
Dôchodkový systém je komplexná oblasť, ktorá sa dotýka mnohých občanov Slovenskej republiky, ktorí v minulosti pracovali v Českej republike alebo Česko-Slovenskej Federatívnej Republike (ČSFR). Tento článok poskytuje ucelený prehľad o oznamovaní dôchodkov z Českej republiky na Slovensku, s dôrazom na aktuálne povinnosti, zmluvy o sociálnom zabezpečení a súvisiace právne aspekty. Cieľom je poskytnúť zrozumiteľné informácie pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po odborníkov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Elektronická služba Sociálnej poisťovne umožňuje poberateľom dôchodku oznámiť dôchodky vyplácané zo zahraničia na účely určenia sumy 13. dôchodku. V roku 2024 však nie je potrebné oznamovať Sociálnej poisťovni dôchodky vyplácané z cudziny, s jednou výnimkou: ak vám bol dôchodok z cudziny priznaný spätne do 30. novembra 2023, je potrebné Sociálnej poisťovni oznámiť sumu dôchodku z cudziny.
Údaje o dôchodku z cudziny je potrebné zapísať do elektronického formulára a odoslať Sociálnej poisťovni elektronicky. V prípade akýchkoľvek otázok týkajúcich sa vyplnenia alebo odoslania e-formulára sa môžete obrátiť na Sociálnu poisťovňu prostredníctvom asistenčného formulára alebo telefonicky.
Zamestnanci Sociálnej poisťovne sú pripravení poskytnúť potrebnú súčinnosť s vyplnením e-formulára, ako aj s jeho odoslaním.
Dôležitým aspektom v oblasti sociálneho zabezpečenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou je Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ktorá bola podpísaná v Prahe 29. októbra 1992. Zmluva nadobudla platnosť 3. mája 1993 a predbežne sa vykonávala od 1. januára 1993.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a dôchodky zo zahraničia
Zmluva upravuje vzájomné vzťahy v oblasti sociálneho zabezpečenia, pričom sa vzťahuje na:
Zmluva sa vzťahuje na občanov oboch zmluvných štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov. Na utečencov, občanov tretích štátov a osoby bez štátnej príslušnosti sa táto zmluva vzťahuje len pokiaľ ide o nároky na dávky z dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia (zabezpečenia).
Pri používaní právnych predpisov jedného zmluvného štátu sú občania tohto zmluvného štátu rovní občanom druhého zmluvného štátu, ak táto zmluva neustanoví inak. Ak je pobyt na území jedného zmluvného štátu podmienkou na nárok na dávky z dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia (zabezpečenia), nepovažuje sa pobyt na území druhého zmluvného štátu za pobyt v cudzine, ak táto zmluva neustanoví inak. Peňažné dávky dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia (zabezpečenia), na ktoré je nárok podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu, nebudú krátené, menené, zastavené, odňaté alebo zadržané z dôvodu, že sa osoba zdržuje na území druhého zmluvného štátu.
Účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení (zabezpečení) zárobkovo činnej osoby sa spravuje právnymi predpismi zmluvného štátu, na ktorého území sa zárobková činnosť vykonáva. Ak je zamestnanec vyslaný zamestnávateľom so sídlom na území jedného zmluvného štátu na územie druhého zmluvného štátu, používajú sa až do konca 24. kalendárneho mesiaca po tomto vyslaní právne predpisy prvého zmluvného štátu tak, akoby bol ešte zamestnaný na jeho území.
Rozsah a spôsob hodnotenia dôb zabezpečenia sa spravujú právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého dôchodkovom zabezpečení sa tieto doby získali. Ak vznikne osobe zúčastnenej na dôchodkovom zabezpečení na území obidvoch zmluvných štátov nárok na dôchodok v jednom alebo v obidvoch zmluvných štátoch len s prihliadnutím na doby zabezpečenia získané na vlastnom území, poskytne taký dôchodok príslušný nositeľ zabezpečenia tohto zmluvného štátu.
Prečítajte si tiež: Žiadosti o príspevok pri duálnom vzdelávaní
Ak nárok na dôchodok v zmluvnom štáte nevznikne, posúdi príslušný nositeľ zabezpečenia tohto štátu nárok na dôchodok s prihliadnutím na doby zabezpečenia získané v obidvoch zmluvných štátoch.
Doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, považujú sa doby zabezpečenia získané pred týmto dňom za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom.
Od 1. januára 2004 zaviedla Slovenská republika dôchodkovú dávku - vyrovnávací príplatok. Podľa § 69b ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má nárok na vyrovnávací príplatok ten, kto získal pred 1. januárom 1993 aspoň jeden rok československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.
Aktuálna právna úprava vyrovnávacieho príplatku podľa § 293ej ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2021 hovorí, že poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok pred 1. januárom 2021, patrí k tomuto dôchodku vyrovnávací príplatok, ak suma dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2003 je nižšia ako suma dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
V minulosti sa niektorí dôchodcovia obrátili na správne súdy, pretože nespĺňali zákonom ustanovenú dobu poistenia. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1Sk/3/2017 z 10. októbra 2017 zaviazal Sociálnu poisťovňu aplikovať „pilotný“ rozsudok sp. zn. 9So/203/2011 z 30. januára 2013.
Prečítajte si tiež: Príspevky po dovŕšení 3 rokov dieťaťa
Ak je rezidentovi Slovenskej republiky vyplácaný starobný dôchodok z Českej republiky, tento príjem je ako dávka zo sociálneho poistenia (aj z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu) v Slovenskej republike oslobodený od dane. Príjmy oslobodené od dane sa neuvádzajú v daňovom priznaní.
Podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia oslobodené od dane, aj keď plynú z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu zo zahraničia.
Ústavný súd Slovenskej republiky sa v minulosti zaoberal otázkami súladu dôchodkového systému s ústavou. V konaniach sp. zn. PL. ÚS 1/2023-17 z 11. januára 2023 sa riešila otázka, či ustanovenie § 69b ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je v rozpore s čl. 12 ods. 1 a článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd pri posudzovaní diskriminácie aplikuje tradičný ústavnoprávny test. Zdôrazňuje sa, že z ústavy vyplýva priestor na úpravu sociálnych práv vrátane starobných dôchodkov, ktorý je však limitovaný reálnymi možnosťami štátu.
V kontexte dôchodkového zabezpečenia je relevantná aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ). SDEÚ sa zaoberal otázkou sčítavania dôb získaných v rôznych štátoch a princípom rovnosti. Rozhodnutia SDEÚ mali vplyv na úpravu dôchodkových systémov v členských štátoch Európskej únie, vrátane Českej republiky.