Súhlas s rozdelením pozemku v spoluvlastníctve: Vzor a postupy

Podielové spoluvlastníctvo je bežný právny stav, kedy viaceré osoby vlastnia jednu vec, najčastejšie nehnuteľnosť. Každý zo spoluvlastníkov má podiel, ktorý vyjadruje mieru jeho účasti na právach a povinnostiach spojených s danou vecou. Často sa stáva, že spoluvlastníci majú rozdielne predstavy o využití spoločného majetku, čo môže viesť k nezhodám. Jedným z riešení týchto situácií je rozdelenie pozemku, ktoré však podlieha určitým pravidlám a postupom.

Rozdelenie pozemku ako spôsob zrušenia spoluvlastníctva

Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené. Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúcemu všetkým požiadavkám geodézia a kartografie, potvrdenie jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra.

Deliteľnosť pozemku

Z pohľadu práva je pozemok vecou deliteľnou, čo znamená, že ho možno rozdeliť na viacero častí, čím vzniknú samostatné veci. Podmienkou delenia je, aby si vec po rozdelení zachovala svoju podstatu (účel, ktorý plnila pred rozdelením). To znamená, že účel veci, ktorá sa delí, sa musí zhodovať s účelom veci, ktorá vznikla rozdelením. Rozloha jednotlivých, novovzniknutých častí pozemku bude podmienená výškou podielu jednotlivých podielových spoluvlastníkov. Takto vzniknuté samostatné veci je potrebné zapísať do katastra nehnuteľností.

Súhlas spoluvlastníkov

Na rozparcelovanie pozemku je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov. Ak mama nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, tak by bol najvhodnejší postup taký, aby najprv získala celý pozemok do svojho vlastníctva. Pokiaľ Vám zvyšní spoluvlastníci nechcú odpredať ich spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ktorých ste podielovou spoluvlastníčkou, najúčinnejším a najrýchlejším spôsobom ako docieliť vysporiadanie takéhoto pozemku je predovšetkým dohoda všetkých spoluvlastníkov o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva.

Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

Ak by malo dôjsť k rozdeleniu pozemku medzi súčasných dvoch podiel. spoluvlastníkov, v prvom rade je potrebné, aby pozemok bol rozdelený aj geom. plánom. Z geom. plánu bude jasné, na ktorej časti pozemku bude v budúcnosti stáť aj dom. Geom. Po vypracovaní geom. plánu je potrebné spísať zmluvu o zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva, kde účastníci zmluvy sa dohodnú kto komu bude vyplácať resp. doplácať na jeho podiel na dome a pozemku. Vyporiadanie tohto podiel. spoluvlastníctva za 1 € by sa považovalo za darovaciu zmluvu. Ak by ste si navzájom nič nevyplácali, išlo by o kombináciu s darovaciu zmluvou, kedy platí aj ust. § 630 Obč.

Prečítajte si tiež: Súhlas vlastníka so sídlom firmy: Podrobný návod

Žaloba na súd

Ak dohoda nebude možná, potom sa môžete žalobou obrátiť na súd a žiadať zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V rámci vysporiadania súd môžete žiadať, aby pozemok pripadol Vám do výlučného vlastníctva a to za primeranú náhradu. Týmto spôsobom vysporiadania však súd nie je viazaný, a rozhodnúť môže aj inak, pričom pre súd je rozhodujúce záväzné poradie, ktoré určuje Občiansky zákonník a preto sa môže stať, že ak je vec reálne deliteľná, potom súd vec rozdelí podľa výšky podielov. Až keď súd zistí, že rozdelenie veci nie je možné, môže rozhodnúť druhým spôsobom, t.j. prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú. Iba ak by žiadny zo spoluvlastníkov vec nechcel, prichádza do úvahy predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov.

Geometrický plán

Ak by malo dôjsť k rozdeleniu pozemku medzi súčasných dvoch podiel. spoluvlastníkov, v prvom rade je potrebné, aby pozemok bol rozdelený aj geom. plánom. Z geom. plánu bude jasné, na ktorej časti pozemku bude v budúcnosti stáť aj dom. Geom. Po vypracovaní geom. plánu je potrebné spísať zmluvu o zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva, kde účastníci zmluvy sa dohodnú kto komu bude vyplácať resp. doplácať na jeho podiel na dome a pozemku.

