
Slovensko čelí demografickým zmenám, ktoré kladú zvýšené nároky na systém starostlivosti o seniorov. Starnúca populácia a klesajúci počet ľudí v produktívnom veku vytvárajú tlak na udržateľnosť sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti. Tento článok sa zameriava na súčasný stav financovania starostlivosti o seniorov na Slovensku, identifikuje kľúčové výzvy a navrhuje možné riešenia pre zlepšenie kvality života starších občanov.
Slovensko, podobne ako mnohé európske krajiny, prechádza výraznými demografickými zmenami. Očakáva sa, že do roku 2050 vzrastie podiel seniorov nad 65 rokov na celkovej populácii o 10 percentuálnych bodov na 28 %. Zatiaľ čo v súčasnosti pripadajú na jedného človeka nad 65 rokov štyri osoby v produktívnom veku, v roku 2050 to budú iba dve. Tento trend predstavuje vážnu výzvu pre udržateľnosť dôchodkového systému a financovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
Klesá aj miera zapojenia sa na trh práce medzi ľuďmi od 55 rokov, teda niekoľko rokov pred dovŕšením dôchodkového veku. Miera ich zapojenia je na úrovni 66 %, pričom je o niečo vyššia ako priemer EÚ, no oproti celkovej populácii vo veku od 15 do 64 rokov je to menej až o šesť percentuálnych bodov.
Podľa údajov Eurostatu dáva Slovensko na dlhodobú starostlivosť 0,8 percenta z HDP. Pre porovnanie, Česká republika investuje 1,5 % a Nemecko 1,6 % HDP. Táto skutočnosť poukazuje na finančné poddimenzovanie sektora dlhodobej starostlivosti na Slovensku. Mnohé verejné či charitné zariadenia majú veľký investičný dlh a zákon im ani neumožňoval využiť či už verejné zdroje, alebo financie z platby klienta na investície.
Systém sociálnych služieb bol zákonom č. 448/2008 rozdelený na verejných a neverejných poskytovateľov. Štát nemá žiadne zariadenia. Poskytovatelia sa rozdelili najmä z hľadiska financovania a neverejní od roku 2008 začali dostávať o 100 % menej, ako dostávali predtým, na odkázaného človeka. Dnes sme sa dostali na finančnú percentuálnu úroveň spred vzniku zákona č. 448/2008, je to zhruba 45 % z verejných zdrojov u neverejného poskytovateľa, zvyšok sú platby seniorov z ich dôchodkov, ale väčšinou to musí aj tak doplácať aj rodina.
Prečítajte si tiež: Povinnosti v dôchodkovom poistení
Nízke investície do dlhodobej starostlivosti majú negatívny dopad na kvalitu poskytovaných služieb. Zariadenia pre seniorov často čelia nedostatku personálu, zastaranému vybaveniu a obmedzeným možnostiam pre modernizáciu.
Na Slovensku je najmenej rozvinutá ambulantná forma starostlivosti o seniorov, pretože štát dlhodobo málo spolufinancoval túto formu služieb alebo komunitný druh služieb. Preto sa aj v pláne obnovy zamerali na to, aby rozšírili tento druh služby. Mnohí seniori preferujú zostať vo svojom domácom prostredí, no chýbajú im dostupné a kvalitné služby, ktoré by im to umožnili.
Sektor sociálnych služieb čelí akútnemu nedostatku kvalifikovaného personálu, najmä opatrovateliek a sestier. Vekový priemer personálu je 52 rokov a očakáva sa, že v blízkej budúcnosti odíde do dôchodku veľká časť zamestnancov. Tento problém je o to závažnejší, že sa očakáva nárast počtu odkázaných seniorov. Chýba nám štyritisíc opatrovateliek a dvetisíc sestier len v sociálnych službách.
Kúpyschopnosť občanov v regiónoch je radikálne iná, čo ovplyvňuje dostupnosť a kvalitu sociálnych služieb. Niektoré regióny majú lepšie vybavené zariadenia a viac finančných zdrojov, zatiaľ čo iné zaostávajú.
Je nevyhnutné zvýšiť podiel HDP investovaného do dlhodobej starostlivosti, aby sa zabezpečilo adekvátne financovanie zariadení pre seniorov a ambulantných služieb. KDH navrhuje zvýšiť podiel výdavkov na sociálnu starostlivosť z 0,8 % HDP na európsku úroveň 1,7 % HDP.
Prečítajte si tiež: Komplexný Prehľad Oddlženia
Je potrebné posilniť komunitné služby a ambulantnú starostlivosť, aby sa seniorom umožnilo zostať čo najdlhšie vo svojom domácom prostredí. To si vyžaduje zvýšenie finančnej podpory pre tieto služby a rozvoj infraštruktúry.
Na prilákanie a udržanie kvalifikovaného personálu je potrebné zlepšiť pracovné podmienky a zvýšiť mzdy v sektore sociálnych služieb. KDH navrhuje zvýšiť o 500 eur príspevok pre domácich opatrovateľov a o 50 percent mzdy v sociálnych službách.
Reforma financovania sociálnych služieb by mala zabezpečiť spravodlivé a transparentné financovanie verejných a neverejných poskytovateľov. Je potrebné zjednotiť štandardy kvality a zaviesť systém hodnotenia zariadení, aby sa zabezpečila vysoká úroveň poskytovaných služieb. Takisto chceme zaviesť osobný rozpočet pre odkázaných ľudí formou poukazov, aby si sami mohli vybrať spôsob a formu opatery cez sociálne služby či kompenzácie, ktoré potrebujú.
Podpora aktívneho starnutia a zapojenia seniorov do spoločenského života môže prispieť k zlepšeniu ich zdravia a kvality života. Viac aktívnych dôchodcov na trhu práce by mohlo pomôcť slovenskej ekonomike a zvýšiť priemerný ročný rast hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa o pol percenta. Pre väčšie zapojenie sa seniorov je však potrebné zlepšiť zdravotnú starostlivosť v krajine, flexibilné formy práce, ale aj rekvalifikáciu cielenú na ľudí nad 55 rokov.
Dôchodkový systém by mal zabezpečiť dôstojný príjem pre seniorov, aby si mohli dovoliť kvalitnú zdravotnú a sociálnu starostlivosť. V konštelácii znižovanie počtu aktívnej populácie a pribúdanie seniorov sa prvý, solidárny pilier dôchodkového poistenia stáva veľmi krehkým.
Prečítajte si tiež: Podmienky hypoték v Poštovej banke
Inšpiráciu pre zlepšenie systému starostlivosti o seniorov možno nájsť v zahraničí. Napríklad, v Škandinávii a západnej Európe sú bežné komunitné centrá pre seniorov, ktoré ponúkajú širokú škálu aktivít a služieb. Vo Švajčiarsku a Luxembursku štát poskytuje vysoké finančné príspevky na starostlivosť o seniorov, čo umožňuje zabezpečiť vysokú kvalitu služieb.
Plán obnovy predstavuje príležitosť na modernizáciu a zlepšenie systému starostlivosti o seniorov na Slovensku. Reforma financovania sociálnych služieb, ktorá je súčasťou plánu obnovy v komponente 13, to chce dohnať a vytvára finančne priaznivejšie podmienky pre vznik a udržanie ambulantných služieb. Je však dôležité, aby sa finančné prostriedky z plánu obnovy efektívne využili na rozvoj komunitnej starostlivosti, ambulantných služieb, poradenstva a prevencie.