
S pribúdajúcim vekom sa často stretávame so zhoršujúcim sa zdravotným stavom a stratou samostatnosti. V takýchto situáciách sa stáva pomoc okolia nevyhnutnou. Jednou z možností, ako zabezpečiť kvalitnú starostlivosť, sú domovy seniorov. Tieto zariadenia môžu byť verejné, zriadené obcami a vyššími územnými celkami (VÚC), alebo neverejné, ktorých zriaďovateľmi sú fyzické alebo právnické osoby. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach zriadenia domova seniorov a procese prijímania klientov, s dôrazom na legislatívny rámec a praktické postupy.
Poskytovanie sociálnych služieb pre seniorov upravuje zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon definuje podmienky pre otvorenie a fungovanie zariadení pre seniorov a stanovuje povinnosti obcí a VÚC pri zabezpečovaní dostupnosti sociálnych služieb.
Sociálne služby môžu byť poskytované terénnou, ambulantnou, pobytovou formou alebo inou formou. V prípade pobytovej formy sú sociálne služby poskytované na určitý alebo neurčitý čas, pričom ide o celoročné alebo týždenné pobytové sociálne služby. Každá sociálna služba obsahuje súbor odborných, obslužných alebo ďalších činností, ktoré utvárajú charakter poskytovanej sociálnej služby a sú zamerané na jednotlivé cieľové skupiny. Ak ste v dôchodkovom veku a potrebujete pomoc pri každodenných úkonoch sebaobsluhy, jedna z možností, ktoré ponúkajú sociálne služby, sú zariadenia pre seniorov, ktoré poskytujú celoročnú pobytovú opatrovateľsko-ošetrovateľskú starostlivosť. V zariadeniach pre seniorov sa trvalo celoročne poskytujú komplexné služby, napr.
Ak sa rozhodnete zriadiť zariadenie pre seniorov, prvým krokom je registrácia v Registri poskytovateľov sociálnych služieb, ktorý vedie príslušný vyšší územný celok. Oprávnenie poskytovať sociálnu službu vzniká dňom zápisu do registra. Žiadosť o zápis do registra sa podáva písomne VÚC, v ktorého územnom obvode chcete domov dôchodcov zriadiť. Do registra je potrebné hlásiť aj každú dôležitú zmenu v poskytovaní sociálnych služieb, napríklad rozšírenie kapacity zariadenia. Zápis do registra vykoná VÚC najneskôr do 30 dní odo dňa predloženia všetkých požadovaných dokladov.
Žiadosť o zápis do registra sa podáva písomne vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom obvode je miesto poskytovania sociálnej služby. Žiadosť musí obsahovať nasledovné:
Prečítajte si tiež: Otvorte si vlastnú cukráreň: Návod
Údaje o priestorových podmienkach sa preukazujú kópiou listu vlastníctva nie staršieho ako tri mesiace alebo kópiou nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke, ktorých predmetom je nájom alebo výpožička priestorov, v ktorých sa sociálna služba poskytuje. Nájomná zmluva alebo zmluva o výpožičke musí byť uzatvorená najmenej na čas poskytovania sociálnej služby alebo pri poskytovaní celoročnej pobytovej sociálnej služby najmenej na tri roky. Za údaje o personálnych podmienkach sa považujú doklady preukazujúce odbornú spôsobilosť personálu.
Medzi významné zdroje financovania prevádzky zariadení pre seniorov patria dotácie a granty, ako aj finančné príspevky poskytované štátom alebo samosprávami. Tieto zdroje však zvyčajne nepokrývajú všetky výdavky. Zákon umožňuje vyberať financie aj od prijímateľov sociálnej služby, ale len do výšky nevyhnutných nákladov na jej poskytovanie. Zariadenia môžu prijímať aj dary.
Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu ku dňu jej splatnosti podľa svojho príjmu a majetku. Príjem sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu. Je dôležité zdôrazniť, že doručenie písomnej žiadosti obci alebo VÚC o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby a s ňou súvisiace preukázateľné požiadanie neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby je právne významné aj na ochranu prijímateľa pred platením úhrady neprimeranej jeho príjmu a majetku ku dňu splatnosti tejto úhrady.