Zabezpečenie a náklady

Oslovil ma vlastník susedného pozemku s otázkou, či by som mu nepredal časť svojho pozemku, ktorá by prechádzala obidvoma parcelami, aby si mohol urobiť prístupovú cestu k svojmu pozemku. Moja otázka znie, ako by som mal postupovať. Je potrebný geometrický plán? Ak áno, kto ho má zabezpečiť a na čích nákladoch? Náklady na spracovanie geom. plánu na vyčlenenie pozemku prístup. cesty by mal znášať sused v prospech ktorého bude zriadená prístup. cesta. Geom. plán spracuje autorizovaný geodet, ktorý podľa konkr. Vec odporúčame konzultovať najprv s advokátom a autoriz.

Obmedzenia pri delení pozemkov

Sme traja súrodenci a vlastníme parcelu v registri E. Parcela je predĺžená a rozdelená štátnou cestou. Radi by sme odpredali severnú časť o veľkosti približne 500 m2 nachádzajúcu sa nad touto cestou. Máme už aj záujemcu. Avšak boli sme upozornení, že nie je možné oddeliť časť parcely, keďže sa nachádza v extraviláne mesta a pozemok sa nesmie rozdeliť. predpokladám, že sa jedná o ornú alebo lesnú pôdu. V takom prípade naozaj platí, že je zákaz drobiť takéto pozemky.

Zákaz drobenia pozemkov

áno pozemky je možné geometrickým plánom a dohodou všetkých podielových spoluvlastníkov rozdeliť na menšie parcely. Ak však ide o ornú pôdu, treba si dať pozor na zákaz drobenia takýchto pozemkov. Traja spoluvlastníci vlastnia pozemok mimo zastavaného územia obce. V katastri je vedený ako trvalo trávnatý porast. Parcelu chcú rozdeliť na tri časti a vysporiadať si tak spoluvlastníctvo. V rozdelení im bráni zákon, ktorý zakazuje drobenie pozemkov, pretože rozdelením by vznikli parcely menšie, ako povoľuje príslušná legislatíva.

Prečítajte si tiež: Školské akcie v zahraničí a starostlivosť o dieťa

Výnimky zo zákazu drobenia

Zákon povoľuje poľnohospodársku pôdu použiť na nepoľnohospodárske účely len na základe rozhodnutia o dočasnom alebo trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí vydáva príslušný okresný úrad, pozemkový a lesný odbor podľa obvodu, v ktorom sa predmetná poľnohospodárska pôda nachádza. Osoby žiadajúce o odňatie poľnohospodárskej pôdy majú povinnosť zaplatiť odvod za takéto odňatie podľa bonity predmetnej pôdy a jej rozlohy. Výšku odvodu a spôsob platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 376/2008 Z.z.

Potrebná dokumentácia pre odňatie poľnohospodárskej pôdy

Potrebný je súhlas s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné zámery, pričom pre vydanie súhlasu a určenie podmienok súhlasu je rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy, priložiť treba projektovú dokumentáciu, bilanciu skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy s návrhom na jej hospodárne využitie, projekt spätnej rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy s časovým harmonogramom a ekonomickým prepočtom nákladov, základné identifikačné údaje o pozemku, ktoré obsahujú výpis z katastra nehnuteľností, kópiu katastrálnej mapy s vyznačením parciel navrhovaných na odňatie, dve vyhotovenia geometrického plánu plôch navrhovaných na odňatie a potvrdenie o bonitovanej pôdno-ekologickej jednotke, vyjadrenia účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy, právoplatné územné rozhodnutie alebo potvrdenie stavebného úradu o zlúčení územného a stavebného konania, iné údaje potrebné na posúdenie nepoľnohospodárskeho zámeru na poľnohospodárskej pôde, výpočet odvodu pre celý rozsah odňatia.

