Kto sa nepoučil z minulosti, je odsúdený prežiť ju znovu: Význam poznania večných zákonov a historických skúseností

Naša planéta sa blíži k dobe obratu, keď sa zrodí nový svet. Mnohí z nás majú dostatočne vyvinuté duševné schopnosti, takže dvere k spoznaniu večných zákonov sú pred nimi otvorené. Všeobecným vývojom sa zvýšili u každého človeka nároky na hmotné pohodlie, kvalitnejšie bývanie, lepšiu hygienu, tvorivejšiu prácu, viac sa venujeme aj zovňajšku a kultúre. Súbežne sa znásobili požiadavky na vyššie duševné poznanie, pretože telo sa môže dokonale vyvíjať iba v harmónii s dušou. Čoraz viac ľudí chce preniknúť do tajomstiev života stále hlbšie. Túžia dozvedieť sa, ako lepšie žiť, ale aj prečo vlastne žijú a prečo umierajú. Lenže ktorá cesta z mnohých, čo sa dnes ponúkajú, vedie k správnemu poznaniu? Veď koľkí na tých svojich blúdia, dokonca aj padajú, takže začínajú pochybovať, či pravá cesta vôbec existuje. Z tohto labyrintu sa však človek môže vymotať len vtedy, ak si zachová jasnú hlavu a otvorené srdce.

Tento článok sa zaoberá dôležitosťou poučenia sa z minulosti, či už ide o poznanie večných zákonov, ktoré ovplyvňujú náš život, alebo o štúdium historických udalostí a ich dôsledkov. Skúma, prečo ľudstvo opakovane robí tie isté chyby a aké dôsledky to má pre jednotlivcov aj pre celú spoločnosť.

Prečo má človek poznať večné zákony?

Pokiaľ človek nepozná a nedodržiava večné zákony, neustále ho poškodzujú a všemožne „trestajú" až dotiaľ, kým sa im neprispôsobí a nepochopí ich zmysel. Paradoxom nášho moderného života je, že kto chce jazdiť autom, musí poznať dopravné predpisy, aby neohrozoval seba aj iných. Avšak v bežnom živote sa z neznalosti večných zákonov nechávame denne ubíjať ich dôsledkami, ktoré sú v porovnaní s jazdou neraz nebezpečnejšie.

Kým bolo pre väčšinu z nás dôležité len uspokojovanie pozemských potrieb a žiadostí, nemohli sme dospieť ku kontaktu s večnosťou. Naša duša nebola ešte pripravená prijať toto poznanie. V dnešnej dobe však už mnohí z nás majú dostatočne vyvinuté duševné schopnosti, takže dvere k spoznaniu večných zákonov sú pred nimi otvorené.

Podobne ako v doprave značky a smerové tabule dovedú človeka bezpečne do cieľa, v bežnom živote sú večné zákony míľnikmi na ceste k poznaniu. Uplatnenie večných zákonov v praxi býva spočiatku namáhavé. V mnohých prípadoch sa bude musieť človek obrátiť o 180 stupňov späť alebo úplne iným smerom, ako bol dosiaľ zvyknutý. No časom zistí, že jeho život sa stal pokojnejší, vyrovnanejší a podriadi sa im dobrovoľne, ako to urobil pri dopravných predpisoch. Poznaním a dodržiavaním večných zákonov bude v spoločnosti postupne miznúť utrpenie, zhon a nespravodlivosť, ktoré sú ovocím ich neznalosti. Utrpenie nie je nevyhnutnou súčasťou života, ako to tvrdia niektoré duchovné smery.

Prečítajte si tiež: Vývoj sociálneho statusu v minulosti

Večné zákony sa prejavujú nepretržite, bez ohľadu na vznik a zánik vesmíru, lebo sú stále a nemenné. Na tomto svete im podliehame v rôznych oblastiach života - v prírode, v činoch, v myslení, citoch a dokonca aj po smrti. Často si ich vplyv na náš život nevieme logicky vysvetliť, preto svoju nevedomosť zakrývame jednoduchým tvrdením, že ide len o náhodu alebo o niečo, čo vôbec od nás nezávisí. Vesmír aj neviditeľné svety nad ním majú množstvo obyvateľov. Človek je schopný spoznať a prijať tieto „iné svety“ len vďaka tomu, že sú popretkávané rovnakými zákonmi.