Proces prijímania občanov do zariadení sociálnych služieb prebieha v súlade so zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a internými predpismi konkrétneho zariadenia.
Ak potrebujete umiestniť príbuzného do domova dôchodcov, musíte v prvom rade podať písomnú žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Žiadosť formálne podáva osoba, ktorej odkázanosť sa posudzuje - mal by ju teda podpísať samotný senior. Ak však vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže podať žiadosť sám, môže v jeho mene a na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o jeho zdravotnom stave podať žiadosť aj iná fyzická osoba. Žiadosť sa podáva na obecnom úrade obce určenej podľa miesta trvalého pobytu seniora, ktorého odkázanosť na sociálnu službu sa bude posudzovať. Jej text nemusíte tvoriť vy; postačí vyplniť formulár, ktorý nájdete na webových stránkach obce (resp. mesta), ktorej budete žiadosť adresovať. Ak je web obce neprehľadný, skúste stránky vami preferovaného zariadenia pre seniorov. Papierový formulár žiadosti možno získať aj na obecnom úrade. Okrem žiadosti o posúdenie odkázanosti hľadajte tiež tlačivo, v ktorom sa zmluvný (tzv. obvodný) lekár seniora vyjadrí k jeho zdravotnému stavu. Treba ho priložiť ako prílohu žiadosti o posúdenie odkázanosti; niekedy ju možno stiahnuť v jednom súbore so žiadosťou, inokedy je ponúkané na stiahnutie samostatne. Označuje sa rôzne; môže ísť napr. o „potvrdenie lekára (príp. poskytovateľa zdravotnej starostlivosti)“ o zdravotnom stave žiadateľa. Uvedené potvrdenie nesmie byť staršie ako 6 mesiacov.
Prečítajte si tiež: Otvorenie úst na lekárske účely
Zariadenia pre seniorov sú určené len pre osoby, ktoré už dovŕšili dôchodkový vek a:
a) sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby s tým, že stupeň ich odkázanosti je najmenej IV. (môže byť teda aj a VI. - bližšie príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., o sociálnych službách) alebo
b) poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov potrebuje z iných vážnych dôvodov.
Posúdenie odkázanosti vášho rodiča či prarodiča na sociálnu službu sa vykonáva v réžii obce (resp. mesta). Senior sa skúma z dvoch hľadísk:
1) v rámci zdravotnej posudkovej činnosti kvalifikovaný zdravotnícky pracovník zhodnotí, nakoľko je senior odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Posúdenie sa spravidla vykonáva len na základe obsahu zdravotnej dokumentácie a v neprítomnosti žiadateľa. To neplatí, ak žiadateľ písomne požiada o osobnú prítomnosť pri posudzovaní.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o dennom stacionári
2) sociálna posudková činnosť sa zameriava najmä na vyhodnocovanie osobnostných predpokladov seniora a prostredia, v ktorom žije (jeho domácnosti). Jej výsledkom sú zoznamy úkonov a sociálnych aktivít, pri ktorých senior na rozdiel od jeho rovesníkov rovnakého pohlavia potrebuje pomoc. Posúdenie vykonáva sociálny pracovník.
Zdravotnícky pracovník a sociálny pracovník pri posudzovaní spolupracujú tak, aby si ich závery vzájomne neodporovali. Na základe zdravotného a sociálneho posudku sa vyhotovuje finálny posudok o odkázanosti na sociálnu službu.
Na základe posudku o odkázanosti vydá obec/mesto rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu. Spolu s rozhodnutím doručí žiadateľovi aj posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý bol podkladom pre jeho vydanie. Pokiaľ vám rozhodnutie vyhovuje, môžete sa vzdať práva na odvolanie, vďaka čomu rýchlejšie nadobudne právoplatnosť. Ak rozhodnutie naopak považujete sa nesprávne, môžete sa proti nemu odvolať. Pokiaľ vám nevyhovie ani odvolací orgán, máte ešte možnosť podať tzv. správnu žalobu.
