
V súčasnom ekonomickom prostredí, kde sa kladie dôraz na efektívnosť a spokojnosť zamestnancov, sa príspevok na dopravu do zamestnania stáva čoraz dôležitejším benefitom. Tento článok sa zameriava na podmienky poskytovania príspevku na dopravu do zamestnania, a to ako z pohľadu zamestnávateľa, tak aj zamestnanca, pričom zohľadňuje platnú legislatívu a rôzne aspekty súvisiace s touto problematikou.
Zamestnávatelia si uvedomujú, že zabezpečenie dopravy do zamestnania a späť je dôležitý benefit pre zamestnancov. Z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) v §19 ods.2 písm. c) je daňovo uznaným výdavkom zamestnávateľa.
ZDP jednoznačne upravuje príjem oslobodený od dane pre zamestnanca, ktorému zamestnávateľ zabezpečuje dopravu do a zo zamestnania, v §5 ods. 7 písm. m). Od dane je oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne. Ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu [§ 5 ods. 7 písm. m) ZDP]. V uvedenom prípade ide o dopravu vymedzenú v § 19 ods. 2 písm. c) ZDP.
Podľa § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov je teda oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne. Ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. Uvedené platí za podmienky, že ide o dopravu vymedzenú v § 19 ods. 2 písm. c) ZDP.
Z uvedeného vyplýva, že je potrebné, aby zamestnávateľ splnil podmienky dopravy zamestnancov podľa §19 ods. 2 písm. c) ZDP. Z uvedeného vyplýva, že ak ide o zabezpečenie dopravy do zamestnania pre zamestnancov, pričom nie sú splnené vyššie uvedené predpoklady, nie je možné uplatniť oslobodenie príjmu od dane podľa § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov. Podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je prvým predpokladom pre oslobodenie predmetných príjmov, že ide o plnenie v nepeňažnej forme.
Prečítajte si tiež: Dôsledky nepoučenia sa
Ak zamestnávateľ zvolí inú formu spôsobu podpory dopravy zamestnancov do a zo zamestnania, alebo nedodrží podmienky §19 ods. 2 písm. s) môže zvoliť iný spôsob financovania.
Zamestnávateľ, ktorý zabezpečuje dopravu do zamestnania a späť pre svojich zamestnancov pracujúcich na dvoch zmenách, zabezpečuje prevoz zamestnancov autobusmi, pričom v jednom autobuse je 42 miest na sedenie. Ako sa vypočíta nepeňažné plnenie na jedného zamestnanca mesačne? Výpočet hodnoty nepeňažného plnenia za január 2021 možno vypočítať ako podiel mesačne vynaložených prostriedkov zamestnávateľa na dopravu 20 000 € a počet miest v autobusoch 420 (420 = počet autobusov 5 x 42 miest na sedenie v autobuse x 2 zmeny). Výpočet nepeňažného plnenia je správny, ak počet miest v motorových vozidlách je vynásobený aj počtom dvoch zmien, a to z dôvodu, že preprava zamestnancov je zabezpečená v obidvoch zmenách.
Zákon definuje, že zamestnávateľ môže použiť na prepravu zamestnancov motorové vozidlá rôznych veľkostí, a preto by mal zamestnávateľ s dopravcom dohodnúť odhadovaný počet cestujúcich a kapacitu miest na prepravu osôb v motorovom vozidle. Kapacita motorového vozidla závisí od toho, či dopravca bude poskytovať motorové vozidlo určené len pre sediacich cestujúcich alebo aj stojacich cestujúcich. Obsaditeľnosť sediacich a stojacich cestujúcich v motorovom vozidle možno preveriť, napr. Podľa stanoviska daňového úradu, do počtu miest motorového vozidla, ktoré prepravuje aj stojacich zamestnancov, možno zahrnúť aj miesta na státie, t. j.
Ak zamestnávateľ uhradí zamestnancovi taxík do zamestnania, pre zamestnanca to predstavuje zdaniteľný príjem, vzhľadom na to, že nie sú splnené podmienky pre oslobodenie.
Pri posudzovaní oslobodenia hodnoty zamestnávateľom zabezpečenej dopravy zamestnancov sa má brať v úvahu aj fakt, že jednotlivé autobusy môžu prekonať rôzne dlhé vzdialenosti, a teda cena pre každý autobus môže byť rôzna? Môže sa to v konečnom dôsledku prejaviť aj v rôznej výške nepeňažného príjmu zamestnanca? Na účely presného určenia nepeňažného plnenia zamestnanca podľa § 5 ods. 7 písm. m) ďalšie dohodnuté náležitosti.
