Kontrola dodržiavania liečebného režimu zamestnanca: Práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca

V živote každého človeka nastane deň, kedy sa v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu necíti plne spôsobilý na výkon bežných každodenných úkonov, výkon práce nevynímajúc. Témou príspevku je „kontrola dodržiavania liečebného režimu zamestnanca“ so zameraním na zákonné limity, ktorými aktuálna právna úprava vymedzuje postup a kompetencie kontrolných subjektov, ktorými sú zamestnávatelia a poverení zamestnanci Sociálnej poisťovne. Cieľom článku je priblížiť problematiku kontroly dodržiavania liečebného režimu zamestnanca z pracovnoprávneho hľadiska a predovšetkým z pohľadu zamestnávateľa.

Výkon kontroly limitujú legislatívne mantinely upravujúce práva a povinnosti zamestnanca aj zamestnávateľa, ako aj aplikovanie prípadných pracovnoprávnych postihov. Článok sa tiež zameriava na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe, v ktorej sa pomerne často vyskytujú prípady, kedy zamestnávateľ nadobudne podozrenie, že nie zhoršenie zdravotného stavu, ale hrozba pracovnoprávnych sankcií je často príčinou vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Akú má v takýchto prípadoch podozrenia zamestnávateľ reálnu možnosť ovplyvniť priebeh nasledovných udalostí?

V nadväznosti na aplikačnú prax a v kontexte s vyššie uvedeným je možné v súčasnosti považovať za nesmierne aktuálnu otázku, ako prostredníctvom úpravy príslušných právnych predpisov docieliť, aby výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu a výkon kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu zamestnanca neboli len formálnymi úkonmi bez možnosti reálneho uplatnenia náležitých sankcií. Problematike efektívnej kontroly dodržiavania liečebného režimu fyzickej osoby je preto potrebné venovať patričnú pozornosť tak zo strany súkromného sektora, ako aj zo strany štátu.

Samozrejme, ruka v ruke s prenosom (resp. prerozdelením) kompetencií medzi posudkového lekára Sociálnej poisťovne a ošetrujúceho lekára fyzickej osoby ide aj o prerozdelenie zodpovednosti za zdravotný stav poistenca (zamestnanca). Podľa aktuálneho právneho stavu je posudzovanie zdravotnej spôsobilosti fyzickej osoby výlučne v kompetencii ošetrujúceho lekára. Sociálna poisťovňa je v súčasnosti prakticky jedinou inštitúciou, na ktorú sa môžu zamestnávatelia obrátiť v prípade vážneho podozrenia na zneužívanie inštitútu dočasnej pracovnej neschopnosti.

I. Výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu zamestnávateľom

Dodržiavanie liečebného režimu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca definované v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj „Zákonník práce“), konkrétne v § 81 písm. a) zamestnávateľ od 1. do 10. b) poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne v súčinnosti s posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne od 1. Zákon definuje právo kontroly zamestnanca ako právo zamestnávateľa vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Týmto miestom sa rozumie obydlie zamestnanca alebo iné miesto, kde je predpoklad, že sa zamestnanec bude zdržiavať.

Prečítajte si tiež: Starobné a invalidné dôchodky

Výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu zamestnávateľom je však limitovaný viacerými faktormi. Podľa čl. 21 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR „Obydlie je nedotknuteľné. V praxi to znamená, že zamestnávateľ môže bez súhlasu zamestnanca skontrolovať len jeho prítomnosť alebo neprítomnosť v mieste, ktoré zamestnanec uviedol v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti (konkrétne v jeho druhej časti) doručenom zamestnávateľovi. Po udelení súhlasu smie zamestnávateľ vstúpiť do obydlia zamestnanca.

