
Politické strany na Slovensku rôzne vnímajú mimoriadne zvýšenie dôchodkov. Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne návrhy a zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré majú za cieľ zlepšiť finančnú situáciu dôchodcov.
Národná rada (NR) SR schválila novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá umožňuje mimoriadne valorizovať dôchodky už v priebehu roka. V záverečnom hlasovaní prešiel aj návrh Erika Tomáša na skoršiu možnosť mimoriadnej valorizácie dôchodkov už od 1. júla. Doteraz platné predpisy umožňovali zohľadniť vysokú infláciu v dôchodkoch počas roka až od 1. januára nasledujúceho roka.
Parlamentné hnutie OĽANO schválenie novely víta a líder hnutia Igor Matovič vyjadril spokojnosť s týmto krokom voči dôchodcom. Predseda (mimoparlamentnej) strany Demokrati Eduard Heger kritizoval schválenie zákona a uviedol, že to zaplatia ľudia zo svojich daní. Predseda opozičnej strany Smer-SD Robert Fico uviedol, že ide o logické vyústenie snahy opozície vyvolať v parlamente rokovania o zdražovaní a prijať relevantné opatrenia.
Sociálna poisťovňa od 1. januára zvýšila (valorizuje) dôchodky o 11,8 % automaticky, dôchodcovia nemusia o nič osobitne žiadať. O zvýšení dostanú písomné rozhodnutie a dôchodky vo vyššej sume im budú prvý raz vyplatené vo výplatnom termíne v januári aj s doplatkom zvýšenia od 1. januára. Presnú výšku valorizácie si môžu dôchodcovia vypočítať aj prostredníctvom informatívnej webovej kalkulačky, ktorá je zverejnená na webovej stránke Sociálnej poisťovne.
Pri valorizácii minimálnych dôchodkov sa nič nemení. Pre tento druh dôchodku platí osobitný mechanizmus. Na valorizáciu dôchodku od 1. januára sa zo zákona neprihliada na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Ak suma dôchodku bude aj po valorizácii nižšia ako minimálny dôchodok, Sociálna poisťovňa ďalej zvýši sumu dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Ak bude suma dôchodku po valorizácii vyššia ako suma minimálneho dôchodku, nárok na minimálny dôchodok zaniká a Sociálna poisťovňa bude dôchodcovi vyplácať jeho dôchodok v novej, vyššej sume.
Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť
Dôchodca k 31. decembru poberal minimálny dôchodok v sume 334,30 eura, pričom suma jeho starobného dôchodku k tomuto dátumu bola 333,30 eura. Od 1. januára sa mu zvýšil - valorizoval - jeho starobný dôchodok o 39,40 eura na sumu 372,70 eura. Táto suma je vyššia ako suma minimálneho dôchodku, preto mu Sociálna poisťovňa od 1. januára bude vyplácať jeho starobný dôchodok v sume 372,70 eura.
Novela zákona o sociálnom poistení zavádza od 1. januára nový inštitút - tzv. rodičovský dôchodok. Sociálna poisťovňa ho prizná poberateľovi starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Rodičovský dôchodok biologickému rodičovi alebo osvojiteľovi poistenca automaticky prizná bez toho, aby bolo potrebné podať akúkoľvek žiadosť alebo vyhlásenie.
Poistenec (dieťa poberateľa dôchodku), ktorý však chce prispievať „náhradným“ rodičom alebo si želá vylúčiť priznanie rodičovského dôchodku svojim rodičom, musí svoj úmysel oznámiť Sociálnej poisťovni prostredníctvom formulára Vyhlásenie fyzickej osoby na účely nároku na rodičovský dôchodok. Následne ho doručí Sociálnej poisťovni do 28. februára prostredníctvom pošty, pričom podpis klienta na vyhlásení overuje notár, resp. matrika - klient formulár vyplní na webe Sociálnej poisťovne, vytlačí ho, podpíše a s prípadnými prílohami (rozsudok súdu o zverení do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov) pošle poštou na adresu: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava. Ak dieťa nevyhlásilo, že nárok na rodičovský dôchodok nemá rodičovi vzniknúť, čiže nedoručí žiadne vyhlásenie, Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku nároku na tento dôchodok automaticky a sumu rodičovského dôchodku za rok následne vyplatí jednorazovo.
Od 1. novembra vzniká nárok na predčasný starobný dôchodok iba vtedy, ak je suma predčasného starobného dôchodku vyššia ako 1,6 - násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 375,10 eur mesačne. Od 1. januára sú podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok alternatívne v závislosti od toho, či poistenec získal najmenej 40 odpracovaných rokov. Ak poistenec získal najmenej 40 odpracovaných rokov, nebude sa na neho vzťahovať podmienka chýbajúcich najviac dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku. Suma predčasného starobného dôchodku, ak poistenec získal najmenej 40 odpracovaných rokov, bude znížená o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku.
