Pasívna legitimácia pri vymáhaní úhrady za užívanie bytu: Judikáty a ich význam

Úvod

Problematika pasívnej legitimácie, teda určenia subjektu povinného platiť úhrady za užívanie bytu, je v praxi pomerne frekventovaná. Tento článok sa zameriava na analýzu relevantných judikátov slovenských súdov, ktoré sa zaoberajú touto problematikou, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad a uľahčiť orientáciu v tejto oblasti. Cieľom je objasniť, kto je v rôznych situáciách zodpovedný za úhradu platieb spojených s bývaním, a to s ohľadom na rôzne právne skutočnosti a zmluvné vzťahy.

Zmluvné dojednania a ich význam pre určenie pasívnej legitimácie

Náležitosti zmluvy o nájme bytu

Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podstatnou náležitosťou zmluvy o nájme bytu je úprava spôsobu výpočtu nájomného a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo ich výška. Spôsob výpočtu úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu treba chápať ako dohodu, ktorá obsahuje údaje, na základe ktorých je možné vypočítať úhradu za plnenia pomocou objektívne určiteľných kritérií. Táto dohoda má zásadný význam pre určenie, kto a v akej výške je povinný tieto úhrady platiť.

Jednostranná zmena nájomného

Z ust. § 686 OZ vyplýva, že zmluva o nájme bytu je zmluva odplatná a dohoda o nájomnom a úhrade za plnenia spojené s užívaním bytu (alebo dohoda o spôsobe ich výpočtu) musí byť obsiahnutá v nájomnej zmluve. Dohoda prenajímateľa o nájomnom a nájomcu o nájomnom nemôže byť jednostranne menená (nájomné nemôže byť jednostranne zvýšené alebo znížené), pokiaľ sa tak zmluvné strany nedohodli. Prenajímateľ je oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné len v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný právny predpis (§ 696 ods. 1 OZ).

Správa domu a jej vplyv na vymáhanie úhrad

Postavenie správcu domu

Z ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vyplýva, že správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet, zároveň je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. S účinnosťou od 01.07.2007 zákonodarca vložil do ust. § 8b zák. č. 182/1993 Z. z. výslovné oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, i keď samotnú správu domu vykonáva v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. To znamená, že v konaní pred súdom správca vystupuje v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Povinnosti spoločenstva vlastníkov

Odporca (spoločenstvo) je právnickou osobou, ktorá spravuje spoločné časti, spoločné zariadenia domu, spoločné nebytové priestory, príslušenstvo a priľahlý pozemok, vrátane ich údržby a obnovy a zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom, ako napr. hospodáriť s úhradami, s fondom prevádzky a opráv, s majetkom získaným svojou činnosťou, uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti, rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a uhrádza plnenia, o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a pod.

Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti

Nedoplatky a prevod vlastníctva

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je potvrdenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

Spoluvlastníctvo a povinnosť úhrady

Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie názoru, že napriek skutočnosti, že žalovaný 2 predmetný byt v ostatne uvedenom období vôbec neužíval (rovnako ako ani služby/plnenia spojené s užívaním bytu) a od žalovanej 1 (ktorá celý byt a služby spojené s užívaním bytu užívala) očakával, že bude predmetné platby uhrádzať ona, ako podielový spoluvlastník (v určitom období ako bezpodielový spoluvlastník) má žalovaný 2/ zákonnú povinnosť uhradiť a uhrádzať predmetné platby za plnenia spojené s užívaním bytu ako aj príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv spolu so žalovanou 1/, a to z dôvodu spoluvlastníctva.

Úhrady za plnenia a ich rozúčtovanie

Podľa § 10 ods. 6 citovaného zákona Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie spoločných priestorov a iné služby určené zákonom alebo zmluvou.

