Písomný právny úkon bez podpisu: Elektronické podpisovanie a jeho právne aspekty

V súčasnej dobe, poznačenej digitalizáciou a rýchlym rozvojom informačných technológií, sa čoraz viac stretávame s používaním elektronického podpisu ako alternatívy k tradičnému vlastnoručnému podpisu. Tento trend je markantný nielen vo verejnom sektore, ale aj v súkromnom styku. Právna úprava elektronického podpisovania je komplexná a zahŕňa európske nariadenia, ako aj vnútroštátne zákony. Cieľom tohto článku je objasniť právne aspekty písomných právnych úkonov bez vlastnoručného podpisu, s dôrazom na elektronické podpisovanie a elektronickú kontraktáciu.

Právny rámec elektronického podpisovania

Právna úprava elektronického podpisovania je obsiahnutá v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a službách vytvárajúcich dôveru pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (ďalej len „Nariadenie eIDAS“). Na Slovensku je platný zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu.

Občiansky zákonník a písomná forma právnych úkonov

Právny základ vzniku písomných právnych úkonov je obsiahnutý v Občianskom zákonníku platnom v Slovenskej republike. Podľa neho platí, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Zároveň platí tiež, že písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený okrem iného elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

Druhy elektronických podpisov podľa Nariadenia eIDAS

Nariadenie eIDAS rozlišuje tri úrovne elektronických podpisov:

1. Elektronický podpis: Ide o údaje v elektronickej forme, ktoré sú pripojené alebo logicky pridružené k iným údajom v elektronickej forme a ktoré podpisovateľ používa na podpisovanie. Tento typ podpisu, označovaný aj ako jednoduchý elektronický podpis, nespĺňa podmienky pre vyššie úrovne podpisu, akými sú zdokonalený elektronický podpis a kvalifikovaný elektronický podpis. Klasickým príkladom je napríklad sken podpisu vložený do dokumentu.
2. Zdokonalený elektronický podpis: Musí byť jedinečne spojený s podpisovateľom a umožní určenie totožnosti podpisovateľa. Zároveň je tento zdokonalený elektronický podpis vyhotovený pomocou údajov na vyhotovenie elektronického podpisu, ktoré môže podpisovateľ s vysokou mierou dôveryhodnosti používať pod svojou výlučnou kontrolou. Poslednou podmienkou pre zdokonalený elektronický podpis je to, že je prepojený s údajmi, ktoré sa ním podpisujú, takým spôsobom, že každú dodatočnú zmenu údajov možno zistiť. Tento druh podpisovania býva používaný v súkromnom sektore a na trhu ho vo forme produktov či aplikácií ponúkajú súkromné obchodné spoločnosti. V súčasnosti zdokonalený elektronický podpis využívajú najmä rôzne aplikácie, prostredníctvom ktorých je možné elektronické dokumenty podpisovať a cez ktoré je možné totožnosť podpisujúceho aj overiť. Momentálne viaceré z nich (napr. DocuSign) využívajú kryptovanie a tzv. infraštruktúru verejných kľúčov (Public Key Infratructure - PKI), čo funguje zjednodušene povedané tak, že podpisujúcemu je pridelený súkromný kľúč, ktorým dokument podpisuje, zároveň je overená jeho identita a vydaný certifikát potvrdzujúci túto identitu. Certifikát sa následne pripája k podpísanému dokumentu, pričom okrem údajov o podpisujúcom obsahuje aj tzv. verejný kľúč (public key). Adresát, ktorému dokument dôjde, je následne prostredníctvom certifikátu a verejného kľúča, ku ktorému má prístup, spôsobilý overiť to, či dokument bol podpísaný podpisujúcim a či v nezmenenej podobe bol doručený adresátovi. Od povahy aplikácie závisí, či adresát pre prijatie a overenie elektronického podpisu potrebuje stiahnuť aplikáciu do svojho zariadenia, registrovať sa na určitej platforme, vykonať iný obdobný krok alebo mu je overenie elektronického podpisu umožnené bez splnenia týchto podmienok.
3. Kvalifikovaný elektronický podpis: Je zdokonalený elektronický podpis vyhotovený s použitím kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu a založený na kvalifikovanom certifikáte pre elektronické podpisy. O kvalifikovaný elektronický podpis ide práve vtedy, ak podpisujete dokument prostredníctvom svojho občianskeho preukazu (či iného dokladu totožnosti) s elektronickým čipom (tzv. eID karta). Pre podpisovanie potrebujete disponovať eID kartou, na ktorej sú „nahraté“ kryptografické kľúče a kvalifikovaný certifikát, ďalej čítačku čipových kariet a v neposlednom rade stiahnuť príslušné počítačové softvéry - ovládače k čítačke kariet, ktoré nájdete k stiahnutiu aj na stránke www.slovensko.sk a aplikáciu pre kvalifikovaný elektronický podpis, napr. Disig. Kvalifikované certifikáty môžu byť vydané iba tzv. kvalifikovanou dôveryhodnou osobou zapísanou v zozname vedenom Národným bezpečnostným úradom (NBÚ) (na Slovensku sú to napr. spoločnosti Disig, a.s. či First certification authority, a.s.). V prípade, ak disponujete aj tzv.