Skutočnosť, či sa zamestnanec počas kontroly zdržiava na mieste určenom v rozhodnutí o dočasnej pracovnej neschopnosti, môže byť v niektorých prípadoch objektívne zistiteľná len ťažko. Nie vždy je totiž možné nereagovanie na zvukové výzvy kontrolného subjektu (klopanie na vchodové dvere, zvonenie na domový zvonček a pod.) posudzovať ako porušenie liečebného režimu. Uvedené opäť súvisí s konkrétnou zdravotnou diagnózou zamestnanca, ktorý môže byť v čase kontroly pod vplyvom liekov ovplyvňujúcich jeho potrebu a intenzitu spánku. Tiež zamestnanec, ktorý žije bez rodinných príslušníkov, musí nákup potravín realizovať sám (hoci nemusí mať ošetrujúcim lekárom povolené vychádzky, svoje základné životné potreby si plniť musí).

Táto situácia môže nastať v prípade, ak zamestnanec uvedie, že sa bude počas dočasnej pracovnej neschopnosti zdržiavať napríklad na adrese bydliska svojich rodičov, iných rodinných príslušníkov či známych, ktorí v prípade kontroly odmietnu zamestnávateľovi poskytnúť akúkoľvek súčinnosť. Vo všeobecnosti platí, že kontrolu v mene zamestnávateľa vykonávajú ním poverení zamestnanci, ktorým uvedené vyplýva z pracovnej náplne (pracovnej zmluvy, dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, z popisu pracovnej činnosti a pod.).

Zamestnávateľovi však žiadne zákonné ustanovenie nebráni v tom, aby sa pri tomto úkone nechal zastupovať ním poverenou osobou, ktorá s ním nie je v pracovnoprávnom vzťahu. Zastúpenie na základe plnomocenstva upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“) v § 31 až § 33b, pričom Zákonník práce aplikáciu všeobecnej časti Občianskeho zákonníka na pracovnoprávne vzťahy v medziach prvej časti Zákonníka práce výslovne pripúšťa (§ 1 ods. 4 Zákonníka práce). § 81 písm. II. c) zamestnávateľ podá podnet Sociálnej poisťovni na vykonanie kontroly, resp. 1.

V takomto prípade je ďalšie posudzovanie dodržiavania liečebného režimu zamestnanca zamestnávateľom bezpredmetné. Pri kontrole zamestnávateľom teda zákon predpokladá, že samotná prítomnosť zamestnanca doma alebo na mieste inak určenom je dostatočným dôkazom dodržania jeho pracovnej disciplíny (a liečebného režimu). Napríklad sadenie okrasných drevín v okolí domu (obydlia) zamestnanca môže mať nepriaznivý vplyv na zdravotný stav spojený s chorobou chrbtice, ale priaznivý vplyv na zdravotný stav spojený s psychiatrickou diagnózou. Uvedené platí rovnako o povolených vychádzkach, počas ktorých zamestnanec dodrží lekárom povolený čas, ale vykonáva činnosti, ktoré sa navonok môžu zdať ako zakázané (napr.

Prečítajte si tiež: Výplata nemocenských počas materskej

Samozrejme, zamestnávateľovi nebráni nič v tom, aby sa s uvedenými zisteniami obrátil na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne so žiadosťou o vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu. Pretože na rozdiel od zamestnávateľa, poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne je oprávnený skonštatovať nedodržanie liečebného režimu aj v prípade, ak sa poistenec na uvedenej adrese nachádzať bude. 2. V prípade kontroly zamestnávateľom je prinajmenšom vhodné, aby mal tento spôsob kontroly a postupnosť jednotlivých krokov upravenú vo svojom vnútornom predpise, s ktorým by mal oboznámiť všetkých svojich zamestnancov. Spravidla pôjde o pracovný poriadok, ktorého platnosť podmieňuje Zákonník práce predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov.

V prípade, že u zamestnávateľa žiadni zástupcovia zamestnancov nepôsobia, má tento možnosť vydať pracovný poriadok aj bez ich súhlasu (§ 12 Zákonníka práce), príp. Nastaviť vhodný systém výkonu kontroly umožňujúci realizáciu prípadných pracovnoprávnych sankcií zo strany zamestnávateľa je v praxi veľmi obťažné. V prípade nezastihnutia zamestnanca zamestnávateľom na mieste, na ktorom by sa podľa oznámenia o dočasnej pracovnej neschopnosti mal zdržiavať, postupuje väčšina zamestnávateľov spravidla podobne ako poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne, t. j. v poštovej schránke zanechá zamestnancovi oznámenie o vykonaní kontroly so žiadosťou o poskytnutie zdôvodnenia, prečo sa zamestnanec v predmetnom čase nenachádzal doma. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje zamestnancovi lehotu, počas ktorej by bol povinný vyjadrenie zamestnávateľovi doručiť a práve preto by mal mať uvedené zamestnávateľ upravené vo svojom vnútornom predpise.