Zákon tiaže v nehmotnej forme života

Zjednodušene môžeme vyjadriť, že zákon tiaže sa na nehmotnej úrovni života prejavuje tým, že všetko negatívne, nepríjemné a zlé nás zaťažuje, kým pozitívne a optimistické myslenie a city nás nadľahčujú, povznášajú.

Zákon rovnorodosti

Ľahko sa zbližujú ľudia s rovnakými sklonmi, záujmami a životnými hodnotami. Preto spájať, priťahovať sa a rozumieť si možno len na rovnakej úrovni. Nerovnorodé sa nemôže spájať, odpudzuje sa, vytvára nesúlad a utrpenie.

Zákon doplnenia celku

Podľa neho sa v rovnakom druhu v čase zrelosti priťahujú protiklady opačné póly - kladný a záporný, samec a samička, muž a žena, lebo tvoria spolu dokonalý celok. Práve preto je prvým predpokladom zákona o doplnení celku rovnorodosť. Podobné je to aj s ľudskými vlastnosťami. Nie rovnaké, ale rôznorodé sa dopĺňajú do celku.

Zákon spätného pôsobenia

Účinok tohto zákona v bežnom živote ľudia postrehli už dávno a vyjadrili ho prirovnaním „Čo človek dáva, to dostane“. Kresťanom priblížil tento zákon Kristus svojím výrokom „Čo človek zaseje, to zožne" . Z fyziky nám ho pripomína zákon akcie a reakcie. Keďže je vesmír ohraničený, a nie nekonečný, ako sa nám to zdá z obmedzeného ľudského pohľadu, nič sa v ňom nemôže stratiť. Všetko sa v kruhu vracia späť k východisku, dokonca ešte znásobené. Podľa zákona rovnorodosti sa pri spätnom pohybe rovnorodé priťahuje, hromadí, teda zväčšuje. Preto zákon spätného pôsobenia pôsobí súčasne so zákonom rovnorodosti.

Prečítajte si tiež: Evidencia na úrade práce a invalidný dôchodok

Všetky staré náboženstvá na celom svete poznali viacnásobné návraty človeka na Zem - reinkarnáciu, ktorá jediná dáva možnosť odpykať chyby tam, kde vznikli - na Zemi. V 6. storočí na ekumenickom koncile v Carihrade chcela kresťanská cirkev dokázať, že ľudská vôľa môže meniť aj večné zákony. Popretím reinkarnácie chcela zmazať vplyv zákona spätného pôsobenia. Samozrejme zákon fungoval, či ho uznávala, alebo nie.

Podľa kresťanských predstáv človek, ktorý zhrešil, sa dostane po smrti do „pekla" - navždy. Ale večné odpykávanie chýb v „pekle" nedáva ďalšiu možnosť vývoja. Človek už teda nemá možnosť napraviť chybu a zmeniť sa. Iba opätovný život na Zemi poskytuje takú príležitosť.

Z uvedeného vyplýva, že nie Boh, ale človek sám sa trestá, keď nepozná a nedodržiava večné zákony, ktoré na neho pôsobia ako bumerang.

Zákon pohybu

Všetko, čo sa podriadi zákonu pohybu, má v sebe život, a tým aj vývoj. Kde je nedostatok pohybu, tam dochádza k stagnácii a úpadku. Aj u ľudí primeraný telesný pohyb, dokonca aj stres, pôsobí aktivizujúco na telo aj myseľ, odhaľuje skryté rezervy a v dôsledku toho podporuje vývoj. Pohodlní a leniví ľudia ochorejú a zoslabnú skôr než aktívni. Ich myseľ býva často rovnako ako telo strnulá a lenivá, a preto je len ťažko schopná pochopiť príčiny svojho utrpenia.

Zákon rovnováhy

Ak chce človek žiť v telesnom a duševnom zdraví, musí sa podriadiť zákonu rovnováhy. Znamená to neustálu snahu o vyrovnávanie výkyvov a harmónie, ktoré spôsobuje aktívny život. Každý má dbať, aby v jeho živote bola rovnováha medzi dávaním a braním, medzi prácou a oddychom, medzi utrpením a radosťou. Rovnováha nie je stav, ktorý trvá večne, ale o ktorý sa človek musí večne usilovať. Kto nedbá na zákon rovnováhy, je ním „vyrovnávaný" vo forme rozličného utrpenia - depresiami, slabosťou, chorobami a nehodami.

Prečítajte si tiež: História a súčasnosť starostlivosti o dojčatá: Čo sa zmenilo?