Kvalifikovaný elektronický podpis je podpis najvyššej úrovne a Nariadenie eIDAS výslovne vo svojom článku 25 ustanovuje, že kvalifikovaný elektronický podpis má právny účinok rovnocenný s vlastnoručným podpisom. V zmysle Nariadenia eIDAS tiež platí, že právny účinok elektronického podpisu a jeho prípustnosť ako dôkazu v súdnom konaní sa nesmie odmietnuť výlučne z toho dôvodu, že má elektronickú formu alebo že nespĺňa požiadavky pre kvalifikované elektronické podpisy.

Prečítajte si tiež: ÚPSVaR a ochrana osobných údajov

Vnútroštátna úprava a právne účinky elektronických podpisov

Nariadenie eIDAS zároveň ponecháva na vnútroštátne právo, aby vymedzilo právny účinok elektronických podpisov (s výnimkou požiadaviek na kvalifikovaný elektronický podpis). Nie je teda vylúčené, aby elektronické podpisy, ktoré nespĺňajú požiadavky na kvalifikované elektronické podpisy, nemohli mať právne účinky rovnocenné s vlastnoručným podpisom na národnej úrovni. Príkladom je napr. Česká republika, ktorá vo svojej vnútroštátnej právnej norme priznáva zdokonalenému elektronickému podpisu účinky rovnocenné s vlastnoručným podpisom.

Elektronická kontraktácia: Uzatváranie zmlúv online

Cieľom je objasniť pojem elektronickej kontraktácie a predstaviť možnosti uzatvárania kontraktov medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi prostredníctvom digitálneho spôsobu komunikácie. Poukazujeme na jednotlivé obchodnoprávne prvky uzatvárania elektronických zmlúv a vymedzujeme jednotlivé zmluvné typy a ich vymožiteľnosť. Autori sa tiež venujú judikatúre, ktorá sa týka elektronickej kontraktácie z pohľadu spotrebiteľského práva.

