Finančná náhrada za vyvlastnenie: Podmienky a aspekty

Vyvlastnenie majetku je citlivá téma, ktorá sa dotýka základných práv občanov. Slovenský právny systém upravuje vyvlastnenie pomerne striktne, aby sa predišlo zneužívaniu tohto inštitútu. V tomto článku sa pozrieme na podmienky vyvlastnenia, s dôrazom na finančnú náhradu, ktorá musí byť vlastníkovi poskytnutá.

Vyvlastnenie vo verejnom záujme a za primeranú náhradu

Vyvlastnenie je zásah štátu do vlastníckeho práva, ktoré Ústava SR garantuje v článku 20. Vlastnícke právo a právo vlastniť majetok sa považuje za základné ľudské právo. Historický základ jeho ochrany by sme mohli hľadať už v deklarácii práv človeka a občana z roku 1789. Toto právo je zakotvené prakticky v každej demokratickej ústave. Aj Ústava SR v článku 20 garantuje právo vlastniť majetok. Podľa článku 20 odsek 1 veta druhá Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vyvlastnenie ako právny inštitút sa objavuje na začiatku 19. storočia. Rozvoj dopravy či osídlenia si vyžiadal zásahy štátu do dovtedy nedotknuteľného vlastníctva. Vždy museli byť splnené viaceré požiadavky, aby sa vyvlastnenie udialo v súlade s právom. Podľa Ústavy SR je vyvlastnenie možné len vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. Ústava SR vo štvrtom odseku článku 20 obsahuje právne možnosti vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva. Rozdiel medzi týmito inštitútmi je v tom, že pri vyvlastnení dôjde k zmene osoby vlastníka a pri obmedzení vlastníctva k takejto zmene nedôjde. Ústava SR zároveň dovoľuje vyvlastnenie len vtedy, ak sú splnené štyri kumulatívne podmienky. Musí ísť o vyvlastnenie v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Ústava teda neumožňuje pozbaviť vlastníctva z iného právneho dôvodu.

Podmienky vyvlastnenia

Ústava SR stanovuje štyri kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k vyvlastneniu:

1. Verejný záujem: Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme. Nie je nutné, aby verejné záujmy boli vyhlásené zákonom, ale je dôležité, aby takýto záujem bolo možné odvodiť z cieľov a celkového zmyslu a podstaty zákona. Ústavný súd SR uviedol, že podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú, len ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmu vlastníka. Ako vyjadril vo svojom rozhodnutí český ústavný súd, verejný záujem nie je vždy totožný so záujmom kolektívnym (uspokojovanie kolektívnych záujmov určitých skupín môže byť dokonca v rozpore so všeobecnými záujmami spoločnosti). Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem a je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napr. vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a priori stanoviť.
2. Zákonnosť: Musí existovať zákon, na základe ktorého je možné vyvlastniť alebo nútene obmedziť vlastnícke právo. Ústava SR v článku 20 odsek 4 nedovoľuje vyvlastnenie zo zákona, ale len vyvlastnenie na základe zákona. V čom je rozdiel? Národná rada SR nie je oprávnená priamo zákonom vyvlastniť alebo nútene obmedziť vlastnícke právo. Slovné spojenie "na základe zákona" pri vyvlastnení znamená určenie orgánu oprávneného uskutočniť vyvlastnenie a podmienky takéhoto vyvlastnenia.
3. Nevyhnutnosť: Vyvlastnenie musí byť vykonané len v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Ide o prvý predpoklad vyvlastnenia. Ak možno dosiahnuť plánovaný účel len obmedzením vlastníctva, nemožno uskutočniť vyvlastnenie. S primeranosťou vyvlastnenia sa úzko spája aj problematika využiteľnosti zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby.
4. Primeraná náhrada: Vlastníkovi musí byť poskytnutá primeraná finančná náhrada za vyvlastnený pozemok. Jednou z foriem náhrady je aj peňažná náhrada. Aj o tejto otázke už rozhodoval Ústavný súd. Požiadavka primeranej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie je podmienkou, ktorá je zakotvená tak v Listine základných práv a slobôd ako aj v Ústave Slovenskej republiky, a táto odlišuje vyvlastnenie od iných zásahov do vlastníckeho práva.