Historické poučenie: Prečo sa opakujú chyby?

"Kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť", slová Thomasa Manna, zdôrazňujú zásadný význam štúdia histórie. Avšak, ako poznamenal Honoré de Balzac, "históriu môže robiť každý, ale iba veľkí muži ju dokážu napísať." Pri štúdiu historického vývoja sa vynárajú fakty, ktorým chýba racionálne vysvetlenie, a človek sa musí čudovať, prečo ľudia opakujú tie isté chyby.

História je ako galéria obrazov, v ktorej je zopár originálov a mnoho kópií. Pri štúdiu dejín prichádzame k uvedomeniu, ako by sa všetko neustále opakovalo. Odtiaľto vedie cesta k formulovaniu zákonitostí, ako napríklad, že každá revolúcia skôr či neskôr požiera svoje „deti“.

Súčasné konflikty a historické paralely

Americký spisovateľ a filozof George Santayana to dobre vystihol: "Kto nepozná minulosť, je odsúdený prežiť ju znovu." Súčasný konflikt na Ukrajine a jeho kontexty vyvolávajú pozoruhodné úvahy. Politika ustupovania tu predsa už raz bola a nedočkala sa žiadneho výsledku.

Z vlastných dejín však vieme, že v kritických momentoch exponenciálne rastie „zrelosť“ a sebavedomie ľudí. Nedá sa dospieť k lepšiemu aj bez predohry, ktorá stojí zbytočné životy? Je to nepoznanie a či len podcenenie vlastných dejín?

Dokonca ani našim susedom Maďarom, ktorí silno prežívajú a vnímajú vlastné dejiny, zdá sa nestačí poučenie, že nimi hýbe minulosť a že už dvakrát stáli vo vojne na tej nesprávnej strane. Veci sú jednoducho nastavené tak, že dejiny sa opäť budú opakovať a Maďari sa možno aj v 21. storočí dožijú ďalšej zo série vlastných prehier. Lebo dejiny sa opakujú a vždy to stojí viac (Halldór Kiljan Laxness).

Poučenie z dejín a súčasná Ukrajina

Žeby si dejiny najlepšie naštudovali Ukrajinci? Predovšetkým obdivuhodnou húževnatosťou, ktorou sa postavili na odpor okupantom. Akoby oživili spomienky na Belgičanov v prvej svetovej vojne s nezlomným kráľom Albertom I. na čele.

Ak má pravdu anglický filozof Bertrand Russel, keď hovorí, že svetové dejiny sú súhrnom toho, čomu sa bolo treba vyhnúť, nemali by sme ich opakovať. Ak je zároveň opakovanie matkou múdrosti, dá sa zmúdrieť len opakovaním vlastných chýb a zlyhaní? Skutočne treba všetko zopakovať, aby sme konečne čosi pochopili? Lebo na prvý raz je to asi priťažké…Dodajme, že múdry sa učí na cudzích chybách, ten hlúpy na vlastných. Navyše niekoľkokrát zopakovaných.

Manipulácia s minulosťou a ovládanie budúcnosti

"Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť, kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť," tvrdí George Orwell. Táto myšlienka sa týka zdanlivo len autokratických režimov a diktatúr, ktoré vedome manipulujú s minulosťou a z takýchto „dejín“ potom volajú po historickom poučení a hľadajú v nich legitimitu pre svoje perfídne a podozrivé kroky v súčasnosti i v blízkej budúcnosti.

Šťastné národy nemajú dejiny, tvrdí príslovie Belgičanov, ktorí dejiny očividne majú. Nemať dejiny však skôr znamená nepoznať ich. Európa však nezvláda svoju minulosť asi preto, že jej výklad nie je zviazaný a rozteká sa ako huspenina na tanieri vlastných egoistických záujmov. Výsledkom pre väčšinu zúčastnených zostáva hrozivý záver: Jediným poučením z histórie je, že sa z nej ešte nikto nepoučil.

Dejiny nás učia, že vojny začínajú, keď vlády uveria, že cena agresie je nízka. Že to tak nakoniec nie je, nie je chyba dejín, ale skôr pravidelne opakovaného zlého odhadu. Stačilo by sa poučiť, ale protirečiť vlastnému presvedčeniu býva zložitejšie, ako vykašľať sa na poučenie z dejín.

tags: #kto #sa #nepoucil #z #minulosti #je