Právna úprava elektronického uzatvárania zmlúv spočíva na rovnakých právnych princípoch a vychádza z rovnakého právneho základu ako samotné klasické záväzkové právo. Legislatívny rámec je daný v súkromnoprávnych kódexoch a to občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) a obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník). Nad právny rámec už uvedený v rámci časti venujúcej sa elektronickým podpisom, je na účely tohto článku významná najmä smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode). Na vnútroštátnej úrovni je relevantný zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z., (ďalej len ,,zákon o elektronickom obchode‘‘), ktorý upravuje vzťahy medzi poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti a ich príjemcom, ktoré vznikajú pri ich komunikácii na diaľku, počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou a spočívajú na elektronickom spracovaní, prenose, uchovávaní, vyhľadávaní alebo zhromažďovaní dát vrátane textu, zvuku a obrazu, vykonáva sa ním dohľad nad dodržiavaním zákona, a zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v elektronickom obchode. Dôležitý je tiež zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon taxatívne vymedzuje situácie, kedy sa zmluva uzavretá medzi predávajúcim a spotrebiteľom považuje za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov. Dôraz je kladený na proces dojednávania podstatných náležitostí zmluvy a nie na finálny moment jej uzavretia. Ochrana je spotrebiteľom pri týchto zmluvách garantovaná z dôvodu, že spotrebitelia sa mimo prevádzkových priestorov môžu potenciálne cítiť pod psychologickým tlakom alebo voči nim môže byť využitý moment prekvapenia, bez ohľadu na to, či si spotrebiteľ návštevu predávajúceho vyžiadal alebo nie.

Pojem elektronický obchod zahŕňa akúkoľvek obchodnú operáciu, ktorá je realizovaná na diaľku prostredníctvom elektronických prostriedkov komunikácie na diaľku.[2] Táto definícia nám však neposkytuje odpoveď na otázku, čo konkrétne je elektronická kontraktácia. Elektronická kontraktácia je distančné uzatváranie zmlúv prostredníctvom elektronických prostriedkov diaľkovej komunikácie.[3] Nepôjde teda vyslovene len o kúpne zmluvy, ale aj všetky ostatné. V online priestore sa zdržiava početné množstvo subjektov. Z hľadiska členenia, relevantného pre právny aspekt elektronického obchodu, je pre elektronický obchod najvýznamnejším delením subjektov na podnikateľov a nepodnikateľov (spotrebiteľov). Elektronický obchod možno chápať v dvojakom zmysle. V užšom zmysle možno vnímať elektronický obchod ako obchodnú transakciu, uskutočňovanú s využitím elektronického prostriedku (napr. platba, reklama … ) V širšom zmysle elektronický obchod zahŕňa navyše aj vlastnú činnosť podnikateľa (výroba, zásobovanie) a je označovaný ako e-commerce. Dodávame, že neexistuje právna norma, ktorá by špecificky a komplexne upravovala problematiku elektronickej kontraktácie. Zmluva uzavretá online za použitia internetu musí spĺňať všetky znaky uzatvárania zmlúv stanovené všeobecne.[4] Zmluva uzavretá elektronicky je špecifická a vzťahujú sa na ňu aj špecifické regulatívy. Samotné európske právo upravuje elektronickú kontraktáciu minimálne dvomi významnými predpismi, a to už spomínanou smernicou o elektronickom podpisovaní a predovšetkým už spomínanou smernicou o elektronickom obchode. Podľa čl. 9 tejto smernice sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby ich právne systémy umožňovali uzatváranie zmlúv elektronicky.

Funkcie podpisu pri elektronickej kontraktácii

V súvislosti s jednotlivými typmi elektronických zmlúv je nevyhnutné spomenúť niekoľko aspektov v súvislosti s uzatváraním elektronických zmlúv.[6] V nadväznosti na predošlú časť tohto článku týkajúcu sa elektronického podpisu, má podpis týchto zmlúv tri funkcie a to:

Prečítajte si tiež: Výplata dôchodku a písomný súhlas

• vyjadrenie vôle,
• identifikovanie odosielateľa dátovej správy,
• vznik spojitosti a záväzku medzi podpísaným dokumentom a podpisom.