Náhrada za vyvlastnenie

Ústava garantuje za vyvlastnenie primeranú náhradu. Ide o poslednú podmienku vyvlastnenia, ktorá musí byť splnená. Jednou z foriem náhrady je aj peňažná náhrada. Malo by ísť o trhovú cenu v čase vyvlastnenia. Nemožno konštatovať, že investor dostane v prípade vyvlastnenia takú cenu, za akú svoj podiel pred rokmi kúpil. Podľa návrhu zákona, má vyvlastnený nárok na peňažnú náhradu alebo náhradný pozemok alebo stavbu. Z aplikačnej praxe vyvstala opodstatnená požiadavka riešiť osobitným spôsobom poskytovanie náhrad v prípade vyvlastňovania na účely stavieb ciest, dráh, letísk a verejných prístavov podľa osobitných zákonov, kedy bude možné náhradu za vyvlastnenie nehnuteľnosti pre daný účel poskytnúť výlučne formou peňažných prostriedkov. Dôvodom je skutočnosť, že proces majetkoprávneho vysporiadania nehnuteľností predstavuje v procese výstavby týchto stavieb jeden z najvýznamnejších, ako aj časovo najnáročnejších procesov. Podkladom pre určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo stavby alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určená znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu, a to vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. Účinne podávať námietky voči výške náhrady za vyvlastnenie určenej znaleckým posudkom môžu účastníci konania uplatniť najneskôr do ústneho pojednávania na prerokovanie návrhu. Návrh zákona príkladmo ustanovuje, čo je možné považovať za účelne vynaložené náklady vzniknuté v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, sú to najmä náklady na presťahovanie hnuteľného majetku vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti alebo poľnohospodárskych kultúr z vyvlastňovanej nehnuteľnosti, náklady spojené so zmenou trvalého bydliska, zmenou sídla alebo miesta podnikania, náklady spojené s prekládkou technickej infraštruktúry, súdne a správne poplatky. Náhrada za obmedzenie alebo zrušenie práv zodpovedajúcich vecným bremenám sa definuje ako náhrada zodpovedajúca nákladom, ktoré bude treba vynaložiť na zabezpečenie riadneho užívania pozemku. Povinnosť poskytnúť náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva má vyvlastniteľ, teda osoba, v prospech ktorej sa pozemok alebo stavba vyvlastňuje; náhrada za vyvlastnenie je obligatórnou náležitosťou rozhodnutia o vyvlastnení, v ktorom je vyvlastňovací orgán povinný uviesť výšku náhrady, spôsob jej úhrady a lehotu v ktorej bude náhrada vyplatená. Ak sa poskytuje náhrada za vyvlastnenie stavby na bývanie obstaraním bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou, je vyvlastniteľ povinný náhradu poskytnúť najneskôr v lehote dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.

Daňové aspekty náhrady za vyvlastnenie

V zmysle § 9 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov je oslobodeným príjmom prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu, napríklad podľa § 4 zákona č. 282/2015 Z. z. Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti uzatvára zmluvy s majiteľmi pozemkov, na ktorých sa bude stavať diaľnica D4. Prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu (napr. podľa § 4 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa považuje za príjem oslobodený od dane z príjmov podľa § 9 ods.2 písm.

Prečítajte si tiež: Vyvlastnenie a neakceptovateľná náhrada

Daňovník mal 2 roky vo vlastníctve pozemok, ktorý nikdy nemal zaradený v obchodnom majetku. V roku 2025 ho predal Národnej diaľničnej spoločnosti, aby mu nebol vyvlastnený. V uvedenom prípade, ak sa teda jednalo o predaj pozemku a nie o vyvlastnenie, a nie sú splnené podmienky pre oslobodenie príjmu dosiahnutého predajom nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o dani z príjmov, potom sa takýto príjem považuje za zdaniteľný príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti a daňovník ho zahŕňa do daňového priznania k dani z príjmov FO typu B za zdaňovacie obdobie, v ktorom príjem dosiahol - t. j. za rok 2025, pričom daný príjem a k nemu prislúchajúce výdavky uvedie v VIII. odd. v Tabuľke č.

Vyvlastňovacie konanie

Prvostupňovým vyvlastňovacím orgánom je okresný úrad v sídle kraja. Predkladateľ zákona zo svojej riadiacej a kontrolnej činnosti vo vzťahu k súčasným stavebným úradom ako vyvlastňovacím orgánom ale taktiež aj ako orgán povinný na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je následne povinným subjektom aj na zastupovanie štátu pred súdmi vo veci uplatnených náhrad škôd má vedomosť o tom, že obce ako stavebné úrady pri prenesenom výkone štátnej správy (v počte 2927) nie sú v súčasnosti odborne spôsobilé vykonávať tak náročnú agendu akou je vyvlastňovacie konanie, ktorá je výkonom štátnej správy. Nie je zanedbateľná ani tá skutočnosť, že stavebné úrady následne rozhodujú o povoľovaní stavieb, pre ktoré sa vyvlastňuje. Preto predkladateľ zákona výkon štátnej správy na úseku vyvlastnenia zveril okresnému úradu v sídle kraja, ktorý je orgánom štátu. Niektoré už ukončené legislatívne procesy zakotvili možnosť uskutočňovať vyvlastňovacie konanie aj iným orgánom štátnej správy, príkladom je obvodný banský úrad podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 319/2002 Z. z. Druhostupňovým vyvlastňovacím orgánom, ktorý rozhoduje o odvolaní proti prvostupňovému neprávoplatnému rozhodnutiu o vyvlastnení okresného úradu v sídle kraja je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ako správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 58 ods.

