Náhrada nemajetkovej ujmy po smrti matky: komplexný pohľad

Smrť blízkej osoby, najmä matky, predstavuje pre pozostalých hlboký zásah do ich osobnostnej a citovej sféry. V tomto článku sa komplexne zaoberáme problematikou náhrady nemajetkovej ujmy po smrti matky, a to najmä v kontexte slovenského právneho poriadku. Analyzujeme relevantné právne predpisy, judikatúru a odborné názory, aby sme poskytli ucelený pohľad na túto zložitú problematiku.

Úvod do problematiky nemajetkovej ujmy

Pri výkone závislej práce môže dôjsť k porušeniu práva zamestnanca na zdravie. Už pred prijatím prvého pracovnoprávneho kódexu bol podnik povinný nahradiť nielen náklady na liečenie a primerané náklady spojené s pohrebom tomu, kto ich vynaložil, ale aj poskytnúť „menšie jednorázové odškodnenie“ vdove (vdovcovi) a každému dieťaťu. Tento inštitút bol následne inkorporovaný do zákona o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania a neskôr sa stal súčasťou Zákonníka práce.

Nemajetková ujma je taká ujma, ktorá nemá za následok priamu stratu na majetku poškodeného. Teda je to ujma hlavne na citovej a osobnostnej sfére, dôstojnosti či vážnosti. O práve na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch hovorí §13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964).

Je veľmi náročné vyčísliť hodnotu nemajetkovej ujmy, z dôvodu neexistencie štandardizovaného hodnotiaceho systému na posúdenie jej veľkosti, keďže je pocitová.

Právny rámec náhrady nemajetkovej ujmy po smrti

Občiansky zákonník a ochrana osobnosti

Podľa § 15 OZ po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom. Podľa ustálenej judikatúry slovenských aj českých súdov, ide v takomto prípade o neoprávnený zásah práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. Podľa § 11 OZ má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti.

Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu

Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 6Co111/2011 uvádza, že medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť.

Jednorazové odškodnenie podľa zákona o sociálnom poistení

V novom Zákonníku práce č. 311/2001 Z. z. (ZP) vydržalo jednorazové odškodnenie iba krátko od 01. 04. 2002 do 31. 12. 2003 v znení § 208: „Jednorazové odškodnenie patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok. Dieťaťu patrí v sume najmenej 24 000 Sk, manželovi v sume najmenej 15 000 Sk.

S účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZoSP) sa zrušila časť pracovnoprávnej regulácie, ktorá spočívala v plnení náhradovej povinnosti zamestnávateľa pri škodových udalostiach. Od 01. 01. 2004 ju vystriedal verejný poistný systém napomáhajúci k odstraňovaniu negatívnych následkov kvalifikovaných sociálnych udalostí, ku ktorým patria aj pracovný úraz a choroba z povolania.

Zo základného fondu úrazového poistenia vytváraného priebežne z poistného sa v prípade smrti zamestnanca vypláca viacero úrazových dávok, z ktorých každá má vlastné podmienky pre vznik nároku, ako aj individuálny spôsob výpočtu. Okrem pozostalostnej úrazovej renty a náhrady nákladov spojených s pohrebom sa sekundárnym obetiam priznáva aj jednorazové odškodnenie podľa § 94 ods. 1 ZoSP: „Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.“ Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného a je určená maximálnou sumou pre každý kalendárny rok.

Pri koncipovaní odškodňovania sekundárnych obetí v sociálnom zabezpečení sledoval zákonodarca zmiernenie materiálnych dopadov smrti.

Prečítajte si tiež: Kompenzácia za nezákonnú väzbu

Vzťah jednorazového odškodnenia a peňažnej satisfakcie podľa OZ

Prvým rébusom je, či sa manžel/manželka a nezaopatrené dieťa zomrelého zamestnanca môžu domáhať priamo od zamestnávateľa náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá presahuje výšku určenú ZoSP, a to konkrétne z dôvodu zásahu do osobnostných práv v rámci civilného práva. Inými slovami, aký je vzťah jednorazového odškodnenia a peňažnej satisfakcie v intenciách Občianskeho zákonníka č. 64/1964 Zb.

K rezultátu, že verejnoprávny nárok má prednosť pred súkromnoprávnym, sa priklonil Krajský súd v Trenčíne: „Na rozdiel od Občianskeho zákonníka - občianskoprávnej zodpovednosti - právna úprava práv zo zodpovednosti za škodu v pracovnoprávnych vzťahoch obsahuje nárok pozostalých osôb (aj pozostalej manželky) na jednorazové odškodnenie podľa § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento nárok má satisfakčný charakter a je ním konzumovaný nárok na finančné zadosťučinenie v prípade zásahu do osobnostných práv podľa § 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka.

O tri mesiace neskôr iný senát toho istého súdu však prekvapivo skonštatoval v sérii rozhodnutí, že síce ide o vzájomne prepojené nároky, ale zadosťučinenie v peniazoch podľa OZ je možné uplatňovať, avšak len subsidiárne za splnenia určitých podmienok: „[N]ie je vylúčené, ak poskytnuté jednorazové odškodnenie v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je dostatočnou satisfakciou za vzniknutú ujmu na osobnostných právach, aby sa dotknuté osoby domáhali ďalšej satisfakcie podľa ustanovení na ochranu osobnosti, avšak pre takéto ďalšie odškodnenie je potrebné preukázať mimoriadne závažnú ujmu pri mimoriadnych okolnostiach, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. (…) Uplatnenie nároku podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné i popri nárokoch z titulu smrteľného pracovného úrazu, ktoré sú špeciálnymi nárokmi vo vzťahu k všeobecným nárokom vzniknutým v režime ochrany osobnosti. Jednorazové odškodnenie pozostalých v dôsledku smrteľného pracovného úrazu je riešené v ustanovení § 94 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, avšak podľa názoru odvolacieho súdu je táto úprava natoľko paušálna / podľa ods. 2 je suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eur/, že by súd mal v konkrétnom prípade vždy posudzovať, či ju možno považovať za vyčerpávajúce riešenie tohto ktorého prípadu.