Okamihom uzavretia zmluvy v elektronickej kontraktácii je reakcia spotrebiteľa na reklamu na internete, teda žiadosť o uzavretie zmluvy (objednávka) a akceptácia objednávky, v súlade s § 34 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že obsah jednotlivých náležitostí je pre každý druh kontraktácie rovnaký, budeme sa zaoberať len náležitosťami špecifickými pre elektronickú kontraktáciu.[7] Pri elektronickej kontraktácii platí, že právne úkony sa uskutočňujú typicky voči neprítomným osobám, preto sa vo zvýšenej miere kladie dôraz na zistenie totožnosti subjektu právneho úkonu. Častým spôsobom overenia totožnosti je napríklad vytvorenie si účtu zákazníkom. Zákazník sa prihlási na svoj účet pomocou určeného prihlasovacieho mena (reťazec znakov, ktoré identifikujú zákazníka medzi ostatnými zákazníkmi) a hesla (reťazec znakov nevyhnutný pre autentifikáciu, t. j. jednoznačnú identifikáciu a overenie totožnosti zákazníka v obchode). Niektorí predajcovia napríklad vyžadujú pri prevzatí tovaru kupujúcim preukázať dopravcovi svoju totožnosť prostredníctvom platných dokladov totožnosti (občiansky preukaz alebo pas). Z týchto dokladov musí byť zrejmá totožnosť kupujúceho a oprávnenie na prevzatie tovaru.

Služby informačnej spoločnosti a povinnosti poskytovateľa

Dôležitým pojmom elektronickej kontraktácie sú služby informačnej spoločnosti, definíciu ktorých nachádzame v rámci nášho vnútroštátneho práva v § 2 písm. a) zákona o elektronickom obchode. Do nášho vnútroštátneho právneho poriadku bola prevzatá z legislatívy Európskej únie. Stanovuje, že ide o službu poskytovanú na diaľku, počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou, spravidla za úhradu, na žiadosť príjemcu služby informačnej spoločnosti, najmä komerčná komunikácia, spracovanie, prenos, uchovávanie, vyhľadávanie alebo zhromažďovanie dát a elektronická pošta okrem osobnej elektronickej pošty; službou informačnej spoločnosti nie sú rozhlasové a televízne vysielanie vrátane teletextu, hlasové telefonické služby, telefaxové služby a služby, ktorých obsah vylučuje ich poskytovanie na diaľku.

Poskytovateľ služieb je povinný príjemcovi služieb vytvoriť také podmienky, ktoré mu umožnia zistiť a opraviť chyby jeho úkonov na elektronickom zariadení pred odoslaním objednávky a príjemcu služieb pred odoslaním jeho objednávky jednoznačne a zrozumiteľne informovať o úkonoch potrebných na uzatvorenie zmluvy, technických prostriedkoch na zistenie a opravu chýb, tom, či zmluva bude uložená u poskytovateľa služieb a či je príjemcovi služieb dostupná, v jazyku ponúkanom na uzatvorenie zmluvy. Poskytovateľ je tiež povinný informovať príjemcov o zmluvných lehotách a zmluvných podmienkach tak, aby si príjemca služieb mohol podstatné náležitosti zmluvy v elektronickej podobe reprodukovať, o osobitných spravovacích poriadkoch, ak sú na poskytovanie služby ustanovené. Poskytovateľ služieb je povinný elektronicky potvrdiť objednávku bezodkladne po jej doručení.

Elektronické zmluvy sú veľmi podobné bežným zmluvám, len s tým rozdielom, že prebiehajú prostredníctvom digitálneho spôsobu komunikácie - online. Sprostredkovateľmi sú teraz počítačové programy, ktoré spájajú predajcu s elektronickým agentom, t. j. aplikáciou a kupujúceho tiež s elektronickým agentom. V podstate vytvárajú platformu na stretnutie kupujúceho a predávajúceho. S uvedeným členením súhlasia aj poprední odborníci v oblasti elektronického obchodu (napr. Historicky možno o tomto type zmlúv hovoriť už v čase prvotného rozvoja internetu a virtuálneho obchodovania.