Zmluva o výkone správy a povinnosti vlastníkov

Odvolací súd považuje za nutné predovšetkým uviesť, že žalovaní, napriek tomu, že v priebehu konania namietali platnosť zmluvy o výkone správy vykonávanej žalobcom, pričom doteraz nebolo právoplatne rozhodnuté súdom o neplatnosti zmluvy o výkone správy, boli povinní odo dňa uzatvorenia zmluvy o výkone správy so žalobcom ako správcom, t. j. dňa 19.02.2020, podieľať sa na výkone správy domu, nakoľko správca zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov v danom bytovom dome, keď je nesporné, že svoju povinnosť uloženú zákonom č. 182/1993 Z. z. porušili tým, že neplatili zálohové platby - mesačné platby za služby spojené s užívaním bytu.

Právo na spravodlivý proces a osobná prítomnosť

Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Občiansky súdny poriadok, upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní, Ústavou zaručené práva osobnej prítomnosti účastníka konania na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon alebo povaha veci nebráni, aby sa o návrhu pojednávalo a rozhodovalo ústne.

Prečítajte si tiež: Metódy aktívnej a pasívnej rehabilitácie

Ústavné aspekty a premlčanie

Právo na účinný prostriedok nápravy

Ústavný súd sa zaoberal aj otázkou porušenia práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v kontexte vymáhania úhrad. Sťažovateľka namietala formalistické aplikovanie § 422 ods. 1 písm. c/ CSP, kým rozhodol. Ústavný súd však túto námietku odmietol ako neopodstatnenú.

Premlčanie a náhrada škody

Navrhovateľ sa domáha svojho nároku titulom náhrady škody; na právnu úpravu premlčania v súvislosti s náhradou škody a bezdôvodným obohatením nie je aplikovateľná občiansko-právna úprava. Pri premlčaní nároku na náhradu škody vychádza Obchodný zákonník z podobnej konštrukcie počiatku plynutia premlčacej doby ako Občiansky zákonník s tým, že subjektívnu dobu viaže na odlišný moment. V zmysle § 397 je subjektívna doba štvorročná a podľa § 398 je objektívna doba 10 ročná. Subjektívna doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvedel o škode alebo sa o nej dozvedieť mohol a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Špecifické prípady premlčania

Sťažovateľka namieta, že krajský súd (zhodne ako okresný súd) nesprávne vykladal právnu normu upravujúcu začiatok plynutia premlčacej lehoty pri škode na zdraví. Poškodenému môže zo škodnej udalosti v prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu vzniknúť aj ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Takýto nárok z hľadiska premlčania treba posudzovať samostatne ako nárok so samostatnou subjektívnou premlčacou dobou s rozdielnym začiatkom jej plynutia.

Poddlžnícka žaloba a jej význam

Ak poddlžník nevyplatí oprávnenému riadne a včas pohľadávku, má oprávnený možnosť vo vlastnom mene a na vlastný účet túto pohľadávku vymáhať, teda využiť tzv. poddlžnícku žalobu. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby získava oprávnený doručením exekučného príkazu na vyplatenie splatnej pohľadávky dlžníkovi povinného, pokiaľ k vyplateniu nedošlo, resp. v deň nasledujúci po jej splatnosti, ak nastala neskôr. Oprávnenému tak vzniká procesné oprávnenie na prijatie plnenia od poddlžníka na uspokojenie vlastnej pohľadávky.

Ďalšie relevantné právne aspekty

Antidiskriminačný zákon

Pri sporoch vychádzajúcich z antidiskriminačného zákona sa súd primárne musí zaoberať splnením podmienok uvedených v § 11 ods. 1, ods. 2 ADZ. Paragraf 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona je premietnutím smernice Rady EÚ 2000/43/EC z 29. júna 2000 (Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa ustanovuje zásada rovnakého zaobchádzania medzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod do občianskeho súdneho konania Slovenskej republiky ohľadne dôkazného bremena v sporoch, kde osoby tvrdia, že voči nim došlo k diskriminácii.

