
Rozvod manželstva prináša množstvo zmien a úprav, ktoré sa dotýkajú nielen osobných vzťahov, ale aj majetkových pomerov a bývania. Jednou z komplikovanejších oblastí je platenie nájomného po rozvode, najmä ak manželia počas trvania manželstva bývali v spoločnom nájme alebo v byte, ktorý patril len jednému z nich. Tento článok sa zameriava na právnu úpravu a praktické aspekty tejto problematiky, aby poskytol komplexný prehľad pre všetkých, ktorí sa v takejto situácii ocitnú.
Vstupom do manželstva a spoločným bývaním v byte, kde bol predtým nájomcom len jeden z partnerov, sa mení právna úprava nájomného vzťahu. Uzavretím manželstva sa stávajú nájomcami obaja manželia, a tento právny vzťah sa riadi ustanoveniami o spoločnom nájme bytu manželmi, ktoré upravuje Občiansky zákonník (OZ).
Ak sa počas trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vzniká spoločný nájom bytu manželmi. Pri družstevných bytoch, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vzniká so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve. Obaja manželia sú z tohto členstva oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Obdobná situácia nastáva, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.
Rozvodom manželstva spoločný nájom bytu manželmi zaniká. Ak chcú obaja rozvedení manželia byt užívať naďalej a nevedia sa dohodnúť, kto ostane nájomcom, súd na návrh jedného z nich rozhodne o zrušení práva spoločného nájmu bytu. V prípade družstevného bytu zaniká právo spoločného nájmu bytu rozvodom, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva.
Počas trvania manželstva sú obaja manželia povinní platiť nájomné spoločne a nerozdielne. Čo sa však stane, ak jeden z manželov spoločný byt opustí?
Prečítajte si tiež: Všetko o DDS
Ak jeden z manželov trvale opustí spoločnú domácnosť, od tohto dňa je povinný platiť nájomné druhý manžel, ktorý sa tak stáva jediným užívateľom bytu. V prípade rozvodu manželstva súd, ak sa manželia nedohodnú, určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
Občiansky zákonník neupravuje povinnosť bývalého nájomcu opustiť byt. Osoba, ktorej bola uložená povinnosť vysťahovať sa z bytu v určenej lehote po zabezpečení bytovej náhrady, má až do splnenia tejto podmienky právo v byte bývať (právo bývania), ak nedôjde k zániku tohto práva už skôr v dôsledku iných okolností. Právo bývania tejto osoby, pokiaľ je ňou bývalý manžel (manželka), ktorému bola právoplatným rozsudkom o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu uložená povinnosť z bytu sa vysťahovať v určenej lehote od zabezpečenia náhradného bytu, nie je dotknuté ani prevodom členských práv a povinností a následným zánikom nájomného práva doterajšieho nájomcu. Aj prípadní nadobúdatelia členských práv a povinností, ak by ste na nich previedli svoje členské práva a povinnosti, a títo uzavrú s bytovým družstvom nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu, sú povinní trpieť výkon práva bývania tejto osoby.
Častou situáciou je, keď má jeden z partnerov uzavretú nájomnú zmluvu s prenajímateľom a počas jej trvania vstúpi s druhým partnerom do manželstva, čím sa aj druhý z partnerov automaticky stáva nájomcom. Ak nájomca túto skutočnosť neoznámi prenajímateľovi, môže to spôsobiť nepríjemnosti.
Občiansky zákonník uvádza taxatívny výpočet dôvodov, na základe ktorých môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu. Problém môže nastať, ak prenajímateľ doručí výpoveď z nájmu bytu len jednému z nájomcov, pretože nemá vedomosť o existencii druhého nájomcu. Zo zákona vyplýva, že zánik nájmu bytu nemôže trvať ani zaniknúť len vo vzťahu k jednému z jeho nositeľov. Právo spoločného nájmu bytu manželmi sa prejavuje nielen pri výkone tohto práva, ale tiež pri jeho zániku.
Občiansky zákonník neustanovuje zabezpečenie náhradného bývania manželovi pri zániku manželstva (napr. rozvode). Súdna prax však využíva analógiu ustanovenia § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t. j. bytu u iného nájomcu.náhradné bývanie?).
Prečítajte si tiež: Dôchodca ZŤP a platenie odvodov
Rozvedení manželia sa môžu o otázke náhradného bytu (resp. náhradného bývania) spoločne dohodnúť. Ak sa nevedia dohodnúť, môže sa jeden z manželov obrátiť na súd a podať žalobu o vyporiadanie. Manželia sa môžu dohodnúť, ktorý z nich bude byt naďalej užívať (napr. bude pokračovať len jeden z nich a druhý si nájde iné bývanie).
Osobitnou kategóriou je fyzické alebo psychické násilie alebo jeho hrozba vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu. V takýchto prípadoch je možné požiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia.
Ak je nehnuteľnosť stále v BSM, obaja manželia majú rovnaké vlastnícke práva na nehnuteľnosť, aj keď v nej býva len jeden z nich s dieťaťom. Teoreticky by mohol exmanžel argumentovať, že používanie celej nehnuteľnosti prináša prospech, čo by mohlo viesť k úvahám o kompenzácii. Avšak, keďže sú stále vo fáze rozdeľovania majetku, je dôležité mať na pamäti, že ak sú v BSM, práva a povinnosti sú voči nehnuteľnosti rovnaké na oboch stranách.
Pri vysporiadaní BSM si môžete nechať hypotéku (nielen istinu ale aj úroky) a tým si znížiť celkovú sumu na vyplatenie exmanžela. Ak bola hypotéka použitá na spoločné potreby alebo rekonštrukciu domu počas manželstva, môže mať manžel nárok na vyrovnanie podielu na investíciách do nehnuteľnosti.
Ak manželia bývali v prenajatom dome a nájomnú zmluvu mal uzavretú len jeden z nich, po rozchode nie je druhý z manželov povinný sa z domu vysťahovať. V takomto prípade je vhodné kontaktovať vlastníka nehnuteľnosti a uzatvoriť nájomnú zmluvu výlučne na seba.
Prečítajte si tiež: Všetko o platení dôchodkového poistenia
Ak si nájomca neplní svoju povinnosť platiť nájom, prenajímateľ má možnosť uplatniť zádržné právo.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
V niektorých prípadoch môže mať rozvedený manžel nárok na výživné od druhého manžela.