Kým v súčasnosti aktuálna dôchodková hodnota (ADH) pravidelne k 1. januáru stúpala o rast priemernej mzdy, po novom pôjde o rast len o 95 percent priemernej mzdy. Od 1. januára sa na účely určenia indexu úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty od 1. januára kalendárneho roka použije len 95 % z medziročnej zmeny priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku. Zmena nastane v roku 2025.
Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958
Od ročníka narodenia poistenca v r. 1967 sa opätovne zvyšovanie dôchodkového veku naviaže na strednú dĺžku života. Právna úprava týkajúca sa zníženia dôchodkového veku o šesť mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však o 18 mesiacov, ostáva zachovaná. Dôchodkový vek ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na päť rokov dopredu. Prvýkrát sa tak stane v roku 2025 a ustanoví sa dôchodkový vek poistencov narodených v roku 1967.
Vdove alebo vdovcovi, ktorí vychovali jedno dieťa, sa od 1. januára zníži veková hranica opätovného vzniku nároku na výplatu na pozostalostný dôchodok z doterajšieho dovŕšenia dôchodkového veku na vek 57 rokov. Zároveň sa od roku predĺži poberanie vdovského a vdoveckého dôchodku. Pozostalej manželke alebo manželovi, ktorým bola výplata vdovského alebo vdoveckého dôchodku zastavená po uplynutí jedného roka od smrti zomretého manžela alebo manželky a ešte neuplynulo obdobie dvoch rokov, Sociálna poisťovňa od 1. januára za zostávajúce obdobie uvoľní výplatu pozostalostného dôchodku.
Od 1. januára bude Sociálna poisťovňa zohľadňovať „tzv. českú” dobu poistenia, ktorú poistenec získal pred 1. januárom 1993 a jej vplyv na slovenský dôchodok. V Slovenskej republike platia skoršie termíny odchodu do dôchodku než v Českej republike. Ak takýto žiadateľ odchádzal do dôchodku, musel následne čakať (mesiace až roky), kým získal nárok na dôchodok z Českej republiky. Po odstránení tejto diskriminácie od roku žiadateľovi, ktorému za „tzv. českú” dobu poistenia nárok na starobný alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky nevznikol, dobu poistenia získanú pred 1. januárom 1993 na dôchodok zohľadní Sociálna poisťovňa.
Na prechodné obdobie (rok ) sa novelou zákona o sociálnom poistení rozšíri rozsah poistencov štátu na dôchodkové poistenie o členov cirkví, reholí, charitatívnych spoločenstiev vykonávajúcich pracovnú činnosť bez práva na príjem. Takto sa rozšíri kategória osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát. V roku tak bude v Sociálnej poisťovni povinne dôchodkovo poistená aj fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá je členom cirkevného, rehoľného alebo charitatívneho spoločenstva, vykonáva pre spoločenstvo pracovnú činnosť bez práva na príjem a podala prihlášku na dôchodkové poistenie.
Aktuálne platná sadzba príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (II. dôchodkový pilier), ktorú sporiteľ odvádza zo svojich odvodov prostredníctvom Sociálnej poisťovne do svojej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, vo výške 5,50 % zostáva zachovaná aj v rokoch a . Sadzba príspevkov do II. piliera sa pôvodne mala postupne zvyšovať: od roku na 5,75 % a v roku na 6 % hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby. Na základe novely príslušného zákona sa však sadzba do II. piliera zvýši na 5,75 % až od roku a bude platná aj v roku . Primerane tomu sa upravilo aj znižovanie sumy starobného dôchodku z I. piliera. V praxi to znamená, že sporiteľom, ktorým sa pre nižšiu sadzbu príspevkov postúpia do ich dôchodkovej správcovskej spoločnosti príspevky v nižšej sume, sa bude aj starobný dôchodok z I. piliera, na ktorý im v budúcnosti vznikne nárok, znižovať o menšiu pomernú časť.
Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára
S účinnosťou od 1. januára zaniká povinnosť požiadať Sociálnu poisťovňu o vydanie akceptačného listu tým sporiteľom, ktorí majú záujem v rámci II. dôchodkového piliera prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Od roku táto administratívna podmienka odpadne a sporiteľ bude môcť prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti len na základe prestupovej zmluvy.
