
Osobný bankrot, alebo oddlženie, je zákonom upravený proces, ktorý umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa svojich dlhov. Na Slovensku je táto možnosť využívaná stovkami ľudí, ktorí sa ocitli v situácii, kedy nedokážu splácať svoje záväzky. V článku sa pozrieme na to, ako osobný bankrot funguje, aké sú jeho dôsledky a ako postupovať v prípade dlhov voči Sociálnej poisťovni.
Stovky Slovákov majú dlžoby, ktoré nedokážu splácať, a tak situáciu riešia osobným bankrotom. V apríli ich bolo na Slovensku vyhlásených až 960. Sociálna poisťovňa však upozorňuje všetkých, že ani po oddlžení súdom ich pohľadávky nezanikajú. Ako teda postupovať?
Všetky pohľadávky Sociálnej poisťovne, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, sa stávajú nevymáhateľné, to však neznamená, že zaniknú. Znamená to len toľko, že Sociálna poisťovňa ich nemôže ďalej od dlžníka vymáhať.
Dlžné poistné za obdobie ešte pred vyhlásením konkurzu si môžete doplatiť, aby sa vám dané obdobie zarátalo do vašich nárokov na dôchodok. Ak poistné nezaplatíte, mesiace či roky neplatenia poistného vám pri výpočte dôchodku nezohľadnia, takže vaša penzia bude nižšia. Týka sa to aj Slovákov, ktorí požiadali o oddlženie formou splátkového kalendára a v rámci neho nebolo poistné zaplatené v plnom rozsahu.
Ak zistíte, že vám vznikol dlh voči Sociálnej poisťovni, je vo vašom záujme, aby ste situáciu hneď riešili. Predídete tak narastaniu dlhu pre penále za každý deň omeškania platby aj problémom spojeným s neskorším vymáhaním dlhu napríklad pri exekúcii.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov
Dlh voči Sociálnej poisťovni môže vzniknúť rôznymi spôsobmi:
Sociálna poisťovňa vedie verejný elektronický zoznam dlžníkov na svojej webovej stránke. V zozname dlžníkov sa nachádzajú právnické a fyzické osoby, ktoré dlhujú Sociálnej poisťovni od 3,32 eur.
Dlžné poistné Sociálna poisťovňa predpisuje rozhodnutím, v ktorom vyzve na jeho zaplatenie v konkrétnej lehote a poučí vás o možnosti odvolania sa. Rozhodnutím sa predpisuje aj penále a ukladá pokuta.
Dlžník má možnosť v čase, kým ešte nie je jeho dlh postúpený na vymáhanie, požiadať pobočku Sociálnej poisťovne o splátkový kalendár. Od 1. 1. 2018 Sociálna poisťovňa môže na základe vašej písomnej žiadosti povoliť splátky dlžných súm poistného pre platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by vznikla platobná neschopnosť, ak možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne odvádzať poistné.
Ak dlžník nezaplatí dlžnú sumu v danej lehote, ani sa proti rozhodnutiu neodvolá, a ani nepožiada o splátkový kalendár, Sociálna poisťovňa vymáha pohľadávku z úradnej moci tzv. správnym výkonom alebo pohľadávku postupuje exekútorovi či do mandátnej správy.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom
Povinnosť uhradiť dlžné poistné nie je možné odpustiť. K premlčaniu práva predpísať poistné dochádza za desať rokov odo dňa splatnosti poistného. Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená prihlasovacia alebo odhlasovacia povinnosť odvádzateľa poistného. Právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.
Žiadosť je potrebné podať v písomnej forme do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Dlžník je povinný splátkový kalendár rešpektovať. V prípade, ak nedodrží termín splátky, ktorý určila Sociálna poisťovňa na jednotlivé splátky, zaplatí nižšiu sumu jednotlivých splátok, alebo si neplní svoje odvodové povinnosti, stáva sa celá dlžná suma splatnou. V takom prípade sa splátkový kalendár zruší a už zaplatená suma sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne.
