Oznámenie PN zamestnanca po 10 dňoch povinnosti zamestnávateľa: Komplexný sprievodca

Práceneschopnosť zamestnanca je bežnou súčasťou pracovného života, ktorá si vyžaduje pozornosť zamestnávateľa z hľadiska zákonných povinností a práv zamestnanca. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o práceneschopnosti, povinnostiach zamestnávateľa a právach zamestnanca počas trvania práceneschopnosti, s dôrazom na oznamovacie povinnosti zamestnávateľa po 10 dňoch trvania PN.

Povinnosti zamestnávateľa pred, počas a po skončení pracovného pomeru

Každý zamestnávateľ má zákonom stanovené povinnosti, ktoré musí dodržiavať vo vzťahu k svojim zamestnancom. Tieto povinnosti pokrývajú celý pracovný cyklus - od náboru zamestnancov, cez uzatvorenie pracovnej zmluvy a každodenné povinnosti, až po ukončenie pracovného pomeru. Cieľom je zaistiť bezpečnosť, spravodlivé podmienky a ochranu práv zamestnancov, ako aj predísť prípadným sankciám a sporom.

Medzi povinnosti zamestnávateľa patrí oboznámenie budúceho zamestnanca s jeho právami a povinnosťami pred uzatvorením pracovnej zmluvy, zaistenie správnych podmienok v pracovnej zmluve a zabezpečenie všetkých formalít, ako je prihlásenie do poisťovní a na daňový úrad.

Počas pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný dodržiavať zmluvné podmienky, prideľovať prácu, vyplácať mzdu a starať sa o bezpečnosť na pracovisku vrátane pravidelného školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP).

Po skončení pracovného pomeru sa povinnosti zamestnávateľa nekončia. Je povinný vyplatiť zostatkovú mzdu, náhradu za nevyčerpanú dovolenku a odstupné alebo odchodné (ak naň zamestnanec má nárok). Okrem toho musí vystaviť potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list), potvrdenie o zdaniteľných príjmoch a pracovný posudok (na žiadosť zamestnanca).

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a dôchodky zo zahraničia

Práva a povinnosti zamestnávateľa

Práva a povinnosti zamestnávateľa sú neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov a slúžia na zabezpečenie rovnováhy medzi požiadavkami zamestnávateľa a ochranou zamestnanca. Ich hlavným cieľom je vytvoriť jasné pravidlá, ktoré podporujú efektívne riadenie práce, bezpečnosť a spravodlivé podmienky pre všetkých zúčastnených. Sú nastavené tak, aby zamestnávateľ mohol riadiť pracovné procesy, no zároveň rešpektoval práva zamestnancov a dodržiaval zákonné normy.

Zamestnávateľ má právo organizovať a riadiť prácu, vyžadovať plnenie pracovných povinností, vybrať zamestnancov, udeliť disciplinárne opatrenia, na ochranu majetku a informácií a na vykonávanie kontroly.

Medzi povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) patrí zabezpečenie vstupného školenia BOZP, vypracovanie a sprístupnenie dokumentácie týkajúcej sa BOZP a zabezpečenie pravidelných školení BOZP. Zamestnávateľ musí tiež zabezpečiť pracovné podmienky, ktoré spĺňajú všetky zákonné normy v oblasti BOZP, a zaistiť, aby boli zamestnanci pripravení riešiť nebezpečné situácie. Zamestnávateľ je tiež povinný zabezpečiť pitný režim pre zamestnancov a znášať všetky náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a nesmie ich prenášať na zamestnancov.

Vznik práceneschopnosti a nároky zamestnanca

Práceneschopnosť u zamestnanca vzniká z dôvodu choroby, úrazu alebo ak zamestnancovi bolo nariadené karanténne opatrenie. Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti od svojho zamestnávateľa, a to počas prvých desiatich dní trvania PN. Od jedenásteho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa.

Zamestnanec má nárok na PN (nemocenskú dávku), ak jeho dočasná pracovná neschopnosť vznikla počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote. Ochrannou lehotou sa rozumie sedem dní po skončení nemocenského poistenia, v prípade ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota je osem mesiacov.

Prečítajte si tiež: Sprievodca poberaním dôchodku z ČR

Uplatnenie nároku na náhradu práceneschopnosti

Zamestnanec si nárokuje na náhradu práceneschopnosti u svojho zamestnávateľa predložením „Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti“, ktoré mu vystaví lekár zdravotníckeho zariadenia. Od 1. júna 2023 lekár musí vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvodných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov.

Výška náhrady príjmu počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť zamestnancovi náhradu príjmu. Túto náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ svojmu zamestnancovi za kalendárne dni, a to od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však do desiateho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Výška náhrady príjmu je nasledovná:

• 25 % denného vymeriavacieho základu, v období od 1. do 3. dňa trvania PN,
• 55 % denného vymeriavacieho základu, v období od 4. do 10. dňa trvania PN.