Typy elektronických zmlúv

V praxi sa vyskytujú rôzne typy elektronických zmlúv, ktoré sa líšia spôsobom uzatvárania a záväznosťou zmluvných podmienok:

Prečítajte si tiež: Právny Úkon Bez Podpisu: Čo Potrebujete Vedieť

• Shrink-wrap zmluvy: Ide o vytlačený adhézny kontrakt umiestnený na „balíku“ obsahujúcom predávaný produkt. Napríklad uzavretie licenčnej zmluvy s koncovým používateľom počítačového programu.[11] Zo strany spotrebiteľa ide o konkludentný právny úkon, kedy znehodnotenie fólie alebo ochranného štítku nahrádza prejav vôle spotrebiteľa uzavrieť zmluvu. Je to pomerne rýchly spôsob masového predaja produktov chránených autorským zákonom. Nie sú potrebné žiadne písomné zmluvy a vyjednávanie podmienok. Nevýhodou je, že spotrebiteľ si nemôže prečítať zmluvné podmienky, kým „balík“ neprijme a nezaplatí. Z povahy tohto typu zmlúv vyplýva, že kupujúci má len dve možnosti, a to prijať predložené podmienky alebo ich neprijať. Otázne je, či môže byť spotrebiteľ viazaný zmluvnými podmienkami, ktoré sú priložené vnútri, a nie sú viditeľné na „balíku“. Z tohto dôvodu je tento typ kontraktu niekedy označovaný aj ako peniaze teraz, podmienky neskôr. Zmluvné podmienky, tvoriace súčasť elektronického kontraktu, ktoré v čase uzavretia tohto kontraktu neboli kupujúcemu známe považujeme za neplatné. Pretože mnohí dodávatelia sa snažia spotrebiteľov „nachytať’“, to, či sú elektronické kontrakty vymožiteľné alebo nie, zostáva trvalou a kontroverznou témou. Malo by byť v záujme predávajúceho, aby podmienky boli známe kupujúcemu v momente uzatvorenia zmluvy. Zatiaľ čo niektoré súdy zastávajú názor, že spotrebiteľ rozbalením obalu na „balíku“ súhlasí s podmienkami elektronickej zmluvy z dôvodu, že za produkt zaplatí a akceptuje ho, iné sú toho názoru, že spotrebiteľ nemohol súhlasiť s podmienkami, pretože nevie o tom, čo podmienky stanovujú, kým nie je odstránený obal zo spotrebiteľského balenia.
• Click-wrap zmluvy: Na rozdiel od predchádzajúceho typu zmlúv vývoj v oblasti click-wrap zmlúv bol čiastočne odlišný, pretože tento typ elektronických zmlúv si získal priazeň súdov od samého počiatku. Click-wrap je typ zmluvy medzi online používateľom a poskytovateľom služieb, ktorý vyžaduje, aby používateľ súhlasil s podmienkami webovej lokality pred získaním prístupu k webovej lokalite alebo online softvéru. Tento typ zmlúv je najpoužívanejším typom elektronických zmlúv. Poskytuje jednotlivcom možnosť prijať alebo odmietnuť službu, no neposkytuje priestor na vyjednávanie zmluvných podmienok. Pred poskytnutím obsahu alebo služby musí používateľ kliknúť na tlačidlo „Súhlasím“ alebo „OK“. Elektronické formuláre, spoločnosti licencujúce softvér, webové stránky a online podniky používajú click wrap zmluvy na získanie súhlasu používateľa pred zobrazením obsahu webových stránok alebo poskytovaním služieb. Tieto zmluvy majú veľmi podobný charakter ako shrink-wrap zmluva.[13] Pri tomto type zmlúv je diskutabilná ich platnosť a tiež záväznosť najmä z dôvodu, že osoba, ktorá vyjadruje súhlas s uzatvorením danej zmluvy si neuvedomuje, že klikom vstupuje do právneho vzťahu.
• Browse-wrap zmluvy: Tento typ zmlúv je veľmi často stotožňovaný s click-wrap zmluvami z dôvodu, že z pohľadu súdov sa od nich veľmi nelíšia.[16] Rozdiel je v zložitejšom formálnom postupe, kedy oproti click-wrap zmluvám, kliknutiu na tlačidlo „Súhlasím“ predchádza ešte akási predkonsenzuálna fáza pozostávajúca napr. zo špecifikovania produktu, identifikácie užívateľa atď. Tento proces je teda zdĺhavejší ako pri click-wrap type zmlúv.[17] Samotný klik pri click-wrap type zmlúv môže byť uskutočnený aj omylom, avšak preklikanie niekoľkých krokov (niekde aj s potrebou zadávania údajov) je veľmi nepravdepodobne vykonané v omyle. Tento typ zmlúv je charakterizovaný ako dojednanie podmienok na internetovej stránke, s ktorým užívateľ súhlasí tým, že samotnú stránku navštívi (prehliada). „Pokračovaním v používaní týchto služieb súhlasíte s podmienkami používania“ je typická formulácia pre tento typ zmlúv. Často sú označované aj ako click - free zmluvy. Zobrazujú sa v spodnej časti webovej stránky a akceptácia sa predpokladá, ak zákazník používa aplikáciu. Tieto zmluvy sa bežne vyskytujú na webových stránkach a dokonca aj v niektorých mobilných aplikáciách alebo softvérových aplikáciách. Súhlas so zmluvou môže byť vyjadrený aj kliknutím myšou na tlačidlo (napr. rozhodnutie vo veci Specht v. Netscape [Civ. 4871, (N. D. WL 800989 (SDNY, z marca 2008)].

