Oznámenie invalidity zdravotnou poisťovňou: Postup a povinnosti

V súčasnej dobe, keď je miera nezamestnanosti vysoká, majú občania so zdravotným postihnutím obmedzené možnosti uplatnenia sa na trhu práce, pretože ich schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená. Preto existujú zákony, ktoré ich podporujú v zapojení sa do pracovného procesu, a to v čo najväčšej možnej miere. Tieto zákony vytvárajú právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce a zavádzajú rôzne možnosti na vytvorenie vhodných pracovných podmienok pre občanov so zdravotným postihnutím.

Definícia občana so zdravotným postihnutím

Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Podľa ustanovení § 40 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Definitívny pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení.

Podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov, občan s ťažkým zdravotným postihnutím a zdravotne ťažko postihnutý nie sú totožné, t. j. nejde o synonymá.

Invalidita a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Podľa ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu SR č. 460/2006 Z. z. a zákona č. 529/2006 Z. z. účinného od 1. 10. ZSP zmenil posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom na účely invalidity. ZSP nerozoznáva invaliditu a čiastočnú invaliditu. Posudkový lekár sociálneho poistenia určí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohe č. 4 ZSP. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa zisťuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 ZSP. Príloha uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov.

Nárok na invalidný dôchodok

Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 72 ZSP. Zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a dôchodky zo zahraničia

Preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím

Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v § 51 ustanovuje, že za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. V zmysle § 57 ods. 3 občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vydáva preukaz, ktorý je určený podľa § 57 ods. Funkčná porucha podľa § 50 ods. 2 je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako 1 rok.

Oznamovacie povinnosti poistenca voči zdravotnej poisťovni

Každý poistenec má nielen práva, ale aj povinnosti. Zmenu dôležitých údajov alebo životných situácií je potrebné oznámiť do 8 dní.

Poistenec má právo na:

• slobodný výber zdravotnej poisťovne
• slobodný výber lekára
• zmenu zdravotnej poisťovne vždy k 1. januáru (vyplniť prihlášku online môžete tu)
• úhradu zdravotn… nie je zamestnanec, za ktorého platí zamestnávateľ nie je samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), ktorá si platí poistné zo svojich príjmov z podnikania nie je poistencom štátu, za ktorého platí poistné štát - napr. študent, uchádzač o zamestnanie, dôchodca, osoba na materskej alebo rodičovskom príspevku a pod.

Samoplatiteľ si sám platí preddavok na poistné:

• pravidelne mesačne najmenej v povinnej minimálnej sume určenej zákonom (v roku 2026 je to suma 121,92 €) pre samoplatiteľa bez zdravotného postihnutím, resp. 60,96 € pre samoplatiteľa so zdravotným postihnutím
• do 8. dňa v mesiaci za predchádzajúci mesiac (napr. za september najneskôr do 8. októbra)

Samoplatiteľ sa musí na zdravotné poistenie prihlásiť.

Prečítajte si tiež: Sprievodca poberaním dôchodku z ČR

Ako nám môžete oznámiť, že ste sa stali samoplatiteľom?

• cez elektronickú pobočku Dôvera
• cez kontaktný formulár nahrajte Oznámenie poistenca/platiteľa poistného
• poštou na DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Cintorínska 5, 949 01 Nitra

Boli ste v minulosti samoplatiteľom? Overte si, či ste nám to nezabudli nahlásiť.

Poistenec a platiteľ poistného na zdravotné poistenie je podľa § 23 ods. 1 písm. a) až e) ods. 8 a 11 zákona č. 580/2004 Z. z. Za týmto účelom Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil spôsob plnenia oznamovacích povinností. Poistenec/platiteľ poistného si plnia oznamovacie povinnosti prostredníctvom formulára v elektronickej pobočke alebo vyplnením tlačiva Oznámenie poistenca/platiteľa poistného. Na tomto tlačive si poistenec alebo platiteľ poistného (okrem zamestnávateľa) plní oznamovaciu povinnosť pri určení platiteľa poistného alebo pri zmene platiteľa poistného. V časti „Oznámená zmena“ vyberie poistenec typ oznamovanej zmeny, pričom môže označiť viaceré položky, pokiaľ je dátum, od kedy zmena platí totožný pre všetky uvádzané zmeny. V prípade zániku poistenia je potrebné, aby uvedenú skutočnosť preukázal aj dokladmi. V prípade, že sa oznamované zmeny týkajú poistenca, je potrebné vyplniť osobné údaje poistenca: rodné číslo v 10 alebo 9 číselnom tvare, dátum narodenia, meno, priezvisko, rodné priezvisko. Adresa prechodného pobytu/korešpondenčná adresa sa vyplňuje len v prípade, že sa odlišuje od adresy trvalého pobytu. V tejto časti sa uvedie kód platiteľa poistného uvedený v nižšie uvedenom zozname kódov a dátum od a do jeho platnosti. Dátum od - deň, mesiac a rok zmeny v tvare DDMMRRRR ( napr. Dátum do - deň, mesiac a rok zmeny v tvare DDMMRRRR ( napr. 1. A. B. C. D. E. F. G. H. I. J. K. L. M. N. O. P. Q. R. S. U. V. W. X. 3. 4.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím

Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru. Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím definuje § 158 a 159 ZP. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená. Podľa § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Povinný podiel zamestnávania

Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov. Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je podľa § 40 ods. 1 ZSZ občan uznaný za invalidného podľa ZSP a podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZSZPV“). Zamestnávateľ nie je podľa § 63 ods. 1 ZSZ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, pretože nezamestnáva najmenej 20 zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Žiadosti o príspevok pri duálnom vzdelávaní

Evidencia zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti") pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ je povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c), uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1.

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľov

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom je v zmysle § 24 ods.1 písmeno c) zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov, t.z. elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Zmenu platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení (skutočnosť, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a nie je fyzickou osobou podľa § 11 ods. 7 písm.

Chránené dielne a pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Právnická osoba alebo fyzická osoba je podľa § 55 ods. 1 ZSZ povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Príspevky a úľavy pre zamestnávateľov zamestnávajúcich občanov so zdravotným postihnutím

Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 36 ods. 1 ustanovuje právo občanov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri invalidite. Uvedených príspevkov sa s účinnosťou od 1. 1. 2004 spomínané príspevky s tým súvisiace upravuje § 55 a nasl. zákona o službách zamestnanosti.

Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e). Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm.

Znížená sadzba poistného

Na účely ZZP sa uplatňovala znížená sadzba poistného, a to za zamestnávateľa 5 % a zamestnanca 2 %, do 30. 4. 2008 v prípade, ak osoba so zdravotným postihnutím mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % a viac. Od 1. 5. 2008, v súlade s novelou ZSZ, sa uplatňuje znížená sadzba v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.

Zmeny v platení poistného na invalidné poistenie

Do 31. 12. 2007 Sociálna poisťovňa za poberateľa invalidného dôchodku platila poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Od 1. 1. 2008 Sociálna poisťovňa za poberateľa invalidného dôchodku už neplatí poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Podľa § 60 ods. 4 ZSP a § 62 ods. 3 ZSP sa však poberateľom invalidného dôchodku od 1. 1.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) ".

Výnimky z ochrany pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Postup pri výpovedi zo strany zamestnávateľa

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná.

Vykazovanie poistného na zdravotné poistenie za zamestnancov so zdravotným postihnutím

Ak zamestnanec poberá (začne poberať) starobný dôchodok, zaniká mu nárok na poberanie invalidného dôchodku, ale invalidita ako taká mu nezaniká. Na účely zákona o zdravotnom poistení sa za osobu so zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba uznaná za invalidnú podľa § 70 až § 73 zákona č. 461/2003 Z. z.

Dôležité body pri posudzovaní invalidity

Invalidita sa spravidla posudzuje po 12-mesačnej dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na invalidný dôchodok je podmienený počtom rokov dôchodkového poistenia, ktorý sa mení podľa veku invalida a požaduje sa poistenie v závislosti od veku. Do 20 rokov je menej ako rok, od 20 do 28 rokov najmenej dva roky, od 28 do 34 rokov najmenej päť rokov, od 34 do 40 rokov najmenej osem rokov, od 40 do 45 rokov najmenej 10 rokov a nad 45 rokov najmenej 15 rokov. Výnimku tvoria tzv. invalidi z mladosti, čiže osoby, ktoré sa stali invalidnými pred dovŕšením veku 18 rokov. U tých sa nepožaduje žiadna lehota dôchodkového poistenia.

Proces priznania invalidity sa začína uplatnením nároku na invaliditu. Nárok sa uplatňuje na pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá žiadateľovi určí, aké doklady je nutné predložiť k posudkovej činnosti, prípadne ďalšie doklady. Žiadateľ by si mal skontrolovať, či Sociálna poisťovňa vedie v evidencii všetky obdobia jeho dôchodkového poistenia. Lehoty na vydanie rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku je 60 dní od začatia konania, v zložitých prípadoch je možné predĺžiť túto lehotu o ďalších 60 dní.

tags: #oznámenie #invalidity #zdravotná #poisťovňa #postup