Sekundárne obete musia preukázať ‚mimoriadne závažnú ujmu pri mimoriadnych okolnostiach, za ktorých k neoprávanému zásahu došlo‘.

Kritický pohľad na súčasnú právnu úpravu

Napriek všetkým naznačeným nedostatkom sa nedá celkom súhlasiť, že „je potrebné vytvoriť ekonomický model odškodňovania sekundárnych obetí smrteľných pracovných úrazov s možnosťou ich valorizácie, a právny základ pre celú oblasť súkromného práva presunúť do predpisu všeobecného súkromného práva, teda Občianskeho zákonníka, kam táto úprava organicky patrí“. Podpísať sa dá aspoň pod časť, aby výška kompenzácie bola stanovená (paušálnymi) sumami s možnosťou úmerného zvyšovania s rastom cien; to však už existuje pri jednorazovom odškodnení, ktoré sa zvyšuje v súvislosti s medziročným rastom spotrebiteľských cien vykázaným štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku (§ 94 ods. 4 ZoSP).

Prečítajte si tiež: Obvinenie a nemajetková ujma

Faktory ovplyvňujúce výšku náhrady nemajetkovej ujmy

Výška náhrady nemajetkovej ujmy sa líši podľa okolností prípadu. Súdy pri rozhodovaní berú do úvahy niekoľko faktorov, napr. či subjekt, ktorý je zodpovedný za smrť osoby spôsobil smrť úmyselne alebo z nedbanlivosti, do akej miery došlo k narušeniu, resp. zásahu do práva na rodinný a súkromný život (či blízka osoba mala status manžela, potomka, predka alebo viacero súčasne), podľa Krajského súdu v Bratislave má na určenie výšky nemajetkovej ujmy do značnej miery vplyv aj finančná situácia zodpovednej osoby.

V prípade ak dôjde zásahu do ktorejkoľvek z vyššie spomenutých hodnôt jedná sa o nemajetkovú ujmu. Podľa § 13 OZ má ako už bolo spomenuté právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti. Má však aj právo aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Na to aby mala osoba, ktorej bola spôsobená ujma nárok na primerané zadosťučinenie, musí existovať bezprostredný vzťah medzi neoprávneným konaním (zásahom) subjektu a škodlivým následkom (kauzálny nexus), v tomto prípade spôsobenou nemajetkovou ujmou. Primeraným zadosťučinením sa rozumie určitá morálna satisfakcia, napr. verejné ospravedlnenie, či odsúdenie v trestnom konaní, no podľa právneho názoru NS SR sú zásah do osobnostných práv a následná ujma najmä na živote, zdraví, súkromí a dôstojnosti natoľko traumatizujúce, že morálna satisfakcia určite nebude postačujúca.

Premlčanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy

Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Čiže dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Súdna prax sa stretáva aj sa nárokmi pozostalých, ktorý žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch po uplynutí premlčacej lehoty. Krajského súdu v Košiciach v odôvodnení vysvetlil, že aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ).

Relevantná judikatúra

Príklady rozhodnutí slovenských a českých súdov

• Okresný súd Liptovský Mikuláš sp.zn. 12Co/465/2014 priznal za smrť otca pozostalému plnoletému dieťaťu náhradu 33 500 eur.
• Prvostupňový súd skonštatoval, že išlo o značný zásah do práva na rodinný a súkromný život, pretože následkom zrážky zomrela súčasne manželka aj syn odporcu, čo mu spôsobilo nesmiernu traumu. 23 000,-€.
• Ústavný súd zrušil rozhodnutia obecných súdov, ktoré nedostatočne zohľadnili najlepší záujem dieťaťa pri posudzovaní náhrady nemajetkovej ujmy za nezákonné umiestnenie do ústavnej starostlivosti.

Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

Sťažovatelia sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v sume 33 194 € s príslušenstvom z titulu „protiprávneho konania žalovaného v prvom rade, ktorý dňa usmrtil , tak, že ho zrazil v obci svojím osobným motorovým vozidlom zn. Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na tieto okolnosti: „ bol manžel sťažovateľky v 1. rade a otec sťažovateľov v 2.-5. rade. Okresný súd Námestovo čiastočným rozsudkom zo dňa 21. 09. 2011 rozhodol tak, že súd na návrh navrhovateľov voči odporcovi 2. zamietol a návrh na prerušenie konania navrhovateľov zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podali sťažovatelia odvolanie zo dňa 11. 10. 2011. KS Žilina rozsudkom zo dňa 27. 06. 2012 rozhodnutie OS Námestovo potvrdil a voči svojmu rozsudku pripustil dovolanie. Proti rozsudku KS Žilina podali sťažovatelia dovolanie zo dňa 21. 07.

tags: #nemajetková #ujma #po #smrti #matky #náhrada