Sociálna poisťovňa dlžníkovi doručí oznámenie o prevedení vymáhania dlhu do mandátnej správy. Dlžník je v oznámení poučený o tom, že spôsob a forma vymáhania dlhu je v kompetencii mandatára. Dlžník bude mandatárom vyzývaný na uhradenie dlhu písomne, telefonicky, sms správami. Pri riešení takýchto pohľadávok, ako aj možnosti dohodnúť si splátkový kalendár je potrebné kontaktovať už priamo mandatára. Výška pohľadávky voči dlžníkovi, ktorá je prevedená do mandátnej správy, sa nenavyšuje. Dlžník pohľadávku uhrádza aj naďalej na pôvodné číslo účtu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Je potrebné, aby dlžník po upovedomení o začatí exekučného konania čo najskôr uhradil dlh, v takomto prípade odmena exekútorovi v exekučnom konaní predstavuje len 10 % z vymáhanej sumy. Dlžník uhrádza pohľadávku uplatnenú Sociálnou poisťovňou na pôvodné číslo účtu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, v zmysle upovedomenia. Výška uplatnenej pohľadávky, ktorú vymáha súdny exekútor, je navýšená o trovy exekúcie. Exekútor môže s dlžníkom uzavrieť písomnú dohodu o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky podľa Exekučného zákona. V prípade akýchkoľvek otázok týkajúcich sa exekučného konania a uhradenia dlhu uplatnenej v exekúcii kontaktujte príslušného exekútora alebo príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne.
Sociálna poisťovňa je oprávnená vymáhať svoje pohľadávky z úradnej moci tzv. „správnym výkonom“ (podľa § 225a a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnej poisťovni v znení zákona č. 2/2017 Z. z.) voči fyzickej osobe zrážkami zo mzdy a z iného príjmu dlžníka, prikázaním peňažnej pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky dlžníka a zrážkami z dávok, ktoré dlžníkovi vypláca Sociálna poisťovňa, voči právnickej osobe prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky dlžníka. Je potrebné, aby dlžník po upovedomení o začatí vymáhania dlhu uhradil dlžnú sumu čo najskôr alebo podal v 15-dňovej lehote odvolanie v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote
Pojem osobný bankrot sa používa na označenie zákonom upraveného procesu, ktorým sa fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ môže zbaviť svojich dlhov. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii pod týmto pojmom rozumie oddlženie konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Podstatou je, aby sa dlhy tejto fyzickej osoby nemohli vymáhať núteným výkonom a aby táto osoba bola uchránená pred exekučnými následkami.
Ak je vyhlásený konkurz s oddlžením na fyzickú osobu, Sociálna poisťovňa si prihlási pohľadávku na poistnom, resp. na dávkach. Ak počas konkurzu dôjde k čiastočnému uspokojeniu prihlásených pohľadávok, v zostatku neuspokojenej časti sa pohľadávky stávajú nevymáhateľné. Neznamená to zánik pohľadávky, znamená to len toľko, že Sociálna poisťovňa ich nemôže ďalej vymáhať. Preto z tohto dôvodu nedôjde ani k výmazu dlžníka zo zoznamu dlžníkov Sociálnej poisťovne. Podobne je to aj pri oddlžení formou splátkového kalendára, pohľadávky neuhradené splátkovým kalendárom sú nevymáhateľné.
Nezaplatenie poistného na sociálne poistenie fyzickou osobou za určité obdobie bude mať dopad na priznanie neskorších nárokov na dôchodok. Aj po oddlžení si však fyzická osoba môže poistné doplatiť. Preto je potrebné, aby sa obrátila na Sociálnu poisťovňu ešte pred podaním návrhu na konkurz alebo ihneď po jeho skončení a informovala sa o následkoch nezaplatenia poistného. Pobočky Sociálnej poisťovne jej na požiadanie oznámia obdobie a výšku nezaplateného poistného. To isté sa vzťahuje na fyzické osoby, ktoré požiadali o oddlženie formou splátkového kalendára a v rámci neho nebolo poistné zaplatené v plnom rozsahu.
Sociálna poisťovňa nemá možnosť odpustiť penále viažuce sa na neuhradené poistné za obdobie po 1. januári 2005. Sociálna poisťovňa môže odpustiť penále viažuce sa na poistné a príspevky, ktoré neboli odvedené včas alebo boli odvedené v nižšej sume len za obdobie do 31. decembra 2004. Dlžník môže požiadať o odpustenie povinnosti zaplatiť penále.
Osobný bankrot, hoci bežne používaný termín, je v slovenskom právnom poriadku známy ako oddlženie. Upravuje ho zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Oddlženie umožňuje fyzickým osobám, či už podnikateľom alebo nepodnikateľom, zbaviť sa svojich dlhov prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára.
Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Oddlženie má podľa ZKR dve formy, a to konkurz a splátkový kalendár. Právo žiadať oddlženie, teda právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára má fyzická osoba len vtedy, ak sa voči nej vedie exekučné, alebo obdobné vykonávacie konanie. Príkladom takéhoto „obdobného vykonávacieho konania“ je napríklad daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, výkon dražby a podobne.