V prípade vyvodzovania pracovnoprávnych dôsledkov je však nevyhnutné postupovať maximálne opatrne a vyvarovať sa unáhlenému rozhodnutiu, najmä ak zamestnávateľ nevie s určitosťou potvrdiť, či kontrolovaným zamestnancom nebol osamelý zamestnanec v zmysle § 40 ods. Tento nemusí mať z objektívneho dôvodu možnosť podať v primeranej lehote náležité zdôvodnenie. Jeho zdravotná diagnóza mu môže brániť vstať z lôžka, skoncipovať vyjadrenie, príp. opustiť byt za účelom podania písomnosti na najbližšej pobočke Slovenskej pošty alebo poštového podniku. Keďže sa na pracovnoprávne účely považuje za osamelého (čo v praxi znamená - ako už z názvu vyplýva - že žije sám), v podaní náležitého vysvetlenia mu môžu brániť objektívne dôvody.

Zároveň je dôležité poznamenať, že povinnosť podať predmetné vysvetlenie má len priamo dotknutý zamestnanec, preto je právne irelevantné, ak zamestnanec túto možnosť nevyužije napr. prostredníctvom tretej osoby - samozrejme za predpokladu, že mu v osobnom podaní vysvetlenia bránia vážne zdravotné dôvody alebo paradoxne - povinnosť dodržať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom (napr. V praxi sa však zamestnávatelia oveľa častejšie stretávajú s prípadmi, kedy zamestnanci písomné zdôvodnenie doložia, pričom vo väčšine prípadov predložia doklad o návšteve svojho ošetrujúceho lekára alebo iného odborného lekára. Nie zriedka sa stáva, že ordinačné hodiny lekára uvedeného na predloženom potvrdení sa nezhodujú s časom vykonania kontroly zamestnávateľom.

Inými slovami - zamestnanci dokladujú opodstatnenosť zdržiavania sa mimo svojho bydliska, resp. V prípade, že lekár takéto potvrdenie vystaví, dopustí sa porušenia zákona č. 578/2004 Z. z. Ako by mal teda postupovať zamestnávateľ, aby minimalizoval riziko preukázania sa zamestnanca s tzv. „dodatočným“ potvrdením od lekára? Dať odpoveď na túto otázku nie je vôbec jednoduché. V prípade súdneho dokazovania by totiž ťahal zamestnávateľ v takomto prípade vždy za kratší koniec. Pomyselnou výhodou pre zamestnávateľa môže byť skutočnosť, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis neukladá zamestnávateľovi povinnosť postupovať spôsobom, ako to určuje poverenému zamestnancovi Sociálnej poisťovne zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“).

Prečítajte si tiež: Výhody preukazu ZŤP na Slovensku

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ nie je povinný v prípade nezastihnutia zamestnanca počas kontroly upozorniť ho na vykonanú kontrolu v ten istý deň ani zanechať mu v poštovej schránke žiadosť o poskytnutie zdôvodnenia. a) zamestnávateľ o vykonaní kontroly spíše zápisnicu, ktorú podpíšu všetci zamestnanci, ktorí sa kontroly zúčastnili. V prípade ochotných susedov by počas súdneho sporu mohol zavážiť aj ich podpis ako nestrannej osoby, resp. c) následne bude zamestnanca konfrontovať s ním predloženým písomným zoznamom termínov jednotlivých ošetrení a zápisnicou z kontroly. d) z morálneho hľadiska je však dôležité, aby postup podľa predchádzajúcich bodov realizoval zamestnávateľ len v prípadoch, kedy ide takpovediac „na istotu“, napr. ak ide o zamestnanca, ktorý „náhle ochorel“ v deň nasledujúci po dni, kedy bolo prijaté rozhodnutie o pripravovaných organizačných zmenách a pod. 3.

