Parížska zmluva a jej vplyv na odpadové hospodárstvo a environmentálne politiky Slovenska

Úvod

Parížska zmluva, kľúčový dokument v boji proti klimatickým zmenám, má rozsiahly dopad na rôzne sektory hospodárstva a environmentálne politiky jednotlivých krajín. Tento článok sa zameriava na analýzu vplyvu Parížskej zmluvy na odpadové hospodárstvo a environmentálne politiky Slovenska, s prihliadnutím na aktuálne výzvy a príležitosti.

Vplyv na legislatívu a smernice EÚ

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1785 z 24. apríla, zverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie 15. júla 2024, predstavuje dôležitý krok v revízii smernice IED (Industrial Emissions Directive). Preambula tejto smernice, ktorá má 63 bodov, podáva informácie o dôvodoch a potrebách, ktoré viedli k prijatiu tohto právneho predpisu. Zmeny a doplnenia sa týkajú rôznych oblastí, pričom jednou z nich je aj odpadové hospodárstvo.

Záväzky Slovenska vyplývajúce z Parížskej dohody

Slovenská republika sa pristúpením k Parížskej dohode zaviazala k plneniu konkrétnych cieľov v oblasti znižovania emisií a adaptácie na zmenu klímy. Tieto záväzky majú priamy dopad na národné politiky v oblasti odpadového hospodárstva. Zmena hospodárenia Lesov Slovenskej republiky môže prispieť k udržaniu rovnováhy a zmene postoja Slovenskej republiky k reálnym činom, k tomu, aby krajina vyzerala inak.

Dotácie na elektromobilitu

Príkladom snahy o znižovanie emisií je aj dotácia na elektromobilitu, kde bolo z Recyklačného fondu (ktorého činnosť končí k 31. decembru) minutých 5 miliónov eur. Táto dotácia bola určená pre 5-tisíc subjektov a zameraná výlučne na elektromobilitu. Avšak, pre dosiahnutie širšieho vplyvu na znižovanie emisií by bolo efektívnejšie, keby bola dotácia menej úzko špecializovaná.

Štátny rozpočet a environmentálne výdavky

V rámci štátneho rozpočtu sú vyčlenené prostriedky na environmentálne projekty, ktoré súvisia s plnením cieľov Parížskej dohody. Napríklad, Vodohospodárska výstavba, š. p., odvádza do štátneho rozpočtu osobitný odvod zo zisku po zdanení. Podobne, Lesy Slovenskej republiky, š. p., odvádzajú do štátneho rozpočtu osobitný odvod. Je však otázne, či je tento príjem pre štátny rozpočet taký významný, alebo by bolo lepšie uvažovať nad zmenou hospodárenia Lesov Slovenskej republiky aj za cenu nižšieho príjmu, ale za cenu plnenia záväzkov voči klimatickým zmenám.

Prečítajte si tiež: Maďarsko a Československo po Parížskej mierovej zmluve

Environmentálny fond

Objem príjmov Environmentálneho fondu je počítaný na 487 mil. eur, ktorý má byť dosiahnutý výlučne z vlastných zdrojov bez dotácií zo štátneho rozpočtu. Tento objem je oproti roku 2016 vyšší o 17,5 percenta. Avšak výdavky Environmentálneho fondu sa navrhujú vo výške 35,6 mil. eur.

Výzvy a problémy v odpadovom hospodárstve

Slovensko čelí viacerým výzvam v oblasti odpadového hospodárstva, ktoré ovplyvňujú plnenie cieľov Parížskej dohody. Medzi hlavné problémy patrí:

• Environmentálne záťaže zo starých skládok: Je potrebné financovať a sanovať environmentálne záťaže zo starých skládok, čo si vyžaduje značné finančné prostriedky a efektívne plánovanie.
• Nedostatočná podpora pre obehové hospodárstvo: Je dôležité podporovať obehové hospodárstvo, ktoré znižuje množstvo odpadu a emisií.
• Efektívne využívanie finančných prostriedkov: Je potrebné zabezpečiť efektívne využívanie finančných prostriedkov z Európskej únie a štátneho rozpočtu na environmentálne projekty.
• Recyklačný fond: Recyklačný fond je fond, ktorý je mimo akejkoľvek kontroly.

Vodné hospodárstvo a protipovodňové opatrenia

Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) má k dispozícii prostriedky na protipovodňové opatrenia. Avšak, tento podnik je dlhodobo v strate, ktorú umelo vytvára štát. Štát si objednáva u SVP služby na udržiavanie splavnosti rieky Dunaj a údržbu koryta. Tieto neregulované platby sú určené nariadením vlády č. 755/2004.

Vodné dielo Gabčíkovo

Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré neslúži svojmu účelu, tak ako bolo naplánované v tých 70. rokoch, tým, že sa vlastne nepostavil druhý stupeň Nagymaros a do dnešného dňa vodné dielo funguje len v tzv. dočasnom režime ako neskolaudované dielo, tak nefunguje optimálne. V dôsledku taktiež nekoncepčnej činnosti Vodohospodárskej výstavby, resp. stupňa Gabčíkovo, ktoré ide len na výkon, v prvom rade na výkon, ale nie na optimálnu prevádzku, čo sa týka prevádzky hladinového režimu dunajskej zdrže, tak nastáva situácia, že dunajská zdrž sa zanáša sedimentami, tie sedimenty niekoľkými miliónmi kubíkov, nám sa znížila dnes už retenčná schopnosť, tá protipovodňová ochrana, ktorá bola jedna z dôležitých funkcií vodného diela alebo Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros ako protipovodňová stavba.

Konkrétne ciele a ich realizácia

Medzi hlavné ciele v kapitole ministerstva životného prostredia patrí zabezpečenie ochrany pred povodňami a zvýšenie podielu územia Slovenskej republiky chráneného pred povodňami. Avšak, táto ochrana by mala ísť v prvom rade s ochranou krajiny a až potom s výstavbou rôznych protipovodňových múrov a rôznych technických zásahov. V prvom rade tie opatrenia, tie výdavky by mali ísť do regulácie a do spätného vytvorenia prírodného prostredia v krajine. Vtedy by to bolo dlhodobé a efektívne.

Prečítajte si tiež: Medzinárodné právo a Krym

Vplyv priemyselných investícií na životné prostredie

Umiestňovanie strategických investícií, ako napríklad Jaguar, na ornú pôdu, má negatívny dopad na životné prostredie. Tým, že Jaguar sa umiestnil do blízkosti rieky Nitry, tak retenčná schopnosť tejto veľkej plochy sa znížila a samozrejme výstavbou tohto priemyselného areálu na to, aby nebola zalievaná dvihnutím podzemnej vody v období, kedy je, sú vysoké zrážky a kedy tam v podstate hladina podzemnej vody sa dostávala takmer na úroveň terénu, jednak museli vynaložiť veľké prostriedky na zdvihnutie základovej pláne pre výstavbu priemyselného parku, na vybudovanie zložitého odvodňovacieho systému, systému studní, ktoré budú odvedené do rieky Nitra.

Prečítajte si tiež: Základy európskej integrácie

tags: #Parížska #zmluva #a #odpadové #hospodárstvo