
Agresivita sa nevyhýba žiadnej vekovej skupine a rovnako sa dotýka aj seniorov. Sociálna práca so staršími ľuďmi prináša určité problémy a kritické momenty, ktoré môžu agresiu spustiť. Tento článok sa zameriava na agresívne správanie u seniorov, vrátane špecifických príčin u jedincov so stredne ťažkým mentálnym postihnutím (SŤMP). Skúma, ako sociálni pracovníci môžu zmierniť agresivitu klientov v zariadeniach pre seniorov, zabezpečiť príjemné prostredie a zlepšiť ich prežívanie.
Spojenie agresivita a seniori sa môže zdať pre niekoho nezvyčajné. Agresivita sa vyskytuje pri každej cieľovej skupine sociálnej práce, vrátane seniorov. Sociálne zmeny predstavujú pre seniorov zvýšenú záťaž a riziko zo zdravotného hľadiska. Náročné sú najmä zmeny, ktoré narúšajú sociálne vzťahy, ako sú odchod do dôchodku, smrť blízkeho človeka, zmena bydliska alebo prechod do sociálneho zariadenia.
Dlhodobá frustrácia, absencia kontaktu s blízkymi ľuďmi, zdravotné problémy a nespokojnosť s podmienkami bývania môžu u seniora spôsobiť hnev a agresiu. Prílišná kontrola, neustále upozorňovanie na nedostatky a poukazovanie na motorické a kognitívne zmeny môžu viesť k odporu seniorov, ktorý sa často prejavuje verbálnou agresiou.
V rezidenciálnych zariadeniach je personál a prostredie prispôsobené na fyzické a psychické hendikepy. Tento článok sa zameriava na domovy dôchodcov a zariadenia pre seniorov, kde sa poskytuje inštitucionálna starostlivosť, ubytovanie a široké spektrum služieb, ako sú ošetrovateľské, opatrovateľské, rehabilitačné a kozmetické služby.
U jedincov so SŤMP môže byť agresívne správanie spôsobené organickým alebo funkčným poškodením mozgu, čo vedie k nedostatočnému ovládaniu emócií. Často nevedia vysvetliť príčiny svojho správania a nevedia popísať pocity a potreby, ktoré majú v okamihu agresie.
Prečítajte si tiež: Prevencia pádov u seniorov
Medzi ďalšie faktory patrí:
Mladý dospelý Martin vo veku 21 rokov prišiel do domova sociálnych služieb na základe rozhodnutia súdu, pretože sa o neho nestaral jeho otec, ktorý bol jeho opatrovníkom. Martin sa narodil matke s ľahkým mentálnym postihnutím a má diagnostikovaný fetálny alkoholový syndróm. Trpel hlbokou citovou depriváciou z raného detstva. V 12 rokoch ho našla polícia na železničnej stanici a po rôznych udalostiach bol umiestnený do detského domova.
Po dosiahnutí dospelosti bol opäť zverený otcovi, ale bol ponechaný sám doma bez dohľadu. Na podnet susedov bol Martin umiestnený do domova sociálnych služieb. Po tom, čo Martin videl svojich rodičov spolu, začal zozadu fyzicky napádať personál domova.
Odborný personál domova hľadal príčiny Martinovho správania a skúšal rôzne postupy. Martin bol opakovane hospitalizovaný v nemocnici, ale jeho správanie sa opakovane vrátilo. Po hospitalizácii v regionálnej psychiatrickej nemocnici s novonastavenou psychiatrickou liečbou sa odborný personál domova snažil nájsť vhodný odborný a ľudský prístup k Martinovi, aby mu umožnil socializáciu bez agresívneho správania.
Sociálni pracovníci v zariadeniach pre seniorov majú za úlohu predchádzať agresívnym prejavom a zabezpečiť spokojnosť klientov. Realizujú rôzne aktivity a druhy terapie, ktoré udržujú klientov v psychickej pohode a efektívne vypĺňajú ich voľný čas. Tieto aktivity predchádzajú možnej frustrácii, nepokoju a agresivite.