V prípade, že dodržiavanie liečebného režimu kontroluje poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne (usmerňuje a organizuje ho vždy posudkový lekár), do obydlia poistenca smie vstúpiť opäť len s jeho súhlasom. Okrem kontroly dodržiavania liečebného režimu lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia zahŕňa aj kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, počas ktorej je ošetrujúci lekár povinný spolupracovať s posudkovým lekárom a jeho povinnosti upravuje najmä § 154 ods. Z uvedeného vyplýva, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne kontroluje opodstatnenosť uznania dočasnej pracovnej neschopnosti praktickým lekárom, spôsoby a postupy diagnostiky a liečby a na ne nadväzujúcu účelnosť vynakladania finančných prostriedkov. Je oprávnený odporučiť ďalšie vhodné zdravotné vyšetrenia, príp. skontrolovať opodstatnenosť už vykonaných odborných vyšetrení odporučených praktickým lekárom.

Podľa štatistiky zverejnenej Sociálnou poisťovňou táto vykonala v r. 2013 105 243 kontrol zameraných na kontrolu dodržiavania liečebného režimu pacientov. Výsledkom kontrolnej činnosti bolo 24,5 % ukončených dočasných pracovných neschopností. V praxi sa stáva - čo nakoniec dokumentujú aj vyššie uvedené čísla, že opodstatnenosť dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je často prinajmenšom sporná. Avšak „so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie sa kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva len u posudzovaných fyzických osôb, ktorým vznikol nárok na poskytovanie niektorej nemocenskej dávky (teda nie napr.

Pri svojej kontrolnej činnosti je Sociálna poisťovňa oprávnená uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura, a to jednak poistencovi pri porušení povinností vyplývajúcich mu z § 227 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, medzi ktoré patrí tiež povinnosť dodržiavať liečebný režim, ako aj poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ak poruší povinnosti definované v § 154 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Okrem uvedenej sankcie stráca odo dňa porušenia liečebného režimu poistenec nárok na výplatu nemocenskej dávky, a to až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v trvaní 30 dní odo dňa porušenia.

Aj keď by sa mohlo zdať, že pokuta v sume takmer 16 600 eur, ktorú môže Sociálna poisťovňa uložiť, je dostatočným preventívnym faktorom, nie je tomu celkom tak. Ochrana pred pracovnoprávnymi postihmi zamestnávateľa, príp. len obyčajné „predĺženie“ si víkendu či dovolenky patrí k častým dôvodom vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa údajov zverejnených Sociálnou poisťovňou „posudkoví lekári Sociálnej poisťovne v marci 2013 podali 5 657 podnetov na ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. b) podnet Sociálnej poisťovne na ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti má len odporúčací charakter, tzn.

Za značný nedostatok aktuálnej právnej úpravy možno považovať skutočnosť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemôže nariadiť ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti ani v prípade, ak usúdi, že jej opodstatnenosť už pominula alebo ani nikdy neexistovala. Absencia tohto oprávnenia posudkovým lekárom ako kontrolnému orgánu značným spôsobom zväzuje ruky. Súčasná právna úprava akoby predstavovala určité vákuum vzniknuté prijatím zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorým sa zrušil zákon č. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku. Tento poskytoval Sociálnej poisťovni kompetencie, ktoré jej dnes tak veľmi chýbajú. Napr. podľa § 37 ods. 6 zákona o liečebnom poriadku platilo, že „V prípadoch dočasnej pracovnej neschopnosti rozhodne pre nedodržanie liečebného režimu so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie o skončení vyplácania dávok nemocenského poistenia Sociálna poisťovňa, a to po prerokovaní s praktickým lekárom poistenca. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne je preskúmateľné súdmi. § 154 ods. § 227 ods.