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhradu príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám, a to požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, zamestnávateľ mu poskytne náhradu príjmu len vo výške polovice náhrady príjmu.

Kedy nemá zamestnanec nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

Prečítajte si tiež: Žiadosti o príspevok pri duálnom vzdelávaní

• má nárok na materské,
• má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
• má nárok na nemocenské,
• sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu,
• sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Z dôvodu, že zamestnávateľ vypláca zamestnancovi, ktorý je dočasne práceneschopný náhradu príjmu len prvých desať dní PN, vznikajú zamestnávateľovi povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu, najdlhšie však do uplynutia 52. týždňa od vzniku PN.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá desať dní (vrátane), zamestnávateľovi nevznikajú žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Ak dočasná práceneschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako desať dní, zamestnávateľ je povinný Sociálnej poisťovni odovzdať II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské alebo úrazový príplatok. Na tejto žiadosti zamestnávateľ vypĺňa dátum od - do vyplácania náhrady príjmu a taktiež aj dátum, kedy bol naposledy zamestnanec v práci. Túto žiadosť je zamestnávateľ povinný zaslať do troch dní po desiatom dni trvania PN. Zamestnávateľ je tiež povinný vydať zamestnancovi na žiadosť potvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nemocenského poistenia a na individuálne vyžiadanie pobočky Sociálnej poisťovne je zamestnávateľ povinný predložiť „Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku“ (ak Sociálna poisťovňa neeviduje údaje o zamestnancovi, či už vymeriavacie základy alebo registračné údaje).

V prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá dlhšie, a to až tak, že prechádza z jedného mesiaca do druhého, lekár vystaví zamestnancovi „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Tento preukaz je povinný zamestnanec doručiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, avšak môže sa dohodnúť so zamestnávateľom, že to za neho urobí. Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca skončí, lekár vystaví zamestnancovi IV. diel. Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, a to Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ je povinný toto tlačivo odovzdať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (ak PN trvala dlhšie ako 10 dní) a on sám si ponechá len kópiu. Zamestnanec musí dbať na to, aby bol na tomto diele jeho podpis.

Povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik aj zánik dočasnej pracovnej neschopnosti svojho zamestnanca. Túto skutočnosť (vznik aj zánik) je povinný zamestnávateľ oznámiť do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dočasná PN vznikla.

Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov. Oznamuje sa len po poberania náhrady príjmu - začiatok kódom 1O Z, koniec poberania náhrady príjmu oznámi, len ak PN/ePN trvá max. 10 dní, a to kódom 1O K. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela.

Práva zamestnávateľa počas pracovnej neschopnosti zamestnanca

Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu.

Nakoľko zamestnávateľ má právo kontrolovať počas dočasnej pracovnej neschopnosti len to, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN, porušenie liečebného režimu je predmetom ďalšieho šetrenia, ktoré vykonáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 lekár musí vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvodných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí…

Špecifické prípady a oznamovacie povinnosti

Pracovný úraz alebo choroba z povolania

Ak bude dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zodpovedný zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.

Pri vzniku pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný bezodkladne prijať opatrenia na zabránenie ďalšiemu ohrozeniu zdravia zamestnancov. V prípade závažného pracovného úrazu musí okamžite informovať príslušný inšpektorát práce a zachovať stav pracoviska až do príchodu vyšetrujúcich orgánov, pokiaľ to neohrozuje bezpečnosť. Následne je potrebné dôkladne vyšetriť príčiny a okolnosti úrazu, pričom pri závažných úrazoch s následkom smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví je nutné prizvať aj bezpečnostného technika.

Do ôsmych dní od zistenia, že ide o registrovaný pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný spísať záznam o tomto úraze a do ôsmych dní ho zaslať príslušnému inšpektorátu práce.

Oznámenie zmien platiteľa poistného zdravotnej poisťovni

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom je povinný elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Zmenu platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení (skutočnosť, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a nie je fyzickou osobou podľa § 11 ods. 7 písm.

Zamestnávateľ je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že zamestnanec poberá náhradu príjmu, nemocenské, alebo ak zamestnancovi zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu a ktorému trvá dočasná pracovná neschopnosť. Tieto skutočnosti je zamestnávateľ povinný oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu, ktorý určil lekár.

Elektronická komunikácia a ePN

Vďaka elektronickému systému sa informácie o PN automaticky odosielajú do Sociálnej poisťovne a následne aj zamestnávateľovi. Keď vás lekár uzná za dočasne práceneschopného a urobí tak elektronicky, už vám nebude vystavovať papierové potvrdenie. Po návšteve lekára sa môžete rovno vybrať domov a začať liečbu. Elektronická práceneschopnosť (ePN) zjednodušuje a zrýchľuje komunikáciu medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom. Šetrí papierovanie, umožňuje online prehľad o PN a znižuje riziko straty či falšovania dokladov.

Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

tags: #oznámenie #PN #zamestnanca #po #10 #dňoch