Sociálna poisťovňa už stanovila referenčnú sumu pre výplatu dôchodku z II. dôchodkového piliera na rok . Jej výška bude 521,30 eura. Referenčná suma je hodnota priemerného mesačného starobného dôchodku vyplácaného zo Sociálnej poisťovne, teda z I. dôchodkového piliera. Táto suma je zároveň podmienkou výplaty starobného dôchodku zo starobného sporenia (z II. piliera). Programový výber sa z II. piliera uskutočňuje formou dohody, v ktorej si sporiteľ s príslušnou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou určí mesačnú sumu dôchodku, obdobie vyplácania alebo aj jednorazový výber celej nasporenej sumy príspevkov. V praxi to znamená, že ak sporiteľovi v II. pilieri budú v roku vyplácané dôchodky, napríklad starobný dôchodok z I. piliera, invalidný dôchodok, pozostalostný dôchodok vrátane výsluhového dôchodku, či dôchodok vyplácaný z cudziny v úhrne prevyšujúcej sumu 521,30 eura, bude môcť požiadať dôchodkovú správcovskú spoločnosť o výplatu celej svojej nasporenej sumy príspevkov v II. pilieri.
Od 1. januára dôjde k úprave výplatnej fázy II. piliera, pričom možnosť jednorazového výberu príspevkov zostane zachovaná. Toto jednorazové vyplatenie príspevkov však bude od 1. januára podliehať daňovej povinnosti. Na žiadosti o starobný dôchodok z II. piliera podané do 31. decembra sa bude na spôsob vyplácania dôchodkov z II. piliera vzťahovať právny režim účinný do 31. decembra .
Ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku , maximálna výška jeho nemocenského na deň bude predstavovať 43,79507000 eura. Maximálne denné materské dosiahne hodnotu 59,72055000 eura. Podobne vzrastie aj maximálna výška dávky tehotenské. Maximálne denné ošetrovné v roku predstavuje hodnotu 43,79507000 eura. Dávka ošetrovné (nie pandemické ošetrovné), ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 613,20 eura.
Sociálna poisťovňa už od 1. novembra poskytuje svojim poistencom nový typ dávky materské, tzv. „otcovské“ a môžu o ňu žiadať aj v roku . Dávka je určená pre oteckov a po splnení zákonných podmienok ju môžu poberať najviac 14 kalendárnych dní v období šiestich týždňov po narodení dieťaťa. Po dvojtýždňovom poberaní dávky „otcovské“ môžu otcovia tak ako doteraz (po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu) poberať aj dávku materské. Na jej čerpanie pre to isté dieťa im zostane v zásade 26 týždňov (pri starostlivosti o jedno narodené dieťa) a uplatniť si ju môžu do troch rokov veku dieťaťa. Dávka materské sa tak pre otcov rozdeľuje na dve časti - obdobie max. 2 týždňov v období 6 týždňov po narodení dieťaťa (tzv. „otcovské“), ktoré môže otec poberať bez ohľadu na to, či matka v tomto období poberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok a ďalších v zásade 26 týždňov pri starostlivosti o jedno dieťa do troch rokov veku dieťaťa. Ak si otec nárok na „otcovské“ neuplatní, môže po splnení zákonných podmienok čerpať dávku materské na celé obdobie 28 týždňov tak ako doteraz.
Nová žiadosť k dávke otcovské/materské má názov Žiadosť iného poistenca o materské, tlačivo je k dispozícii na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Žiadosť tak klient vybaví aj bez kontaktovania pobočky. Ak je poistenec zamestnancom a chce si uplatniť nárok na tzv. otcovské, tlačivo Žiadosť iného poistenca o materské je potrebné najskôr predložiť zamestnávateľovi na potvrdenie. Vyplnenú a podpísanú žiadosť následne doručí príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva jeho nemocenské poistenie. Ak ide o zamestnanca, tak príslušnou je v zásade pobočka podľa sídla zamestnávateľa. Ak ide o zamestnanca v ochrannej lehote (teda spravidla do 7 sedem dní po zániku nemocenského poistenia), tak žiadosť predkladá v pobočke podľa sídla posledného zamestnávateľa.
Od 1. januára vzrastú aj úrazové dávky - úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa zvýšia o 10,9 %. Tieto dávky sú zo zákona obmedzené maximálnou sumou, ktorá sa tiež každý rok valorizuje. Maximálna výška náhrady nákladov spojených s liečením bude v roku predstavovať 33 077,40 eura. Maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom v roku bude vo výške 3 308,80 eura. Hodnota bodu, ktorá je potrebná na výpočet sumy úrazových dávok v roku je 26,08 eura. Hodnota bodu je dôležitá pri určení sumy úrazových dávok - náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Hodnotu jedného bodu určuje opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR, pričom vychádza z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Novú hodnotu bodu určenú pre tento rok použije Sociálna poisťovňa len pri tej náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, na ktorú poškodenému zamestnancovi vznikol nárok po 31. decembri.