Prečítajte si tiež: Príčiny závislosti seniorov
Medzi aktivity patria:
Dôležité je pravidelne ventilovať negatívne emócie a znepokojenie. Mnohé terapie sú založené na jednoduchosti a prvku, ktorý má zapríčiniť precitnutie klienta do prítomnosti.
Pri komunikácii s jedincami so SŤMP je dôležité hovoriť konkrétnym spôsobom, ktorý zodpovedá ich úrovni porozumenia. Používajte krátke vety a otázky, spomaľte rýchlosť reči a všímajte si neverbálny prejav. Akceptujte ich tempo a prejavy správania a snažte sa im porozumieť.
Vychádzajte z metódy preterapie, ktorá umožňuje navodzovanie kontaktu vzhľadom na konkrétne vnímanie klienta. Pozorujte jedinca a opakujte jeho prejavy, aby ste mu umožnili nadviazanie kontaktu so sebou samým a so svojím životom.
V krízovej situácii navoďte pokojnú atmosféru, berte vážne názory jedinca a nevnášajte do situácie vlastné presvedčenia. Nezvýšujte hlas a verte, že situáciu spoločne zvládnete.
Prečítajte si tiež: Kľúčové faktory ovplyvňujúce vznik závislosti
V prípade, že vyššie uvedené spôsoby nezabránia zvládnuť krízovú situáciu, je nutné využiť reštriktívne opatrenia, ako sú fyzické alebo mechanické obmedzenia. Fyzické obmedzenie má prednosť pred mechanickými zásahmi a užitím liekov. V prípade, že jedinec ohrozuje personál alebo rodinu, môže byť potrebná jeho hospitalizácia.
Agresivita u chorých s diagnózou demencia, napr. starecká demencia pri Alzheimerovej chorobe, je dôsledkom neuroanatomických, neurofyziologických a neurochemických zmien mozgu, psychopatologickej symptomatiky (kognitívne poruchy, úzkosť, ilúzie, halucinácie, bludy) a porúch komunikácie. Vedie k neschopnosti povedať ošetrujúcej sestre o prežívanej bolesti, telesnom diskomforte, hlade, smäde, chlade a pod. Výsledkom je nepokoj, repetitívna vokalizácia, agresivita, najmä vtedy, keď práve vykonávaný ošetrovateľský zákrok diskomfort chorého zvyšuje.
Vhodnou prevenciou agresivity je redukcia rizika vzniku úzkosti na minimum. Pravidelný výkon činností a rutina dokážu redukovať úzkosť. Ďalšími faktormi, ktoré modifikujú vznik agresivity u chorých s demenciou sú premorbídna osobnosť a faktory, ktoré vychádzajú z prostredia.
Ak chorý reaguje agresívne a starostlivosť odmieta, je vhodnejšie na poskytnutie nevyhnutnej starostlivosti použiť dve osoby. Kým jedna rozptyľuje chorého pozornosť, druhá osoba môže vykonať potrebný ošetrovateľský úkon. Pri neúspechu takejto stratégie je vhodnejšie ošetrovateľskú aktivitu prerušiť a neriskovať zvýšenie agresivity.
Fyzické prostredie vhodné pre pacientov s demenciami, musí byť predovšetkým bezpečné. Neistota a obavy chorého z pádu vedú k zvýšeniu tenzie, k úzkosti a k agresivite. Ak sa chorý nachádza v prostredí, v ktorom je priveľa „šumu“, rozptyľuje to jeho pozornosť. Vplyvom rušného či hlučného prostredia môže dochádzať k nepokoju a k agresivite.
Staroba je posledným vývinovým obdobím človeka, ktoré nastupuje po dospelosti. Svetová zdravotnícka organizácia rozlišuje starší vek (60-74 rokov), starobu (75-89 rokov) a dlhovekosť (90+ rokov). Zariadenia sociálnych služieb sa snažia zabezpečiť odstránenie negatívnych faktorov počas starnutia zlepšením životného prostredia a vhodným spôsobom života v zariadení.