Rozhodnutie o odkázanosti seniora na sociálnu službu priložíte k žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, v ktorej si už musíte vybrať konkrétny domov dôchodcov. Ak nemáte na základe dobrých referencií vytypované konkrétne zariadenie, môžete si domovy dôchodcov vo vašom regióne vyhľadať na webe. Nájdete ich vo verejnej časti Informačného systému sociálnych služieb, ktorá je prevádzkovaná na stránkach pod záštitou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V časti „druh sociálnej služby“ zvolíte „zariadenie pre seniorov“ a v časti „miesto poskytovania“ si vyberiete kraj, v ktorom sa má nachádzať.
Seniorov spĺňajúcich podmienky pre zaradenie do domova dôchodcov je pomerne veľa. Jednotlivé zariadenia preto prijímajú spôsobilých žiadateľov podľa poradovníka, ktorý je usporiadaný podľa termínu podania žiadosti. Určitú úlohu ale hrá aj pohlavie žiadateľa. V zariadeniach pre seniorov totiž klienti bývajú ubytovaní tak, aby ženy bývali na izbách so ženami a muži naopak s mužmi. V konečnom dôsledku sa teda pri výbere žiadateľa prihliada aj na to, či sa uvoľnilo miesto v dámskej alebo v pánskej izbe.
Keď sa vo vami vybranom zariadení uvoľní miesto pre nového prijímateľa sociálnej služby a váš príbuzný je prvý v poradovníku, uzatvorí so zariadením pre seniorov písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. Domov dôchodcov nesmie podmieňovať uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby peňažným či nepeňažným plnením. V praxi sa vyskytujú situácie, v ktorých je rodina seniora oslovená, či by nechcela zariadenie podporiť darovaním určitej hotovosti alebo materiálneho vybavenia. Pokiaľ ide len o výzvu k dobročinnosti, je to v poriadku. Ak však za zatvorenými dverami padne informácia, že bez určitého plnenia (a to aj pre zariadenie, nie teda napr. vyložene „do vrecka“ jeho riaditeľa) seniora neprijme, nejde o konanie v súlade so zákonom.
Stupeň odkázanosti sa určuje na základe počtu hodín, ktoré osoba potrebuje pomoc:
Klient platí úhradu podľa jeho príjmu a majetku a po zaplatení musí klientovi zostať príjem stanovený zákonom na úhradu iných výdavkov, napr. lieky, ošatenie a pod.
Obec je povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálne služby, ktoré má v obligatórnej pôsobnosti, a to v súlade s § 8 ods. 2 zákona o sociálnych službách (t.j. ak je oprávnený dopyt zo strany cieľových skupín- fyzických osôb, ktoré sú odkázané na konkrétny druh sociálnej služby). To znamená, že obec nemusí sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. Pri poskytovaní alebo zabezpečovaní sociálnych služieb obec vychádza z potrieb svojich obyvateľov vychádzajúcich aj z komunitného plánu sociálnych služieb v územnom obvode obce.
Obec môže poskytovať sociálne služby, napríklad sociálne poradenstvo, nízkoprahové denné centrum prostredníctvom založenej právnickej osoby, alebo aj samostatne ako obec, napríklad v priestoroch denného centra (klubu dôchodcov).
O zabezpečenie sociálnej služby pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa môže požiadať aj otec, ak má trvalý pobyt v obci, a matka má trvalý pobyt v inej obci. Zákon neupravuje, ktorý z rodičov žiada o takúto službu. Dôležité sú dôvody, pre ktoré nemôže rodič dieťaťa alebo iná plnoletá fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, zabezpečiť sama alebo za pomoci rodiny starostlivosť o dieťa/deti. Medzi takéto dôvody patrí aj narodenie najmenej troch detí súčasne.
Pri prijímaní do útulkov/nocľahární, vzhľadom na povahu a účel sociálnych služieb krízovej intervencie, klient nie je povinný podať žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obci alebo VÚC (§ 8 ods. 1). Klient žiada o poskytnutie tejto sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní tejto sociálnej služby priamo poskytovateľa (útulok). Poskytovateľ sociálnej služby má mať písomne vypracovaný transparentný a pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný postup pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a viesť dokumentáciu o procese začatia poskytovania sociálnej služby.