Pozemky s nezisteným vlastníkom

S neznámymi vlastníkmi sa v praxi počíta Vysporiadanie podielového spoluvlastníctva býva zvyčajne zdĺhavý proces. Z právneho hľadiska väčšinou nie je komplikované; problémom sú skôr diametrálne odlišné názory spoluvlastníkov na to, ako by malo vyzerať. Existujú však aj prípady, v ktorých ostatných spoluvlastníkov ani nemožno kontaktovať. Z listu vlastníctva totiž nevyplývajú také údaje, ktoré by umožnili spoľahlivo určiť ich totožnosť. Takéto parcely sa označujú ako tzv. pozemky s nezisteným vlastníkom. Dôvody nedostatočnej identifikácie vlastníka (resp. spoluvlastníka) sú pozostatkom historického spôsobu evidencie nehnuteľností.

Správa pozemkov s nezisteným vlastníkom

Tieto pozemky sú spravované Slovenským pozemkovým fondom (ďalej tiež „SPF“); ak ide o lesné pozemky, vykonávajú správu Lesy SR. Správcovia pozemkov s nezistenými vlastníkmi môžu s pozemkami (resp. so spoluvlastníckymi podielmi k nim) oproti skutočným vlastníkom disponovať len v obmedzenom rozsahu a za dodržania určitých podmienok.

Možnosti vysporiadania spoluvlastníctva so správcom

Slovenský pozemkový fond či Lesy SR podľa zákona môžu uzavrieť dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho vzájomnom vysporiadaní. Háčik je v tom, že aj keď o uzatvorenie takejto dohody môžete správcu požiadať, nemáte právny nárok na to, aby vám vyhovel. Dobrou správou však je, že Slovenský pozemkový fond zverejňuje požiadavky, ktorých splnenie by vám malo zaručiť jeho súhlas s uvedenou dohodou.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre zamestnávanie OZP

Podmienky pre súhlas SPF s dohodou o zrušení spoluvlastníctva

• Dohodu musia uzatvoriť všetci spoluvlastníci a musí sa týkať celého pozemku.
• V prípade vysporiadania rozdelením pozemkov nemôžu vzniknúť parcely pod určitú výmeru (novovzniknuté poľnohospodárske pozemky nesmú mať menej ako 3 000 m2 a nové lesné pozemky menej ako 5 000 m2).
• Vysporiadanie za finančnú náhradu sa pripúšťa len za sprísnených podmienok.
• Náklady spojené s uzatvorením dohody o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva ponesiete vy.

Príklad z praxe

Na jednom pozemku bývajú štyri rodiny. Pozemok je rozdelený. Keď ešte nebol pozemok vyplatený, existovala dohoda, ktorá súvisela s prístupovou cestou. Neskôr nadobudol pozemok nový majiteľ a pôvodná zmluva už nie je platná, preto automaticky zanikla aj táto dohoda. Jedna rodina si odkúpila svoj pozemok a ponechala ešte jeden meter šírky na prechod. Rád by som vedel, ako sa v takejto situácii postupuje a aké sú moje možnosti.

Riešenie prístupovej cesty

Najskôr je potrebné presne pochopiť, aký je právny stav ohľadom prístupovej cesty a aké dohody boli medzi vlastníkmi pozemkov uzavreté v minulosti. Podľa Občianskeho zákonníka platí, že ak vlastníkovi nehnuteľnosti chýba prístup k verejnej ceste alebo je prístup značne sťažený, môže sa domáhať zriadenia vecného bremena práva prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok v zmysle ust. § 151o a nasl. Občianskeho zákonníka.

Vecné bremeno

Ak bola medzi pôvodnými vlastníkmi uzavretá dohoda o prístupe, je dôležité rozlíšiť, či išlo o zmluvu, ktorá bola zapísaná do katastra nehnuteľností ako vecné bremeno, alebo len o ústnu či písomnú dohodu bez zápisu do katastra. Ak bola dohoda len osobného charakteru (teda nebola zapísaná ako vecné bremeno), po prevode vlastníctva na nového majiteľa táto dohoda voči nemu spravidla neplatí, pretože záväzky z nej neprechádzajú na nového vlastníka, pokiaľ to nebolo výslovne dohodnuté alebo zapísané do katastra . Ak však bolo zriadené vecné bremeno a zapísaná do katastra, nový vlastník je ňou viazaný a musí ju rešpektovať.

tags: #súhlas #s #rozdelením #pozemku #spoluvlastníctvo #vzor