Každý z typov elektronických zmlúv je pri splnení podstatných náležitostí platný a vymožiteľný. Jedným z problémov v tejto oblasti je však anonymita subjektov v kyberpriestore. V prípade zmlúv uzatváraných výlučne prostredníctvom webových formulárov je KEP prakticky nepoužiteľný, pretože nie je možné KEPom elektronicky podpísať kliknutie myšou.

Judikatúra a elektronická kontraktácia

Napriek praktickému rozmachu elektronickej kontraktácie nachádzame na európskej a slovenskej úrovni len skromné množstvo judikatúry, ktorá by sa venovala otázke elektronických podpisov pri elektronickej kontraktácii. Popritom, samozrejme, existuje rozsiahla judikatúra, ktorá sa týka elektronickej kontraktácie z pohľadu spotrebiteľského práva, avšak priamo sa nevenuje otázkam elektronických podpisov. Na účely prehľadnosti sme dostupnú judikatúru rozdelili na niekoľko kategórií, a to jednoduché podpisy a autorizácia jednoduchým podpisom po predchádzajúcom vytvorení užívateľských účtov. V úvode tohto článku sme poukázali na to, že jednoduchý podpis je najbežnejšou formou elektronického podpisu, i keď najmenej dôveryhodnou vo význame, že v prípade spochybnenia platnosti jednoduchého podpisu sa vyžadujú ďalšie dôkazy na preukázanie platnosti jednoduchého podpisu. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 2 Sžo 505/2009 vo vzťahu k platnosti jednoduchého uviedol: „Pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej definície (§ 3, § 4 zákona č. 215/2002 Z. z.) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napr. Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle významu tohto pojmu. „Obyčajnému“ elektronickému podpisu nemožno síce podľa Smernice uprieť právnu účinnosť, ale ten, kto by ho chcel použiť na právne úkony, by musel dokazovať, že sú splnené náležitosti v zmysle § 40 ods. 3 a ods.

Zaujímavá situácia nastala v prípade formulárov podpísaných jednoduchým podpisom (click-wrap zmluvy). Na jednej strane Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 6Co/30/2013 konštatoval, že „Nedostatok zaručeného elektronického podpisu v prípade elektronického právneho úkonu nie je preto dôvodom jej neplatnosti. Pre platnosť zmluvy nie je podstatné, že absentoval zaručený elektronický podpis. … Zmluvu o obstaraní zájazdu možno platne uzavrieť aj tak, že objednávka je zaslaná v elektronickej podobe a následne potvrdená a doručená objednávateľovi.“ Avšak Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 8Co/184/2018 konštatoval neplatnosť zm…

Praktické aspekty elektronického podpisovania a odporúčania

Súčasná situácia spôsobená šírením choroby COVID 19 vyžaduje predovšetkým v podnikateľskej sfére rýchlu a efektívnu adaptáciu na online prostredie. Uvedené prináša potrebu riešiť viaceré praktické situácie, medzi ktoré je možné zaradiť aj elektronické podpisovanie dokumentov.