Ak si občan vybral neverejného poskytovateľa, ale obec/VÚC nepožiadal a nezazmluvnil tohto neverejného poskytovateľa na finančnú podporu poskytovania sociálnej služby občanovi z rozpočtu obce/VÚC, môže byť takáto sociálna služba poskytnutá týmto vybraným neverejným poskytovateľom len ako tzv. samoplatcovi. Ak dôjde k situácii, že obec/VÚC zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, neverejného poskytovateľa si vyberá klient, pričom ustanovenie § 8 odsek 5 neobmedzuje voľbu klienta určitým územím, napr. samosprávneho kraja, v ktorom má trvalý pobyt. Ak teda klient podá príslušnej obcí/VUC žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby u vybraného poskytovateľa, obec/VÚC je povinná požiadať tohto poskytovateľa o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby s jej občanom (žiadateľom). V takomto prípade, poskytuje obec/VÚC finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi aj vtedy, ak sa nachádza mimo jeho územia. Ak klient uzatvorí zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s ním zvoleným neverejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, bez podania žiadosti o zabezpečenie sociálnej služby príslušnej obcí/VUC, táto nie je povinná poskytnúť finančné príspevky neverejnému poskytovateľovi.
Uznesením vlády SR 343/2020 boli od 4.6.2020 zrušené karanténne miesta na prijímanie nových klientov do zariadení podmienených odkázanosťou. Ako postupovať u klientov, ktorí sú aktuálne na karanténnych miestach umiestnení pred začatím poskytovania sociálnej služby v normálnom režime? Títo klienti by mali byť presunutí do zariadenia sociálnych služieb po absolvovaní karantény a testovania.
V zmysle plánu je súčasťou IV. fázy uvoľňovania otvorenie všetkých druhov a foriem sociálnych služieb, pričom do tejto oblasti uvoľňovania opatrení patria aj denné centrá. To znamená, že denné centrum pre seniorov bude možné opätovne otvoriť až od 1. júla 2020, s tým, že začiatok každej nasledujúcej fázy, resp. pokračovanie aktuálnej fázy uvoľňovania opatrení bude pravidelne prehodnocované a bude závisieť od aktuálnej epidemiologickej situácie. Začiatok uvoľnenia opatrenia v stanovenom termíne u konkrétneho poskytovateľa je dobrovoľný, t.j. je na rozhodnutí poskytovateľa kedy sa začne, na základe dopytu po službe zo strany jeho klientov, možností a schopností prijímateľov dodržiavať hygienicko-epidemiologické opatrenia a jeho priestorových, materiálno-technických a personálnych možností.
Ako sa bude poskytovať finančný príspevok na spolufinancovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou ambulantnou sociálnou službou v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie a následnou obmedzenou prevádzkou týchto zariadení? Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydalo k problematike poskytovania tohto finančného príspevku oznámenie so všetkými potrebnými informáciami.
Ako postupovať keď rodič starajúci sa o dospelé dieťa s ťažkým postihnutím, ktoré nemôže byť doma samo, musí chodiť do práce? Postihnuté dieťa má pridelenú asistentku, tá má však maloleté dieťa, s ktorým musela zostať doma pre šíriace ochorenie COVID - 19. Pracujúci rodičia - poistenci, ktorí sa starajú o zdravotne postihnutých vo veku dovŕšených 11 a viac rokov, majú v súčasnej mimoriadnej situácii nárok na dávku ošetrovné iba na 10 dní. Môžu si ju však novou žiadosťou opakovane predlžovať. Nárok na ošetrovné na 14 dní budú mať iba v prípade opatrovania postihnutých detí do 11 rokov (10 rokov + 364 dní) a len v prípade uzatvorenia zariadenia z dôvodu nariadenej karantény. Po dobu, kým budú uzatvorené zariadenia pre zdravotne postihnutých na základe rozhodnutia vlády SR, vzniká nárok na opätovnú dávku na ošetrovné na ďalších 10 dní. Na každých ďalších 10 dní nároku na dávku ošetrovné je potrebné podať novú žiadosť (vystavenú ošetrujúcim lekárom), pričom ošetrovať bude môcť stále tá istá osoba. V súčasnej mimoriadnej situácii to bude Sociálna poisťovňa považovať za nový prípad potreby ošetrovania, lebo inak by ten istý ošetrovateľ už nárok na túto dávku nemal. Žiadosť o dávku ošetrovné (vyplnený formulár) aj pri jej predlžovaní o ďalších 10 dní na základe rozhodnutia daného zariadenia treba poslať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne poštou alebo ju vhodiť osobne do schránky v priestoroch pobočky. Taktiež je potrebné potvrdenie od lekára, ktorý potvrdí, že postihnuté dieťa nemôže zostať doma bez dozoru.