Maximálne sumy garančnej dávky a dávky v nezamestnanosti sa v roku zmenia až od 1. júla , dovtedy platia sumy, ktoré sú stanovené od 1. júla do 30. júna . Maximálna výška dávky v nezamestnanosti je aktuálne pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci 1 234,30 eur a pri 30-dňovom mesiaci 1 194,50 eur. Nárok na dávku v nezamestnanosti majú po splnení zákonných podmienok povinne poistené osoby v nezamestnanosti, t. j. zamestnanci na základe trvalého pracovného pomeru alebo zamestnanci/ dohodári na základe dohody o pracovnej činnosti, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktoré viedli k poisteniu v nezamestnanosti. Na garančnú dávku má po splnení zákonných podmienok nárok zamestnanec, ktorý je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu (pracovný pomer, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študenta, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce) a člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu u zamestnávateľa, ktorý sa stal platobne neschopným a neuspokojoval jeho nároky z týchto vzťahov. Ak platobná neschopnosť zamestnávateľa vznikne v období od 1. júla do 30. júna , nárok na garančnú dávku vzniká za obdobie najviac troch kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa a za obdobie troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po tomto mesiaci.
Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) budú od roku platiť nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Podobne čaká zmena v platení poistného od 1. januára aj zamestnávateľov a zamestnancov, pre ktorých sa mení výška maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného.
Do dôchodku by sme mali ísť podľa toho, koľko sa v priemere dožijeme. A pracujúci by mali prispievať na dôchodok svojim rodičom. To sú len niektoré zo zmien v prvom pilieri, ktoré pripravil minister práce Milan Krajniak. Na pondelkovej tripartite sociálni partneri rokovali aj o reforme 1. penzijného piliera, teda o novele zákona o sociálnom poistení z dielne ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina).
Republiková únia zamestnávateľov SR nesúhlasila so zrušením odvodových stropov. "Už dnes je tento strop príliš vysoký na európske pomery, je to sedemnásobok priemernej mzdy," vyčíslil viceprezident únie Mário Lelovský. Ako kompenzáciu za zrušenie odvodových stropov podľa Lelovského slov ministerstvo navrhlo zamestnávateľom zavedenie 2,5-násobku priemernej mzdy pri nemocenských dávkach, čo však únia zamestnávateľov považuje za nefér. "To znamená, že vysokopríjmový občan, keď zaplatí obrovské odvody, dostáva za to už dnes len dvojnásobok, prípadne 2,5-násobok dávok, napríklad nemocenské," poznamenal Lelovský.
Ako tlmočil, štát sociálnych partnerov informoval, že aj naďalej budú prebiehať rokovania aj na úrovni vlády, takže tento bod nebol uzavretý. Zdôraznil však, že Slovensko si nemôže dovoliť extrémne vysoko zdaňovať ľudí, ktorí sú vysokopríjmoví. Hrozí totiž odlev mozgov napríklad pri expertoch a špecialistoch.
Zásadným spôsobom nesúhlasí so zrušením odvodových stropov ani Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Viceprezident asociácie Rastislav Machunka po rokovaní uviedol, že takáto úprava je podľa neho v rozpore s ústavou.
Odborári združení v Konfederácii odborových zväzov SR tvrdia, že sa ideologicky vôbec nestretli pri tejto legislatíve s predkladateľmi. "Náš postoj je v tejto otázke nemenný, my odmietame celkovú filozofiu dôchodkovej reformy tak, ako je nastavená teraz," povedala viceprezidentka konfederácie Monika Uhlerová. Najväčší problém majú odborári s rodičovským dôchodkom. Je podľa nich diskriminačný. Žiadajú novelu úplne stiahnuť z legislatívneho procesu.
Krajniak po tripartite povedal, že pri financovaní dôchodkovej reformy sa črtajú aj iné možnosti než prostredníctvom najbohatších ľudí v krajine. "Informoval som sociálnych partnerov, že s jednotlivými dotknutými ministerstvami - hospodárstva, práce, financií - a zástupcami koaličných strán, sme sa v rokovaniach posunuli. Črtá sa tam kompromis, že by sme vedeli finančné prostriedky na zlepšenie dôchodkového systému a na zvýšenie dôchodkov pre tých, ktorí vychovali deti, nájsť aj bez toho, aby sme museli rušiť stropy vymeriavacích základov," uviedol Krajniak.