Prečítajte si tiež: Náhrada nemajetkovej ujmy – judikatúra

Ochrana nájomcu bytu

Ustanovenie § 711 ods. 6 OZ chráni nájomcu bytu a poskytuje mu ochrannú lehotu troch mesiacov na podanie žaloby, ak považuje danú výpoveď z nájmu bytu za neplatnú. Ak nájomca toto právo nevyužije, nastávajú s konečnou platnosťou účinky danej výpovede. Naopak, ak toto právo využije, až do právoplatného rozhodnutia súdu výpoveď nájmu nie je platná a jej účinky nenastanú. Časové ohraničenie práva nájomcu dovolať sa neplatnosti výpovede je v záujme právnej istoty oboch účastníkov nájomného vzťahu; práva nájomcu na zachovanie nájmu k bytu a práva prenajímateľa nakladať s bytom.

Princíp zákonného sudcu

Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť o nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Toto základné právo je konkretizované v procesných kódexoch a pre posudzovaný prípad v Občianskom súdnom poriadku a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva a postavenie sudcov. Z týchto zákonných úprav vyplýva, že pojem zákonného sudcu je definovaný predovšetkým pravidlami o prideľovaní vecí sudcom (rozvrh práce súdu).

Ústavne súladný výklad právnych noriem

Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“). Ak však účastník konania odôvodneným spôsobom podnieti, aby všeobecný súd podal návrh ústavnému súdu na preskúmanie súladu aplikovanej normy s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), má všeobecný súd v zásade tieto možnosti: Buď vykoná ústavne konformný výklad právnej normy, alebo vysvetlí, prečo takýto výklad nie je možný a podá návrh na konanie podľa čl. 125 ods. 1 ústavy.

Zodpovednosť za škodu v pracovnoprávnych vzťahoch

Z ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa aplikujú aj na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby vyplýva, že zákon rozoznáva tri druhy zodpovednosti za škodu, a to všeobecnú zodpovednosť, zodpovednosť za stratu zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a zodpovednosť za stratu zverených predmetov. Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti nemôže byť zverenie vecí, ktoré nie sú určené na obeh a obrat. Podľa právnej praxe sú typickým príkladom takýchto vecí určených na obeh peniaze, stravné lístky, tovar na sklade alebo v predajni, pohonné hmoty a pod.

Povinné zmluvné poistenie a nemajetková ujma

Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

Miesto poskytnutia služby

Najvyšší súd zdôrazňuje, že miesto poskytnutia služby predovšetkým určuje ustanovenie § 15 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., pokiaľ nie sú v zmysle nasledujúceho odseku 3 naplnené zákonné výnimky v ustanoveniach § 16 zák. č. 222/2004 Z.z. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že miesto dodania služby sa riadi miestom adresáta poskytnutej, resp. poskytovanej časti služby. Žalovaný však namietal, že odborné služby, bez ohľadu na to, že boli poskytnuté zahraničným zdaniteľným osobám so sídlom na území Európskej únie, sú dostatočne priamo a úzko spojené s plánovanou výstavbou časti cestnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky.

Poučovacia povinnosť súdu

Poučovacia povinnosť súdov principiálne zakotvená v doterajšom ustanovení § 5 ods. 1 O.s.p. sa vzťahovala výlučne len na procesné práva a povinnosti účastníkov vyplývajúce pre nich z Občianskeho súdneho konania. Súd bol povinný poučiť účastníkov konania najmä o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali procesné účinky, prípadne ako je potrebné odstrániť vady už vykonaných procesných úkonov, aké právne následky sú spojené s prevedenými procesnými úkonmi a ako je potrebné splniť procesnú povinnosť.

Podnájom a prevod práva nájmu

Oprávnenie nájomcu dať prenajatú vec do podnájmu, ak nájomná zmluva neurčuje inak (§ 666 ods. 1 OZ), nemožno zamieňať s právnou mocou nad vecou a ani s prevodom práva nájmu na tretiu osobu.

Civilný sporový poriadok a prekvapivé rozhodnutia

Civilný sporový poriadok v ustanovení § 382 ustanovuje, že ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Vyššie citované ustanovenie má predísť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí, vychádza z princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent princípu právneho štátu, osobitne princípu právnej istoty.

tags: #pasívna #legitimácia #vymáhanie #úhrady #za #užívanie