Prečítajte si tiež: Výhody a nevýhody individuálnej prepravy pre osoby s ŤZP
Okrem príspevku zabezpečovaného priamo zamestnávateľom existuje aj príspevok na dochádzku za prácou, ktorý poskytuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Príspevok na dochádzku za prácou je peňažná dávka, vďaka ktorej si môžete pokryť aspoň časť vašich cestovných nákladov vynaložených na dochádzku do miesta výkonu vášho zamestnania z miesta vášho trvalého alebo prechodného pobytu (a späť). Pre priznanie príspevku musíte spĺňať nasledujúce podmienky:
Výška príspevku môže byť až 200 EUR mesačne. Konkrétna výška príspevku sa určuje podľa vzdialenosti miesta výkonu vašej práce od miesta vášho trvalého alebo prechodného pobytu a počtu vami odpracovaných dní v mesiaci.
| Vzdialenosť miesta pobytu od práce: | Výška príspevku za kalendárny mesiac: |
|---|---|
| nad 1 km do 4 km | najviac 15 EUR |
| nad 4 km do 10 km | najviac 30 EUR |
| nad 10 km do 20 km | najviac 40 EUR |
| nad 20 km do 30 km | najviac 60 EUR |
| nad 30 km do 40 km | najviac 75 EUR |
| nad 40 km do 50 km | najviac 80 EUR |
| nad 50 km do 60 km | najviac 95 EUR |
| nad 60 km do 80 km | najviac 105 EUR |
| nad 80 km do 100 km | najviac 125 EUR |
| nad 100 km do 150 km | najviac 150 EUR |
| nad 150 km do 200 km | najviac 185 EUR |
| nad 200 km | najviac 200 EUR |
Ak odpracujete menej, než je celkový počet pracovných dní v kalendárnom mesiaci, príslušná suma príspevku sa pomerne kráti.
Príspevok je štandardne vyplácaný počas šiestich mesiacov. Pokiaľ ste však boli pred získaním zamestnania znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, predlžuje sa doba jeho poskytovania o ďalších šesť mesiacov (t.j. celkom sa môže vyplácať až 1 rok). Za znevýhodneného uchádzača ste považovaní, ak ste občan a:
Prečítajte si tiež: Slovensko a doplatky za lieky
Za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie sa považuje aj štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl alebo mu bola poskytnutá doplnková ochrana.
V prípade, že počas poskytovania príspevku zmeníte prácu, nemusí ísť o prekážku jeho ďalšieho vyplácania. Ak nastúpite do nového zamestnania tak, že nástup bude bezprostredne nadväzovať na vaše predchádzajúce zamestnanie, v poskytovaní príspevku sa bude pokračovať až do uplynutia stanovenej podpornej doby. Aj keď ste už raz príspevok využili, nebráni to jeho opakovanému priznaniu (samozrejme za predpokladu splnenia podmienok pre jeho poskytnutie). Od ukončenia obdobia poskytovania príspevku a jeho opätovným vyplácaním však musí uplynúť aspoň jeden rok.
Príspevok vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Pre vyriešenie vašej žiadosti je miestne príslušným to pracovisko úradu, ktoré vás viedlo v evidencii uchádzačov o zamestnanie. K žiadosti musíte priložiť pracovnú zmluvu alebo potvrdenie vášho zamestnávateľa preukazujúce miesto výkonu zamestnania, ak toto miesto nie je rovnaké ako miesto výkonu zamestnania uvedené v pracovnej zmluve.
Formálnou podmienkou pre poskytnutie príspevku je uzatvorenie písomnej dohody o poskytnutí príspevku na dochádzku za prácou. Dohoda sa uzatvára medzi vami a úradom a okrem základných náležitostí každého dvojstranného právneho úkonu.
Príspevok na dopravu do zamestnania môže úrad poskytnúť zamestnávateľovi na základe uzatvorenej písomnej dohody, ak zamestnávateľ zabezpečuje každodenne dopravu zamestnancov do zamestnania a späť z dôvodu, že hromadnými dopravnými prostriedkami nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa. Príspevok nemožno poskytnúť, ak na dopravu do zamestnania bol poskytnutý príspevok podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti. Ak sú splnené podmienky, príspevok sa poskytuje vo výške najviac 50 % nákladov vynaložených na dopravu zamestnancov do zamestnania a späť. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ sídlo alebo trvalý pobyt, ak je zamestnávateľ fyzickou osobou.
