
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o systéme vyplácania nemocenských dávok, so zameraním na osoby poberajúce invalidný dôchodok. Zameriava sa na zmeny v systéme, podmienky nároku na nemocenské dávky, ako aj na práva a povinnosti poistencov.
Od začiatku roka 2026 nastáva zmena v systéme vyplácania nemocenských dávok. Nová právna úprava predlžuje obdobie, počas ktorého zamestnávatelia vyplácajú náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, z 10 na 14 dní. Od 15. dňa práceneschopnosti bude poistencovi, ak splní zákonné podmienky, vyplácať dávku nemocenské Sociálna poisťovňa. Táto zmena vyplýva z konsolidačného balíka, ktorý schválil parlament s účinnosťou od 1. januára 2026.
Pravidlá o prechode na dávku nemocenské po zániku pracovného pomeru zostávajú od 1. januára 2026 zachované, prispôsobujú sa však novému obdobiu náhrady. To znamená, že ak ePN vznikne po 31. decembri 2025 a pracovný pomer zamestnancovi zanikne počas obdobia, kedy mu náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ (počas prvých 14 dní PN), nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vznikne od nasledujúceho dňa po skončení pracovného pomeru.
Dočasná pracovná neschopnosť začína dňom, kedy lekár zistí chorobu vyžadujúcu práceneschopnosť. Zamestnanec má pri práceneschopnosti nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu zamestnávateľ poskytuje formou náhrady príjmu.
Podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, má zamestnanec nárok na peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Podmienkou je, že nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení, za obdobie, kedy nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti (od roku 2026).
Prečítajte si tiež: Nové zmeny v zľavách pre dôchodcov ZSSK
Od 15. dňa práceneschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Pre povinne nemocensky poistenú SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenú osobu vzniká nárok na nemocenské už od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak je poistné na nemocenské poistenie riadne a včas zaplatené.
Sociálna poisťovňa informuje poistencov o údajoch týkajúcich sa ePN a automatického vybavovania nemocenského alebo úrazového príplatku prostredníctvom Elektronického účtu poistenca v eSlužbách.
Pri zmene miesta pobytu počas práceneschopnosti sa odporúča konzultácia s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či je cestovanie vzhľadom na zdravotný stav možné. Novú adresu je potrebné bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Ošetrujúci lekár určí pri ePN dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak lekár zistí, že práceneschopnosť trvá aj po tomto dátume, určí nový dátum. Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu aj počas dní pracovného pokoja a vo večerných hodinách, s výnimkou času určeného na vychádzky. Kontrolujúci zamestnanec sa musí preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.
Ak poistenca počas kontroly nezastihnú na uvedenej adrese, zanechajú mu v schránke písomné oznámenie. Poistenec je povinný do troch pracovných dní kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov
Ak to umožňuje povaha choroby, lekár môže povoliť vychádzky, ktoré časovo vymedzí. Ak pacient nepodá vysvetlenie o svojej neprítomnosti počas kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však na 30 dní. Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé. Ide o druh poistenia - pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie, a v prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok.
Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Osoba je invalidná, ak má predlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok. Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti, podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca (osoby, ktorá poberá nemocenské) pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť.
Upozornenie: predĺženie podpornej doby je viazané na splnenie zákonom stanovenú podmienku: poistenci, ktorých dočasná pracovná neschopnosť trvá a zároveň im v dôsledku krízovej situácie (napr. sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti) hrozí, že po jej skončení budú mať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. O predĺženie podporného obdobia je potrebné požiadať prostredníctvom určeného tlačiva pobočku Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa posúdi splnenie podmienok a určí dĺžku predĺženia. Podporné obdobie sa môže predĺžiť maximálne o ďalší rok.
Prečítajte si tiež: Zmeny pre dôchodcov od nového roka
Ak je predpoklad, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti /“PNky“/. Na základe novely Zákona o sociálnom poistení je možné poberať invalidný dôchodok súčasne s nemocenským. Pre uznanie invalidity nie je dôležité, či žiadateľ o invalidný dôchodok pred podaním žiadosti alebo v čase podania žiadosti bol na PN-ke.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).