Návrh zákona vychádzajúc z princípov uvedených v § 14 správneho poriadku osobitným spôsobom rieši okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania. Účastníkmi konania sú predovšetkým vyvlastniteľ a vyvlastňovaný. Osobitne návrh zákona ustanovuje okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania v prípade, ak vyvlastňovaná nehnuteľnosť nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo miesto jeho pobytu nie je známe, ak je vyvlastňovaný pozemok alebo stavba predmetom konania o dedičstvo alebo súdneho konania, ak vyvlastňovaný pozemok alebo stavba neboli predmetom dedičského konania. Zákon ustanovuje náležitosti návrhu. Vyvlastňovacie konanie je návrhovým konaním (môže ho podať len vyvlastniteľ) a nemôže začať ex offo. Náležitosti návrhu, ktoré je povinný k návrhu priložiť vyvlastniteľ sú koncipované imperatívne tak, aby mohli identifikovať všetkých účastníkov konania, v rozsahu údajov podľa správy katastra a aby mohli viesť k spoľahlivému zisteniu skutočností, potrebných na rozhodovanie o vyvlastnení, vrátane určenia náhrady. Z dôvodu účelnosti a hospodárnosti konania návrh zákona umožňuje tzv. „spojenie veci“, tzn., že v prípade, že vyvlastnenie smeruje voči viacerým vlastníkom, vyvlastnenie ktorých nehnuteľností vzájomne súvisí z dôvodu, že ide o vyvlastnenie pre uskutočnenie totožnej stavby vo verejnom záujme, na základe totožného geometrického plánu, v tom istom katastrálnom území, je možné podať jeden návrh na vyvlastnenie, ktorého súčasťou je vyvlastnenie viacerých vlastníkov, pričom prílohy by sa prikladali k návrhu len v jednom vyhotovení. Z platnej právnej úpravy sa preberá obligatórnosť ústneho pojednávania a zásada koncentrácie v súvislosti s ústnym pojednávaním. Vo vyvlastňovacom konaní platí koncentračná zásada vo vzťahu k námietkam účastníkov vyvlastňovacieho konania - navrhovaná úprava zásadne prehlbuje koncentračnú zásadu pri uplatňovaní námietok vo vyvlastňovacom konaní.

V súlade s ustanovením § 3 správneho poriadku je vyvlastňovací orgán povinný oznámiť verejnosti informáciu o začatí vyvlastňovacieho konania na webovom sídle a na úradnej tabuli a to do siedmich dní od doručenia návrhu, obci ako orgánu samosprávy, v ktorej katastrálnom území sa vyvlastňovaná nehnuteľnosť nachádza, ako aj príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností, ktorý na základe uvedeného zapíše v katastri nehnuteľnosti obmedzujúcu poznámku, ktorá obmedzí vyvlastňovaného za podmienok uvedených v zákone (§ 10 ods. Zavádza sa obligatórna náležitosť oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania, údaje o pozemku alebo stavbe musia mať náležitosti podľa § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. Návrh zákona ukladá vyvlastňovaciemu orgánu povinnosť vyzvať osoby, ktoré majú k vyvlastňovanej nehnuteľnosti vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností, aby v lehote 10 odo dňa doručenia výzvy, prihlásili vyvlastňovaciemu orgánu svoje pohľadávky s určením ich výšky voči náhrade za vyvlastnenie a súčasne je povinný ich upozorniť, že na neprihlásené pohľadávky a na neskoršie prihlásené pohľadávky sa neprihliada. Návrh zákona oproti súčasnej právnej úprave ustanovuje dôvod pre zamietnutie návrhu na vyvlastnenie, ktorým je nesplnenia zákonných podmienok vyvlastnenia. Ustanovuje sa, že vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba majú voči vyvlastniteľovi v prípade zamietnutia návrhu nárok na náhradu škody a účelne vynaložených nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s vyvlastňovacím konaním alebo v jeho dôsledku. Návrh zákona taktiež oproti súčasnej právnej úprave ustanovuje dôvody pre zastavenie vyvlastňovacieho konania, a to v prípade, že vyvlastniteľ vzal návrh späť (v tomto prípade nie je potrebný súhlas ostatných účastníkov konania so späťvzatím) alebo v priebehu vyvlastňovacieho konania došlo medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o získaní práv k pozemku alebo ku stavbe potrebných pre uskutočnenie účelu vyvlastnenia. V tomto prípade odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení vyvlastňovacieho konania nie je prípustné. Ustanovuje sa, že vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba majú voči vyvlastniteľovi v prípade zastavenia vyvlastňovacieho konania z dôvodu späťvzatia návrhu nárok na náhradu škody a účelne vynaložených nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s vyvlastňovacím konaním alebo v jeho dôsledku. Doterajšia rozhodovacia prax ukázala, že je potrebné rozdeliť výrokovú časť rozhodnutia o vyvlastnení na samostatné výroky. Preto sa ustanovuje, že vyvlastňovací orgán v prípade, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia vydá rozhodnutie o vyvlastnení, v ktorom samostatnými výrokmi rozhodne a) o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a b) o náhrade za vyvlastnenie, pričom zákon v odseku 2 upravuje obsahové náležitosti výroku o vyvlastnení a v odseku 3 obsahové náležitosti výroku o náhrade. Zároveň v odseku 3 ustanovuje, že ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k …

Prečítajte si tiež: Prehľad o peňažnej pomoci v materstve

Prečítajte si tiež: Náhrada väzby peňažnou zárukou

tags: #penazna #nahrada #za #vyvlastnenie #podmienky