Je možný nejaký postih, keď klient nedodržiava odporúčané postupy MPSVR SR? Odporúčané postupy majú odporúčací, resp. záväzný charakter, avšak trestanie porušenia povinností vyplývajúcich z týchto dokumentov možné nie je . Účelom prijatých postupov je odporučiť vhodný spôsob poskytovania sociálnej služby s ohľadom na zamestnancov poskytovateľa, ako aj prijímateľov v súvislosti s prevenciou a riešením nebezpečenstva šírenia infekcie spôsobenej koronavírusom (COVID-19, SARS-CoV) a nie subjekty za ich nedodržanie pokutovať.
Bude sa musieť platiť úhrada za týždennú formu sociálnej služby v prípade, že je zariadenie zatvorené? Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu. Verejný poskytovateľ sociálnej služby (zariadenie zriadené alebo založené obcou alebo vyšším územným celkom) stanovuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia zmluvou o poskytovaní sociálnej služby v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku. Neverejný poskytovateľ sociálnej služby (nezisková organizácia, občianske združenie, SČK, cirkevná organizácia) určuje sumu úhrady za poskytovanú sociálnu službu tiež na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v súlade s aktuálnym cenníkom sociálnej služby. Zákon o sociálnych službách v § 72 ods. 9 ustanovuje, že prijímateľ sociálnej služby neplatí úhradu za odborné, obslužné a ďalšie činnosti v čase jeho neprítomnosti. Výnimkou je len úhrada za ubytovanie, a aj to len v prípade, že voľné miesto nie je v čase neprítomnosti prijímateľa sociálnej služby obsadené inou fyzickou osobou alebo ak sa poskytovateľ a prijímateľ nedohodnú inak. To znamená, že poskytovateľ sa môže s prijímateľom dohodnúť, že ani za ubytovanie nebude žiadať od neho úhradu, ak sa nebude zdržiavať v zariadení, resp. že bude žiadať uhradiť len určitú symbolickú sumu, tzv. udržiavací poplatok. Na vzniknutú mimoriadnu situáciu v súvislosti so šíriacim sa ochorením COVID-19 reagovalo MPSVR SR nariadením vlády SR č. 116/2020, v ktorom boli osobitne upravené aj napr. podmienky pri poskytovaní týždennej formy sociálnej služby a od 15.6. bude možné v súlade s nariadením vlády č. 152/2020 Z.z. poskytovať sociálnu službu týždennou pobytovou formou v „bežnom režime“, t.j. klient bude môcť na víkend zariadenie opustiť.
Čo v prípade keď je matka zdravotníčka a nevie čo bude s jej dieťaťom ak ju prevelia na prácu niekde do iného mesta, pretože ho nemá s kým nechať a dieťa to bez nej nezvládne, má aspergerov syndróm. S otcom nežijú, ale nie sú rozvedení a dieťa s ním nedokáže byť, navyše aj on má prácu kvôli ktorej nemôže zostať doma? V Opatrení Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 18. marca 2020 (Článok IV: Ukladanie pracovnej povinnosti zamestnancom poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti - bod 6 ) je uvedené, komu nie je možné uložiť pracovnú povinnosť. Do okruhu týchto osôb patrí aj fyzická osoba, ktorá sa trvalo stará o dieťa mladšie ako 15 rokov veku, tiež fyzická osoba ktorá sa trvalo stará o dieťa staršie ako 15 rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť.
#