch so vznikom ručiteľského záväzku dokonca nemusíte ani súhlasiť. Zo zákona automaticky ručia celým svojím majetkom za záväzky verejnej obchodnej spoločnosti jej spoločníci a za záväzky komanditnej spoločnosti komplementári. Do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri ručia za záväzky komanditnej spoločnosti komanditisti a za záväzky spoločnosti s ručením obmedzeným jej spoločníci.
V prípade, že veriteľ požaduje splnenie dlhu od vás, môžete sa brániť rovnakými námietkami, ktorými by sa mohol brániť primárny dlžník. V praxi to znamená, že treba vždy skontrolovať, či pre vznik záväzku boli dodržané predpísané náležitosti; u klasickej pôžičky medzi nepodnikateľmi napríklad nepostačí len predloženie písomnej zmluvy, veriteľ musí byť schopný preukázať aj reálne odovzdanie peňazí. Oplatí sa kontrolovať aj premlčanie - medzi podnikateľmi trvá 4 roky; v nepodnikateľskej sfére 3 roky.
Najmä v obchodnoprávnych vzťahoch sa oplatí pri plnení pohľadávky s dlžníkom čo najužšie spolupracovať. Peniaze uhradené veriteľovi môžete následne vymáhať od dlžníka.
Pri nepodnikateľskom ručení môžete plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník (a to napríklad kvôli jeho smrti či nedostatku majetku). Do týchto prípadov môžu podľa okolností prípadu patriť napríklad situácie, keď od dlžníka už nemožno požadovať dlh v dôsledku neodôvodneného odďaľovania vymáhania splatnej pohľadávky alebo dobrovoľného poskytnutia odkladu splatnosti.
Z času na čas sa zvykne na verejnosti objavovať mylná predstava o zodpovednosti spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej len „s.r.o.“) za porušenie svojich záväzkov. Výsledkom tohto omylu je tvrdenie, že s.r.o., resp. jej spoločníci zodpovedajú (ručia) za záväzky spoločnosti do výšky jej minimálneho základného imania, t.j. do výšky 5.000 Eur. Odpoveď na túto otázku je potrebné hľadať v ustanovení § 106 Obchodného zákonníka, podľa ktorého: „Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Spoločník s.r.o. je odlišným subjektom od spoločnosti a za jej záväzky preto nezodpovedá, ale ručí - rozsah jeho ručenia je však zákonom limitovaný do výšky nesplateného vkladu do spoločnosti a to podľa zápisu v obchodnom registri.
Obchodný zákonník rozlišuje dve fázy zakladania spoločnosti s ručením obmedzeným. Prvou fázou je proces založenia spoločnosti s ručením obmedzeným a druhou je zápis spoločnosti do obchodného registra, ktorým spoločnosť vzniká. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená aj jednou osobou. Maximálny počet spoločníkov je však 50. Spoločnosť sa zakladá spoločenskou zmluvou. Minimálna výška základného imania požadovaná Obchodným zákonníkom je 5 000 €. Hodnota vkladu jedného spoločníka musí byť aspoň 750 €.
Ručenie je právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, kde obsahom je záväzok, že ak dlžník nebude plniť veriteľovi svoju pohľadávku, uspokojí ju ručiteľ. Ručiteľský záväzok je vedľajší záväzok, ktorý je závislý od obsahu záväzku medzi dlžníkom a veriteľom, ktorý je hlavný. Ide o subsidiárny záväzok, lebo povinnosť ručiteľa splniť záväzok ma vo vzťahu k primárnej povinnosti dlžníka podpornú povahu. Ručiteľ je povinný plniť až vtedy, ked dlžník nesplní svoju splatnú pohľadávku. Ručiteľ je náhradný dlžník. Je potrebné uviesť, že medzi dlžníkom a ručiteľom nie je vzťah solidárny.
tags: #ručiteľ #za #záväzok #obchodnej #spoločnosti #podmienky