III. Náhrada príjmu počas dočasnej práceneschopnosti a iné dávky

Pracovná neschopnosť, t.j. PN môže byť zamestnancovi uznaná v prípade choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia (tzv. pandemická PN). Táto finančná dávka je priznaná iba počas prvých 10 dní choroby či úrazu, od 11. Pri PN vám na účte nepríde rovnaká suma ako v prípade dovolenky či OČR. Od prvého do tretieho dňa má zamestnanec nárok na 25 % denného vymeriavacieho základu, od 4. do 10. dňa „péenky“ má nárok na 55 % zo spomínaného základu. Pandemické nemocenské prinesie do peňaženky zamestnanca sumu vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Jej čerpanie je podmienené nariadením karantény a izolácia v súvislosti s ochorením COVID-19 a nárok naň vzniká prvým dňom potvrdenia spomínanej choroby.

Materské

Materské je finančná dávka vyplácaná zo Sociálnej poisťovne. Materské sa určuje z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Mamina má nárok na výšku materského vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu. Vychádza to približne tak, že mamina po dobu takmer 8 mesiacov dostáva takmer rovnaký príjem akoby chodila do práce. Ak nosíte pod srdcom bábätko a radi by ste si preverili, aký príjem na začiatku svojho materstva očakávať, vyskúšajte túto kalkulačku.

Ošetrovné

Ošetrovné predstavuje finančnú podporu, na ktorú má nárok osoba, ktorá sa stará o chorého člena rodiny alebo o dieťa do 10 rokov. Môže ísť o rodiča, manžela, súrodenca či vnúča. Aktuálne sa tento pojem spája predovšetkým s prídavným meno pandemická. Cyklus ošetrovného začína u lekára, ktorý na dvojdielnom tlačive potvrdí nárok na ošetrovné. Po dopísaní údajov jednu časť predložíte zamestnávateľovi, druhú časť odošle lekár na najbližšiu pobočku Sociálnej poisťovne. Ošetrovné sa poskytuje za kalendárne dni a suma denného ošetrovného je podľa platnej legislatívy 55 % denného vymeriavacieho základu.

Pandemická „óčerka“ na Slovensku sa začala uplatňovať na začiatku pandémie koronavírusu. Táto finančná podpora je určená rodičom, ktorých deti sa učia online a to z dôvodu, že školské zariadenie bolo zatvorené pre potvrdenú pozitivitu žiaka alebo pedagogického i nepedagogického zamestnanca. Dávku možno poberať iba na žiaka mladšieho ako 11 rokov a počíta sa rovnako ako bežné ošetrovné, a to 55 % priemerného denného vymeriavacieho základu.

Zmeny v oznamovaní dočasnej pracovnej neschopnosti od 1.1.2026

Dňa 18.12.2025 bolo zverejnené metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/14/2014 s platnosťou od 1.1.2026 (ďalej len "MU"). Z čl. 2 ods. 2 MU vyplýva, že zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného zamestnávateľom svojim zamestnancom [pod kódom 1O], ale novinkou je, že len v prípade "papierových" potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Túto zmenu priniesla novela č. 362/2024 Z. z.

Podľa nového ustanovenia § 29b ods. 20 ZZP: "Národné centrum zdravotníckych informácií poskytuje najmenej raz za sedem dní príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia údaje o fyzickej osobe v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, bezvýznamové identifikačné číslo, dátum začiatku a dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.“ To znamená, že Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré po zavedení elektronickej PN, má informácie o dátume začiatku a skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinné poskytovať tieto informácie zdravotnej poisťovni. V nadväznosti na § 24 ods. 2 ZZP sa tak ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP - oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca. Pozor tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.ky.

Podľa prechodného ustanovenia § 38ezi Národné centrum zdravotníckych informácií poskytne príslušnej zdravotnej poisťovni údaje podľa §29b ods. 20 ZZP v znení účinnom od 1.1.2026 prvýkrát do 10.