Ak sa teda pozrieme na všeobecnú slovenskú právnu úpravu týkajúcu sa formy právnych úkonov[3], tak zistíme, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (predpokladá sa jej vlastnoručný podpis). Zároveň sa výslovne uvádza, že písomná forma právneho úkonu je zachovaná aj vtedy, ak je urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Tieto podmienky je možné splniť aj pri vyššie uvedenom obyčajnom elektronickom podpise (bez prívlastku), avšak ak vznikne spor o tom, či takýto písomný právny úkon urobila podpisujúca osoba, pravdepodobne nebude existovať dostatok dôkazných prostriedkov na preukázanie určenia podpisujúcej osoby (napr. Pokiaľ však nepredpokladáte, že by takýto spor mohol v budúcnosti vzniknúť, resp. ste ochotný podstúpiť takéto riziko, tak je možné písomný úkon realizovať aj obyčajným elektronickým podpisom (bez prívlastku). Takýmto spôsobom sa odporúča podpisovať úkony, pri ktorých nie je zákonom stanovená písomná forma právneho úkonu, avšak v záujme istoty ich chcete vyhotoviť písomne, a teda najmä bežné objednávky, kúpne zmluvy na tovar, zmluvy o poskytovaní služieb, zmluvy o bežnej spolupráci a pod. Rovnako tak menej rizikové vidíme situácie, v ktorých sa predpokladá aj následné alebo dvojité potvrdenie takéhoto úkonu (napr. Na zvýšenie právnej istoty odporúčame, aby sa zmluvné strany, pokiaľ je to možné, vopred dohodli na takejto elektronickej komunikácii a pre tento účel označili napr.

Druhou možnosťou je využiť zdokonalený elektronický podpis, ktorý už zabezpečuje dôveryhodnejšie overenie totožnosti podpisujúcej osoby a v prípade sporu môže byť efektívnejším dôkazným prostriedkom o urobení právneho úkonu konkrétnou osobou (napr. na preukázanie podpisu zmluvy príslušnou zmluvnou stranou). Takýmto podpisom je možné v zásade podpisovať akékoľvek dokumenty, s výnimkou tých, pre ktoré sa vyžaduje úradne osvedčený podpis (viď. ďalej). V prípade, ak pre tento účel využívate komerčnú aplikáciu, odporúčame si overiť referencie subjektu, ktorý aplikáciu prevádzkuje a využívať iba známe a overené aplikácie, pri ktorých nemáte pochybnosti o ich bezpečnosti.

Najistejšou alternatívou je podpísanie dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom, pri ktorom sa výslovne uplatňuje domnienka zachovania písomnej formy úkonu. Výhodou kvalifikovaného elektronického podpisu je aj to, že ak k nemu pripojíte kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku[4], tak takýto podpis v spojení s časovou pečiatkou nahrádza úradné osvedčenie pravosti podpisu (notárom, resp. matrikou). V takomto prípade nie je potrebné realizovať úradné osvedčenie podpisu, ktoré sa vyžaduje pri niektorých úkonoch, napr.

Záver

Zhrnúc vyššie uvedené je možné konštatovať, že využívaniu elektronických podpisov nebráni slovenská národná a ani európska právna úprava, ba naopak v danom smere je vytvorený dostatočný priestor pre robenie právnych úkonov aj v online prostredí. Elektronické podpisovanie a elektronická kontraktácia predstavujú moderné a efektívne spôsoby uzatvárania zmlúv a vykonávania právnych úkonov. Je však dôležité mať na pamäti právny rámec, ktorý tieto procesy upravuje, a zvoliť si vhodný typ elektronického podpisu v závislosti od konkrétnej situácie a požiadaviek na právnu istotu.

tags: #pisomny #pravny #ukon #bez #podpisu