V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10% za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.
Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných pre nárok na invalidný dôchodok závisí od veku žiadateľa ku dňu uznania invalidity:
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.
V prípade, že pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúčame kontaktovať Sociálnu poisťovňu, za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie.
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Na webovej stránke Sociálnej poisťovne je kalkulačka dôchodkového veku. O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom výška predčasného dôchodku musí dosahovať aspoň 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:
Kde:
Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trvanie invalidity skúma posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke, alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára.
Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Význam to má len ak je priznaný čiastočný invalidný dôchodok, pretože zvýšením percenta invalidity sa zvýši aj samotný invalidných dôchodok. Pri plnom invalidnom dôchodku už ďalšie zvýšenie invalidity výšku dôchodku neovplyvní.
Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu.
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu.
Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať, napr. prostredníctvom rezervačného systému Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.
Žiadosť o invalidný dôchodok odporúčame podať po uplynutí aspoň 6 mesiacov od začatia onkologickej liečby /okrem onkologických ochorení vo vyššom štádiu a niektorých onkohematologických ochorení/. Pri skoršom podaní tejto žiadosti sa totiž môže stať, že posudkový lekár vo svojom posudku vysloví záver, že nejde o dlhodobý zdravotný stav a nedokáže vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti.
Zoznam dokladov nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak žiadateľ doklady so sebou nemá, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne dokončí žiadosť, až keď ich predloží.
Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne.
V prípade, že je žiadateľ predvolaný do posudkovej komisie, posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá je súčasťou spisu. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie.
Po posúdení invalidity príslušná pobočka žiadosť spolu s dokladmi postúpi Ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.
Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.
Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.
Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.
Výška invalidného dôchodku sa môže výrazne líšiť. Závisí najmä od toho, ako dlho ste boli poistení, koľko ste v minulosti zarábali a aký stupeň invalidity vám uznali.
Minimálny invalidný dôchodok v roku 2025 sa pohyboval približne na úrovni 324,50 eur mesačne.
Priemerná výška plného invalidného dôchodku (nad 70 % uznanej invalidity) je v súčasnosti 574 eur. Sociálna poisťovňa eviduje značný počet ľudí, ktorí tento typ dôchodku poberajú.
Od 1. januára 2026 sa dôchodky na Slovensku zvýšia automaticky o 3,7 %, čo je pravidelná valorizácia, ktorá reaguje na medziročný rast cien tovarov a služieb - tzv. dôchodcovskú infláciu.
SZČO má nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispieva. Ak nemocenské poistenie nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí, čím im zaniká nárok na nemocenské, tehotenské, materské a ošetrovné.
Pre čerpanie dávok z nemocenského poistenia sa musí SZČO prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. Na webových stránkach Sociálnej poisťovne je potrebné nájsť formulár Registračný list FO a Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby, vyplniť ich a doručiť na príslušnú pobočku osobne, poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.
SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale môže využiť len jeden z dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia:
Tieto balíky nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo SZČO.
Nárok na dávky vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu.
Nárok na nemocenské vznikne, ak vznikne dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola SZČO nemocensky poistená najmenej 270 dní. Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu. Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Ak lekár vystaví ePN, nie je potrebné žiadať o výplatu nemocenského poistenia. Ak vystaví papierové Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, žiadosť o nemocenské sa uplatní v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predložením II. dielu tohto tlačiva. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti sa do troch dní predloží IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ak trvala viac ako desať dní.
Nárok na tehotenské vzniká tehotnej žene pracujúcej na SZČO, ktorá je nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom. Originál tlačiva „Žiadosť o tehotenské“ vystaví a vyplní gynekológ na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva a predloží sa miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Žena pracujúca na SZČO musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Na materskú môže nastúpiť 8 až 6 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu, alebo odo dňa pôrodu, ak nastal skôr. Nárok na výplatu trvá spravidla 34 týždňov (pri narodení dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade osamelej matky až po dobu 37 týždňov). Originál tlačiva „Žiadosť o materské“ vystaví a vyplní gynekológ a podá sa na miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
tags: #platenie #nemocenskeho #invalidnemu #dochodcovi