Teória rýchlosti života hovorí, že dĺžka života je závislá od rýchlosti vydávania energie organizmu. Život v zariadení by mal byť pokojnejší so zabezpečením komplexnej starostlivosti, vrátane vysporiadania sa so starnutím a prípravy na dané životné obdobie. Dôležité je zabezpečiť kontakt s deťmi (vnúčatami), ktoré predstavujú pre klientov seniorského veku "svetielko" v živote.
Agresivita sa považuje za jednu z foriem nevhodného správania sa. Nesmieme zabúdať ani na to, že aj nevhodná reakcia na agresívne správanie je v tejto súvislosti nevhodným správaním a agresiu len podnecuje.
Dôležité kroky k zvládaniu agresivity klientov v seniorskom veku:
Starostlivosť o seniora, ktorý chce mať všetko pod kontrolou, môže byť náročná. Príčiny dominantného správania môžu byť:
Ako sa správať k dominantnému seniorovi:
Agresívne správanie môže mať rôzne príčiny, vrátane genetických faktorov, sociálno-ekonomickej situácie, vplyvu psychotropných a omamných látok, posttraumatickej stresovej poruchy, základného psychického ochorenia a iných organických ochorení.
Vplyv genetiky a dedičnosti na agresivitu je istý, ale mechanizmy prenosu nie sú presne dokázané.
Nízka sociálno-ekonomická situácia je závažnou predispozíciou, ktorá je v niektorých prípadoch priamo zodpovedná za vznik agresívneho správania. Zlé rodinné zázemie je predispozíciou k násilnostiam.
Psychotropné a omamné látky vyvolávajú rôzne stavy od prehnane dobrej nálady cez depresiu, agresivitu až po vznik halucinácií. Najčastejšie ide o poruchy psychiky pri akútnej intoxikácii. Najväčšia kriminalita s prejavmi agresívneho správania je u zdravých jedincov pod vplyvom omamných látok. Najčastejšie v našich podmienkach ide o abúzus alkoholu.
Vzniká u jedinca, ktorý v minulosti prežil traumatizujúci zážitok. Daná situácia vyvolala v osobe, ktorá ju prežila silný strach. V prípade, že nejaká okolnosť či situácia jej túto udalosť pripomenie, dochádza k návratu spomienok a k opakovanému prežívaniu tragédie. Môžeme pozorovať aj agresívne konanie, ktoré je časovo viazané len po dobu vystavenia tohto človeka situácii vyvolávajúcej spomienky.
Psychické ochorenia spôsobujú zmeny v správaní, reagovaní a myslení chorého. Medzi ochorenia, ktoré sa prejavujú agresivitou s násilným konaním patrí disociačná porucha osobnosti, schizofrénia a bipolárna afektívna porucha.
Rôzne ochorenia môžu byť takisto spúšťačom psychických ochorení a porúch správania. Zaraďujeme sem priamo ochorenia centrálnej nervovej sústavy a mozgu, ale samozrejme môžu to byť aj iné systémové, metabolické, onkologické alebo infekčné choroby. Vplyvom veku dochádza k atrofii mozgu, ktorá spôsobuje stareckú demenciu.
Najbežnejšou farmakologickou liečbou na zvládnutie agresivity je podávanie antipsychotík. Na predchádzanie budúcim epizódam agresivity sa používajú antikonvulzíva s thymoprofylaktickým účinkom. V súvise s agresivitou v priebehu afektívnych porúch boli dosiahnuté dobré výsledky podávaním solí lítia a farmák so sérotonínergickým účinkom.
Správny výber lieku potláčajúceho agresivitu záleží predovšetkým na správnej identifikácii psychopatologickej štruktúry, v ktorej sa agresivita ako psychopatologický fenomén prejavuje. Je potrebné počítať s tým, že agresivita môže znamenať zároveň aj ovplyvnenie vzťahov medzi zdravotníckymi pracovníkmi a pacientom do budúcnosti.
tags: #príčiny #agresívneho #správania #u #seniorov