Osoba musí mať poctivý zámer, teda musí mať snahu v rámci svojich možností vyriešiť svoje dlhy. To, kedy dlžník nemá poctivý zámer upravuje ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR. Následkom nepoctivého zámeru môže byť až zrušenie oddlženia. Veriteľ má totiž do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára právo podať na súd návrh na zrušenie oddlženia. Ak súd takémuto návrhu vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými. Zároveň začína pri nich plynúť nová, 10 ročná premlčacia lehota.
Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Určité pohľadávky sú svojou povahou špecifické. Jedná sa napríklad o vymáhanie peňažného trestu uloženého v trestnom konaní, pracovnoprávne nároky, ktoré majú iné osoby voči dlžníkovi (napríklad zamestnanci), pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, alebo spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávky z výživného na dieťa ale aj pohľadávky nepeňažného charakteru, či zabezpečené pohľadávky (napríklad dlh zabezpečený ručením, či záložným právom.
Podstata konkurzu spočíva v tom, že ak by dlžník mal nejaký majetok, musí akceptovať to, že tento sa speňaží a použije na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Správca po vyhlásení konkurzu postupuje tak, že do 60 dní od jeho vyhlásenia pripraví tzv. rozvrh výťažku. Z tejto sumy odpočíta náklady konkurzu (odmena správcu, výdavky správcu…), nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, pohľadávky detí na výživnom a to, čo zostane, rozdelí pomerne medzi veriteľov. Po splnení rozvrhu výťažku, alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiaden veriteľ, oznámi správca v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí.
Pri speňažovaní nehnuteľností sa bude rozlišovať medzi nehnuteľnosťami s vyššou a nižšou hodnotou. Tie s vyššou hodnotou sa speňažia na dražbe, tie s nižšou hodnotou zase ako hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť s nižšou hodnotou sa považuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nej, ktorého hodnota nepresahuje 5.000,- €. Hodnotu nehnuteľnosti bude určovať správca odhadom. Ak by však niektorý z veriteľov predložil znalecký posudok s vyššou sumou, bude sa pri speňažovaní vychádzať z tejto sumy.
Správca zároveň zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže po speňažení nehnuteľnosti sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia, ktorá je nariadením vlády 45/2017 stanovená na 10.000,- €. V prípade podielového spoluvlastníctva táto nepostihnuteľná hodnota je vo výške podielu na nehnuteľnosti. Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia sa rozumie časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie. Môže teda ísť aj o hnuteľnú vec, napríklad karavan. Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia. Dlžník však nemôže týmto peniazmi počas 3 rokov disponovať. Môže ale požiadať banku o pravidelné mesačné platby do výšky stanovenej nariadením.
Hnuteľné veci sa predávajú v tzv. Pokiaľ ide o pohľadávky dlžníka voči iným osobám, tieto sa správca musí pokúsiť vymôcť, avšak nemôže podávať žalobu na súd.
Správcovi je potrebné zložiť preddavok a od tohto momentu má správca 45 dní na to, aby zostavil návrh splátkového kalendára. Splátky majú svoju hornú hranicu. Táto nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a pod. Správca v Obchodnom vestníku oznámi návrh splátkového kalendára spolu s percentom, ktoré navrhuje uspokojenie veriteľov. Po zverejnení splátkového kalendára, majú 90 dní na podanie námietky voči tomuto návrhu. Po uplynutí lehoty správca tento návrh aj s námietkami a svojím prípadným vyjadrením predloží súdu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví. Dlžník je povinný splátkový kalendára plniť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár. Dlžník sa s veriteľom môže dohodnúť na inej lehote splatnosti. Podľa novej úpravy už neexistuje žiadne 3 ročné skúšobné obdobie. Dlžníkovi ostáva v podstate celá mzda, z ktorej by sa už nemalo nič strhávať. Proces osobného bankrotu už bude riadiť správca a ten ho aj dokončí. Správca je oprávnený nakladať s dlžníkovým majetkom. Aj dlžník môže so svojím majetkom nakladať obvyklým spôsobom, avšak všetky osoby, ktoré majetok užívajú musia rešpektovať § 167n ods. 3 ZKR, podľa ktorého: Dlžník a jeho blízka osoba so súhlasom dlžníka sú oprávnení vec podliehajúcu konkurzu užívať obvyklým spôsobom; sú však povinní chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením a zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania jej hodnota znižuje. Každý, kto užíva vec tvoriacu konkurznú podstatu, je povinný umožniť správcovi kedykoľvek túto vec obhliadnuť. Ak má takúto vec v užívaní niekto iný ako dlžník alebo jeho blízka osoba, môže ju užívať len so súhlasom správcu.