Zamestnávateľ a ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov

Zamestnávateľ je povinný do 16.2.2026 prijímať od svojich (aj bývalých) zamestnancov vyplnené a podpísané tlačivo „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2025“ (ďalej len „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania“), na základe ktorého majú zamestnanci možnosť požiadať zamestnávateľa o vysporiadanie daňovej povinnosti z ročných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti; neoddeliteľnou súčasťou žiadosti sú aj ich prílohy. Zamestnanec môže doručiť zamestnávateľovi vyplnenú „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania" nielen v písomnej forme, ale po vzájomnej dohode so zamestnávateľom aj elektronickou formou (napr.

Upozornenie: Na základe Oznámenia FR SR č. 33/DZPaU/2025/I o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti bol vydaný nový vzor tlačiva „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania [ZIA38v25]".

Rekreačný príspevok a súhlas rodiča zamestnanca so spracovaním osobných údajov

Je potrebný súhlas rodiča zamestnanca so spracovaním osobných údajov pri nároku na rekreačný príspevok? Od 1.1.2025 je účinná novela č. 172/2024 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, na základe ktorej zamestnanec môže "preniesť" svoj nárok na rekreačný príspevok alebo nárok na rekreačný poukaz na svojho rodiča. Uvedená legislatívna zmena vyplýva z ustanovenia § § 152a ods. 4 ZP: "Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa odseku 4 na manžela zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii.“

Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do úhrnnej sumy 275 €. Podľa usmernenia FR SR zamestnanec je povinný preukázať príbuzenský vzťah k rodičovi, napr. kópiou rodného listu. Zamestnávateľ (ako prevádzkovateľ) môže spracúvať osobné údaje iba v tom prípade a v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna alebo viacero podmienok uvedených v čl. 6 ods.

1. dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na jeden alebo viaceré konkrétne účely [čl. 6 ods.
2. spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo aby sa na základe žiadosti dotknutej osoby vykonali opatrenia pred uzatvorením zmluvy [čl. 6 ods. 1 písm.
3. spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa [čl. 6 ods. 1 písm.

Ak v súvislosti s uplatnením nároku na rekreačný príspevok vznikne potreba preukázať oprávnenosť výdavkov, t.j. spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa (tzn. aby vôbec mohol zamestnávateľ vyplatiť rekreačný príspevok), podľa usmernenia Úradu na ochranu osobných údajov musí byť táto zákonná povinnosť (povinnosť zamestnávateľa poskytovať rekreačný príspevok) ustanovená buď v práve Európskej únie, alebo v práve členského štátu (osobitný predpis, napr. v Zákonníku práce), ktoré sa vzťahuje na prevádzkovateľa.

Zamestnávateľ (ako prevádzkovateľ) je oprávnený spracúvať také osobné údaje, ktoré sú priamo vymedzené osobitným predpisom (uvádzaný zoznam osobných údajov, napr. v Zákonníku práce) alebo také osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie účelu ustanoveného osobitným predpisom (rozsah osobných údajov) - tento účel určuje a zodpovedá za neho prevádzkovateľ.

• zamestnávateľ ustanoví v internom predpise, že zamestnanec preukáže oprávnenosť nároku na rekreačný príspevok pri prenose na rodiča (príbuzenský vzťah) napr. kópiou rodného listu (na základe ktorého je zrejmé, že ide o rodiča zamestnanca), zamestnávateľ môže plniť svoju zákonnú povinnosť (poskytnúť rekreačný príspevok) => pôjde o spracúvanie osobných údajov podľa čl. 6 ods. 1 písm.
• zamestnávateľ neustanoví v internom predpise, že zamestnanec preukáže oprávnenosť nároku na rekreačný príspevok pri prenose na rodiča napr. kópiou rodného listu, alebo iným dokladom, dotknutá osoba (rodič zamestnanca) môže vyjadriť súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na tento konkrétny účel - a v takom prípade pôjde o spracúvanie osobných údajov na základe súhlasu dotknutej osoby, ktorá so spracúvaním svojich osobných údajov na konkrétny účel vyjadrila súhlas => pôjde o spracúvanie osobných údajov podľa čl. 6 ods. 1 písm.

tags: #plati #PN #aj #počas #víkendu #Česká