Platenie zdravotného poistenia počas PN zamestnancom na Slovensku

Na Slovensku je verejné zdravotné poistenie povinné a funguje na princípe solidarity, čo znamená, že každý občan má nárok na rovnakú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na výšku jeho príjmu. Preddavky na zdravotné poistenie sú preto povinné pre každého. Tieto preddavky platí občan sám, jeho zamestnávateľ, alebo štát. Tento článok sa zameriava na to, ako funguje platenie zdravotného poistenia počas práceneschopnosti (PN) zamestnancov, SZČO a iných osôb.

Kto platí zdravotné poistenie?

• Zamestnanec: Odvody za zamestnanca platí zamestnávateľ. Výšku odvodov si zamestnanec môže skontrolovať na výplatnej páske.
• SZČO a dobrovoľne nezamestnaný: Tieto osoby si platia preddavky na poistné samy. Dobrovoľne nezamestnanou osobou (samoplatiteľom) ste, ak nie ste zamestnancom, SZČO a ani poistencom, za ktorého platí poistné štát.
• Poistenec štátu: Štát platí poistné za dôchodcov, evidovaných uchádzačov o zamestnanie, matky na materskej dovolenke, študentov a nezaopatrené deti.

Minimálne odvody pre SZČO a dobrovoľne nezamestnaných

SZČO a dobrovoľne nezamestnaní majú určené minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie:

• 2024: 97,80 €
• 2025: 107,25 €
• 2026: 121,92 €

Osoby so zdravotným postihnutím 41 % a viac platia polovicu z týchto preddavkov.

Za koho platí odvody štát?

Štát platí odvody za tzv. poistencov štátu, medzi ktorých patria:

• Nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky
• Študent do 26 rokov (do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa)
• Študent denného štúdia do 30 rokov (do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa)
• Zahraničný študent z EÚ alebo študent študujúci na základe medzinárodných zmlúv
• Slovák žijúci v zahraničí a študujúci na slovenskej škole
• Doktorand (do 30 rokov, denná forma štúdia)
• Poberateľ starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku
• Osoba v dôchodkovom veku bez nároku na dôchodok
• Invalidná osoba bez nároku na invalidný dôchodok
• Evidovaný uchádzač o zamestnanie
• Poberateľ rodičovského príspevku
• Osoba, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov
• Osoba, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím
• Osoba, ktorá sa stará o blízku osobu staršiu ako 80 rokov
• Osobný asistent ťažko zdravotne postihnutej osoby
• Poberateľ dávky v hmotnej núdzi
• Osoba vo výkone trestu alebo vo väzbe
• Azylant (po dobu šiestich mesiacov od udelenia azylu)
• Osoba vykonávajúca činnosť pre cirkevné, rehoľné alebo charitatívne spoločenstvo
• Osoba celoročne umiestnená v zariadení sociálnych služieb
• Osoba poberajúca náhradu príjmu počas práceneschopnosti, nemocenské, materské alebo ošetrovné
• Osoba, ktorej zanikol nárok na nemocenské alebo ošetrovné po podpornej dobe
• Poberateľ príspevku za opatrovanie
• Manžel/ka štátneho zamestnanca v cudzine
• Cudzinec zaistený na území Slovenska
• Osoba, ktorá poberá náhradu príjmu služobného platu policajta alebo vojaka
• Osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu
• Štipendista v rámci programu schváleným vládou SR alebo realizovaným na základe medzinárodnej zmluvy

Minimálne poistné a minimálny preddavok zamestnanca od roku 2023

Od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút minimálneho poistného a minimálneho preddavku zamestnanca. To znamená, že poistné a preddavok na poistné musia byť minimálne vo výške poistného a preddavku na poistné, ktoré by platil zamestnanec a zamestnávateľ zamestnanca s príjmom vo výške životného minima.

Prečítajte si tiež: Starobné a invalidné dôchodky

Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.

Výnimky z uplatňovania minimálneho preddavku

Zamestnanci, ktorí sú zároveň aj poistencami štátu, si môžu uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku. Minimálne poistné sa u takéhoto zamestnanca vypočíta a zohľadní až v ročnom zúčtovaní poistného.

Ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku.

Zaokrúhľovanie peňažných súm

Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Minimálny preddavok zamestnanca je súčet preddavku na poistné zamestnanca určeného zo sumy životného minima a preddavku na poistné zamestnávateľa za takéhoto zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Výplata nemocenských počas materskej

Príklad výpočtu minimálneho preddavku (stav k januáru 2023)

Suma mesačného životného minima: 234,42 eur

• Odvod zamestnanca (4 %): 234,42 x 4% = 9,3768 -> 9,37 eur
• Odvod zamestnávateľa (10 %): 234,42 x 10% = 23,442 -> 23,44 eur
• Minimálny preddavok spolu: 9,37 + 23,44 = 32,81 eur

Minimálny preddavok a dohody o vykonaní práce/pracovnej činnosti

Ak dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti predstavujú výkon zárobkovej činnosti a nie sú medzi výnimkami (napr. dohody, týkajúce sa dôchodcov), potom sa ustanovenia o minimálnom preddavku uplatňujú aj na tieto dohody.

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa pri PN zamestnanca

Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov.

Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela.

Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje. Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu.

Prečítajte si tiež: Výhody preukazu ZŤP na Slovensku

Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Pri PN/ePN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v Personalistike zamestnanca na karte Pracovné pomery evidovať vyňatie Nemoc po 52. týždni. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.

Podnikanie popri zamestnaní a zdravotné poistenie

Povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne sa pri súbehu živnosti a zamestnania posudzuje z každého postavenia samostatne.

• Zamestnanec a súčasne SZČO: Ak príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti presahuje zákonom stanovenú hranicu určujúcu vznik povinného poistenia SZČO, platí odvody ako zamestnanec a v zníženom rozsahu ako povinne poistená SZČO.
• Ak súčet mesačných príjmov ako zamestnanca a SZČO prekročí maximálny vymeriavací základ, platia sa odvody len do výšky tohto základu.

Zdravotné poistenie SZČO počas PN

Nárok na poberanie nemocenskej dávky majú aj živnostníci, ktorí platia sociálne odvody. Nemusia platiť odvody počas PN, ale musia dodržiavať liečebný režim. Ak sú práceneschopní len časť mesiaca, môžu si vyrátať alikvotný vymeriavací základ.

Výpočet alikvotného vymeriavacieho základu

1. Klasický vymeriavací základ sa vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN.
2. Výsledok sa zaokrúhli na najbližší eurocent nadol.
3. Táto suma sa vynásobí počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody.
4. Z výsledku sa vypočíta podiel 33,15 percenta (sadzba platby na sociálne poistenie).

Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu.

Minimálne odvody a PN

Ak živnostník platí minimálne odvody a bol na PN časť mesiaca, vypočítajú sa odvody z alikvotného vymeriavacieho základu. Ak niekto napriek PN zaplatí celú sumu odvodov, vznikne mu preplatok, ktorý poisťovňa vráti.

Zdravotné odvody počas PN

Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas PN. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného, kde sa posudzujú skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom.

Zamestnanec na účely zdravotného poistenia

Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť a má nárok na príjem zo závislej činnosti. Za zamestnanca sa nepovažuje osoba v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti (napr. počas neospravedlnenej absencie alebo neplateného voľna).

Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi.

Platenie poistného počas PN zamestnanca: Praktické informácie

Ak sa zamestnanec stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia pre obe strany. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Zamestnanca uznáva za práceneschopného ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto ePN v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie.

Náhrada príjmu a nemocenské dávky

• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: Vypláca zamestnávateľ od 1. do najviac 10. dňa PN.
• Nemocenská dávka: Vypláca Sociálna poisťovňa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

Kto nemá nárok na náhradu príjmu a nemocenské?

Študent pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodca pracujúci na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Výpočet náhrady príjmu

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Výpočet nemocenskej dávky

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Denný vymeriavací základ

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

tags: #platenie #zdravotného #poistenia #počas #PN #zamestnancom