Dĺžka celého procesu je relatívna a môže sa líšiť. Záleží najmä na dlžníkovi a jeho prístupe. Podľa novej právnej úpravy musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci, alebo Centrom určeným advokátom. Tieto osoby môžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo na určenie splátkového kalendára. V prvom rade je potrebné posúdiť situáciu dlžníka a či spĺňa zákonné podmienky na vyhlásenie osobného bankrotu, čo zaberie istý čas. Potom záleží na dlžníkovi, ako rýchlo doloží Centru právnej pomoci všetky potrebné doklady, ktoré sa prikladajú ako prílohy k návrhu. Po podaní návrhu má príslušný súd 15 dní na rozhodnutie. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.
Asi najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Azda najväčším prínosom tejto novely je, zjednodušenie celého postupu oddlženia. Ako bolo uvedené, dlžník už nemusí čakať na uplynutie 3 ročnej skúšobnej doby, na to, aby mohol byť oddlžený. Dlžník neplatí 70% zo svojho príjmu správcovi. Novinkou je aj možnosť požiadať o pôžičku od Centra právnej pomoci. Táto pôžička má slúžiť na úhradu odmeny správcovi konkurznej podstaty. Nakoľko ide o pôžičku, dlžník bude musieť túto sumu Centrum do dohodnutej doby vrátiť.
Zbaviť sa dlhu je okrem osobného bankrotu možné najmä jeho zaplatením. Splnenie dlhu je jedna z foriem zániku záväzku. Pre dlžníka je najvýhodnejším spôsobom snažiť sa dlh uhradiť v lehote splatnosti, ktorú si dohodol s veriteľom. Ak tak neučiní, riskuje súdne a následne exekučné konanie a s tým spojené obmedzenia v nakladaní s majetkom.
Pre veriteľa je najvýhodnejšie, ak dlh uhradí dlžník v dohodnutej lehote splatnosti. Tieto dva subjekty uzavreli zmluvu, dohodli sa na podmienkach jej realizácie a v zmysle zásady výkonu práv a povinnosti v súlade s dobrými mravmi by mali svoje povinnosti plniť. Je pochopiteľné, že pre veriteľa nie je výhodné, ak dlžník neuhrádza platby na čas, alebo vôbec. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno pre veriteľa osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo so situáciou, keď neexistovalo oddlženie, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a v podstate rezignoval na zaplatenie. Veriteľ potom nedostal vôbec nič.
Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka. Ten je ustanovený v § 166g, pričom okrem legálnej definície tohto pojmu vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Práve uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť.
Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním. Ďalšou chybou, ktorej sa môžu dlžníci dopustiť je, že požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie. Opäť ide o obligatórnu (povinnú) podmienku oddlženia. Centrum právnej pomoci nebude za dlžníka vyhľadávať jeho exekúcie a doklady. Dlžník by si mi mal zosumarizovať všetky doklady k dlhom.
Okrem osobného bankrotu vo forme konkurzu zákon o konkurze umožňuje aj osobný bankrot vo forme splátkového kalendára. Naproti tomu, osobný bankrot vo forme konkurzu je určený pre fyzické osoby, ktoré nemajú žiaden majetok, prípadne majú iba málo majetku a majú aj nízke príjmy, prípadne nemajú žiadne príjmy a hodnota ich záväzkov výrazne presahuje hodnotu ich majetku. Po podaní návrhu na určenie splátkového kalendára súd v priebehu 15 dní preskúma, či boli splnené všetky zákonné podmienky. Ak budú podmienky splnené, súd poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi. Môže dôjsť k odkladu dražby obydlia dlžníka, ktorú navrhol zabezpečený veriteľ, až o 6 mesiacov, v prípade, že o to dlžník požiada. Následne konanie prejde do fázy preskúmavania pomerov dlžníka správcom, ktorý skúma jeho zdravotné, rodinné pomery, vzdelanie, vek a na základe zistených skutočností navrhne splátkový kalendár tak, aby ho dlžník bol schopný splniť. Správca musí dodržiavať zákonné podmienky pre navrhnutie splátkového kalendára (napr. uspokojenie pohľadávok nesmie byť nižšie než 30% hodnoty pohľadávky). Ak máte dlhy a zároveň máte majetok, o ktorý nechcete prísť a máte aj určité príjmy (napr. mzda), tak by pre vás mohol byť vhodný osobný bankrot vo forme splátkového kalendára, pomocou ktorého sa zbavíte svojich dlhov a zároveň Vám Váš majetok ostane.
#