K zavedeniu príspevku na dopravu do zamestnania pre zamestnávateľov do zákona o službách zamestnanosti (ZoSZ) došlo zákonom č. 139/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2008. Touto novelou bol zavedený nový príspevok pre zamestnávateľov na dopravu ich zamestnancov do zamestnania, ktorú zabezpečujú zamestnávatelia.
V zmysle zákona (§ 53b ods. 1) platí, že príspevok na dopravu do zamestnania môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť zamestnávateľovi na základe uzatvorenej písomnej dohody na podporu každodennej dopravy zamestnancov do zamestnania a späť z dôvodu, že nie je preukázateľne vykonávaná doprava zamestnancov do zamestnania hromadnými dopravnými prostriedkami vôbec alebo v takom rozsahu, ktorý zodpovedá potrebám zamestnávateľa. V ods. 1 sú takto uvedeným spôsobom ustanovené právne relevantné kritériá, od ktorých závisí poskytovanie príspevku podľa § 53b ZoSZ.
S cieľom zamedziť vzniku duplicity pri riešení identického právneho inštitútu (podpory zamestnanosti vo forme stimulácie územnej mobility uchádzačov o zamestnanie) je v poslednej vete odseku 1 ustanovené, že príspevok na dopravu do zamestnania sa neposkytuje tým zamestnávateľom, ktorí na zamestnávanie uchádzačov o zamestnanie už v tom istom období využili poskytnutý príspevok podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti. Zmyslom takejto legislatívnej úpravy je prevencia kolízie, ktorá by prípadne mohla nastať pri súbežnej aktivizácii zamestnávateľov, ktorí za účelom podpory zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie chceli poberať aj príspevok na dopravu do zamestnania (§ 53b), aj príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (§ 60). Zákon takéto riešenie neumožňuje. Z dikcie ustanovenia § 53b ods. 1 ZoSZ je totiž zrejmé, že zákonodarca normatívne zamedzil súbeh príspevku podľa § 53b ZoSZ s príspevkom taxatívne uvedeným v ods.
Príklad: BOREA, n. o., ktorá prevádzkuje chránenú dielňu a splnila zákonné podmienky pre uplatnenie si príspevku na dopravu do zamestnania svojich zamestnancov podľa § 53b, si ho nemôže na miestne príslušnom ÚrPSVaR uplatniť, pretože už jej bol poskytnutý príspevok na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov do zamestnania podľa § 60 zákona.
Zákonodarca v ods. 2 § 53b ZoSZ stanovil, že ak sú splnené všetky podmienky uvedené v ods. 1, príspevok na dopravu do zamestnania sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý spĺňa zákonom stanovené kritériá, vo výške maximálne 50 % z preukázateľne vynaložených nákladov na dopravu zamestnancov do zamestnania a späť.
Príklad: Mesačné náklady, ktoré stavebná spoločnosť LYXA, a.s. vynaložila na dopravu svojich zamestnancov na miesto výkonu práce, predstavovali v júli 2013 sumu 3 500 €. Keďže táto firma splnila všetky zákonné podmienky definované v ustanovení § 53b zákona, podala si žiadosť o poskytnutie príspevku na dopravu do zamestnania, ktorej ÚrPSVaR vyhovel a uzatvoril s touto firmou dohodu o poskytnutí príspevku podľa § 53b ods. 4 ZoSZ.
V § 53b ods. 3 zákonodarca vyjadril, že príspevok na dopravu do zamestnania poskytuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ svoje sídlo alebo trvalý pobyt, ak je zamestnávateľ fyzickou osobou.
Príklad: Lesný závod v meste T., ktorý je odštepným závodom firmy IROLL, a.s. so sídlom v krajskom meste B.B., zabezpečuje každý deň dopravu skupiny svojich zamestnancov - lesných robotníkov - na miesto ťažby v polome v lokalite Srnie. Aj keď je miestom výkonu práce sídlo odštepného závodu, resp. Agentúry dočasného zamestnávania.
V kontexte značných rozdielov v ekonomickej výkonnosti jednotlivých regiónov Slovenska sa ako problematická ukazuje podpora pracovnej mobility, ktorá má potenciál prispievať k rastu zamestnanosti, avšak vo svojej súčasnej podobe k tomuto rastu veľmi neprispieva. Zákon o službách zamestnanosti v súčasnosti definuje príspevky, ktorých cieľom je podporovať dochádzanie či presťahovanie za prácou na území Slovenska. Príspevok na dochádzku za prácou je relatívne využívaný. Príspevok na podporu mobility za prácou a príspevok na presťahovanie za prácou využije ročne pár sto ľudí.