
Starostlivosť o zdravotne ťažko postihnutú osobu je náročná a vyžaduje si nielen veľa času a energie, ale aj znalosť práv, ktoré z tejto situácie vyplývajú. Tento článok sa zameriava na práva osôb, ktoré sa starajú o ZŤP, s dôrazom na práva zamestnancov, ktorí sú zároveň rodičmi.
Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. poskytuje zamestnancom, ktorí sa starajú o deti, určité práva a ochranu. Tieto práva sú obzvlášť dôležité pre osamelých rodičov, ktorí sa starajú o dieťa sami.
Podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, požiada o kratší pracovný čas alebo inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný jeho žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. To znamená, že zamestnávateľ by mal zvážiť možnosti úpravy pracovného času, aby zamestnancovi umožnil zosúladiť pracovné povinnosti so starostlivosťou o dieťa.
Príklad: Ak matka potrebuje odviesť dieťa do školy na 8:00 hod., môže požiadať o úpravu pracovného času tak, aby začínala pracovať napríklad o 8:30 hod. Zamestnávateľ by mal tejto žiadosti vyhovieť, pokiaľ tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Osamelá žena alebo osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môžu zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom. Zamestnávateľ im nemôže jednostranne nariadiť ani pracovnú pohotovosť. Je však dôležité, aby bol zamestnávateľ informovaný o tom, že zamestnanec je osamelým rodičom starajúcim sa o dieťa mladšie ako 15 rokov. Toto oznámenie je vhodné urobiť písomne, napríklad spolu so žiadosťou o úpravu pracovného času.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ŤZP
Podľa § 164 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako osem rokov požiada o domácku prácu, teleprácu alebo o prácu z domácnosti podľa § 52 ods. 2 na účely starostlivosti o dieťa, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu písomnú odôvodnenú odpoveď, ak jeho žiadosti nevyhovel v primeranej lehote. Pri posudzovaní žiadosti zamestnávateľ prihliada na jeho úlohy a oprávnené záujmy zamestnanca. Toto ustanovenie dáva rodičom možnosť požiadať o flexibilnejšie formy práce, ktoré by im umožnili lepšie zosúladiť pracovné povinnosti so starostlivosťou o dieťa.
Zákonník práce poskytuje osamelým zamestnancom starajúcim sa o maloleté dieťa mladšie ako tri roky zvýšenú ochranu pred výpoveďou. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď sa osamelý zamestnanec stará o dieťa mladšie ako tri roky. Rovnako, podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky.
Dôležité upozornenie: Na to, aby zamestnanec mohol využívať túto ochranu, musí spĺňať definíciu "osamelého zamestnanca" podľa § 40 ods. 1 alebo 2 Zákonníka práce. Zákonník práce nepozná pojem "samoživiteľka", preto je potrebné sa riadiť definíciou osamelého zamestnanca.
Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná. Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas (kladný účet konta pracovného času), a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec (záporný účet konta pracovného času). Je dôležité, aby zamestnanci, ktorí sa starajú o deti, poznali svoje práva aj v súvislosti s kontom pracovného času a aby sa uistili, že ich zamestnávateľ dodržiava Zákonník práce.
Podľa § 157 ods. 2 Zákonníka práce, ak sa zamestnankyňa alebo zamestnanec vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Toto ustanovenie zabezpečuje, aby sa zamestnanci po návrate z rodičovskej dovolenky mohli vrátiť do práce na rovnakej alebo porovnateľnej pozícii.
Prečítajte si tiež: Pracovné miesta pre ZŤP v Poprade
Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, je povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov voči príslušnej zdravotnej poisťovni. To znamená, že zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného najneskôr do ôsmich pracovných dní. Existujú však výnimky, kedy zamestnávateľ nemusí oznamovať zmenu platiteľa poistného, napríklad pri poberaní rodičovského príspevku, ošetrovného, materského alebo nemocenského vyplácaného Sociálnou poisťovňou.
Ak zamestnávateľ odmieta rešpektovať práva zamestnanca, ktorý sa stará o ZŤP, alebo ak dochádza k porušovaniu Zákonníka práce, zamestnanec má niekoľko možností, ako situáciu riešiť:
Je dôležité, aby si osoby, ktoré sa starajú o ZŤP, boli vedomé svojich práv a aktívne ich uplatňovali. Informovanosť a aktívny prístup sú kľúčové pre zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania a pre zosúladenie pracovných povinností so starostlivosťou o blízku osobu. V prípade nejasností alebo problémov je vhodné vyhľadať odbornú právnu pomoc.
Prečítajte si tiež: Dôchodca: Zákon a ochrana