
V občianskom práve je správne určenie strán sporu, teda žalobcu a žalovaného, kľúčové pre úspešné vedenie súdneho konania. S pojmami aktívna a pasívna vecná legitimácia sa stretávame v súvislosti s podávaním žaloby. Tento článok sa zameriava na pasívnu legitimáciu žalovaného, jej význam a dôsledky v občianskom súdnom konaní.
Pasívna vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Inými slovami, žalovaný je pasívne legitimovaný, ak je povinný plniť nárok uplatňovaný žalobcom.
Pred podaním žaloby je preto nevyhnutné správne ustáliť, kto má byť v konaní žalobca a kto žalovaný. Nesprávne určenie žalovaného môže viesť k zamietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
Na vysvetlenie pojmu pasívna vecná legitimácia možno použiť jednoduchý príklad: Veriteľ, ktorý sa domáha vrátenia dlhu, je v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný, dlžník, ktorý je so splnením dlhu v omeškaní, je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Ak by veriteľ žaloval inú osobu ako dlžníka, súd by žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného.
Ak súd zistí, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, žalobu zamietne. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľ hmotnoprávnej povinnosti existuje.
Prečítajte si tiež: Podmienky v súdnom konaní
Právny poriadok umožňuje v priebehu konania zmenu účastníka konania, ak nastane singulárna sukcesia (napr. prevod práva alebo povinnosti). Účelom tohto procesného inštitútu je umožniť žalobcovi, aby pomocou zmeny účastníka konania odstránil nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý by inak neodvratne viedol k zamietnutiu žaloby.
Špecifická situácia nastáva v konaní o dedičstve. V prípade spornosti v rámci dedičského konania môže byť otázka vecnej legitimácie riešená v sporovom konaní. Ak súd v dedičskom konaní rozhodne, že dedičstvo pripadlo štátu, a následne sa objaví dedič, ktorý tvrdí, že má na dedičstvo nárok, môže podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva. Ak však súd zistí, že konanie o dedičstve bolo právoplatne skončené a zároveň v ňom bola vyriešená aj otázka komu dedičstvo pripadlo, môže návrh zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu.
V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je pasívna legitimácia daná preskúmavaným rozhodnutím orgánu verejnej správy, podľa ktorého sa overuje identita označeného žalovaného. Overenie identity žalovaného uskutočňuje správny súd ex offo v rámci skúmania procesných podmienok.
Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalobcu uznal za vinného, pretože notárskou zápisnicou osvedčil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti napriek tomu, že vedel alebo musel vedieť, že neboli splnené podmienky pre vydanie vyhlásenia o splnení podmienok vydržania. Krajský súd žalobu odmietol z dôvodu, že žalovaný je zjavne neoprávnenou osobou.
Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti
Prečítajte si tiež: Metódy aktívnej a pasívnej rehabilitácie
tags: #pasívna #legitimácia #žalovaného #občianske #právo