
Platobný rozkaz je dôležitý nástroj v slovenskom právnom systéme, ktorý umožňuje veriteľom vymáhať peňažné pohľadávky rýchlym a efektívnym spôsobom. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o platobnom rozkaze, európskom platobnom rozkaze a rozkaze na plnenie, s dôrazom na cezhraničné spory, najmä s Českou republikou.
Súd v rámci aplikačnej praxe vydáva rôzne druhy rozhodnutí. V zmysle Občianskeho súdneho poriadku 99/1963, pozná právny systém Slovenskej republiky popri rozsudku a uznesení aj platobný rozkaz, európsky platobný rozkaz, rozkaz na plnenie a napokon zmenkový a šekový platobný rozkaz. Tieto sú upravené v § 172 až § 175 OSP. Platobný rozkaz je forma rozhodnutia, ktorá sa riadi ust. § 172 a nasl. O. s. p.. Základným predpokladom účinnosti rozhodnutia formou platobného rozkazu je jeho doručenie účastníkom do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie je vylúčené.
Od 1. 2. 2017 bolo do nášho slovenského právneho poriadku zavedené takzvané upomínacie konanie na základe zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“). Na upomínacie konanie sa podporne používajú niektoré ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), ako i ustanovenia o súdnych poplatkoch upravených zákonom č. 71/1992 Zb.
Upomínacie konanie s právnou úpravou podľa zákona o upomínacom konaní vytvára elektronickú alternatívu na uplatnenie si svojho peňažného nároku popri režime platobného rozkazu upraveného v Civilnom sporovom poriadku. Podmienkou podania návrhu na vydanie platobného rozkazu cez upomínacie konanie je, aby mal žalobca alebo jeho právny zástupca aktivovanú elektronickú schránku. Nestačí mať len občiansky preukaz s čipom, ale nevyhnutné je mať aktivovanú schránku na doručovanie. Následne si žalobca svoju pohľadávku môže uplatniť formou už spomínaného elektronického podania, pričom uvedený návrh musí byť autorizovaný. Návrh sa teda môže podať výlučne na príslušnom elektronickom formulári, ktorý sa nachádza na portáli „e-žaloby“ a „slovensko.sk“, a to až po prihlásení. Na upomínacie konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Je tomu tak z dôvodu, že zákonodarca takýmto spôsobom chce zabezpečiť vytváranie jednotnej rozhodovacej praxe v skutkovo a právne podobných prípadoch. Je však potrebné zdôrazniť, že v prípade, ak sa platobný rozkaz nepodarí doručiť do vlastných rúk, prípadne proti platobnému rozkazu žalovaný podá odpor, Okresný súd Banská Bystrica vyzve žalobcu, aby podal návrh na pokračovanie v konaní. Spolu s elektronickým podaním je zároveň splatný súdny poplatok a jeho výška je 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý je upravený v zákone o súdnych poplatkoch. Platobný rozkaz sa má prioritne doručiť ako elektronický úradný dokument do aktivovanej elektronickej schránky. V prípade, ak nie je možné doručenie do elektronickej schránky, doručia sa listiny na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak aj takéto doručenie bude neúspešné, súd vykoná potrebné úkony na zistenie adresy žalovaného.
Zmeny v zákone o upomínacom konaní a v konaní o platobnom rozkaze podľa Civilného sporového poriadku zavedené z. č. 211/2021 Z. Zmeny v zákone o upomínacom konaní a v Civilnom sporovom poriadku účinné od 1.
Prečítajte si tiež: Zamestnávateľ a platobný výmer o dôchodku
Miestnu príslušnosť okresných súdov na rozhodovanie o žalobe o vydanie platobného rozkazu upravuje ustanovenie § 13 Civilného sporového poriadku. Podľa tohto ustanovenia je miestne príslušným ten okresný súd, v ktorom má žalovaný tzv. Podľa ustanovenia § 13 Civilného sporového poriadku Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. Tzv. všeobecný súd žalovaného je následne v Civilnom sporovom poriadku upravený v ustanoveniach §§ 14 a 15. Určenie presného súdu závisí na tom, či je Vaším dlžníkom právnická osoba, t.j. spoločnosť s ručením obmedzeným alebo fyzická osoba. Zodpovedanie tejto otázky Vám určí konkrétny okresný súd. Podľa ustanovenia § 15 ods. Z Vašej otázky mi vyplýva, že ste zmluvu uzatvorili so spoločnosťou s ručením obmedzeným, nakoľko jeho konateľ (možno aj spoločník) Vás až následne požiadal o zaslanie odstúpenia od zmluvy alebo výpovede na jeho súkromnú adresu. Tzn. že miestna príslušnosť sa vo Vašom prípade bude riadiť ustanovením § 15 ods.
Súd v rámci aplikačnej praxe vydáva rôzne druhy rozhodnutí. V zmysle Občianskeho súdneho poriadku 99/1963, pozná právny systém Slovenskej republiky popri rozsudku a uznesení aj platobný rozkaz, európsky platobný rozkaz, rozkaz na plnenie a napokon zmenkový a šekový platobný rozkaz. Tieto sú upravené v § 172 až § 175 OSP.
Platobný rozkaz - ide o zjednodušený spôsob konania, ktorý spočíva v tom, že právo uplatnené navrhovateľom v návrhu na vydanie platobného rozkazu musí nepochybne vyplývať zo skutočností uvedených navrhovateľom, podložených najčastejšie listinnými dôkazmi doručenými súdu spolu s návrhom, a to len v prípade, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy, hoci aj v cudzej mene (napr. právo kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny). Podmienkou je, že odporcov pobyt musí byť známy a musí byť výlučne na území Slovenskej republiky. Znamená to, že platobný rozkaz nemožno odporcovi doručovať do cudziny (v prípade navrhovateľa táto podmienka neplatí). Súd vydá platobný rozkaz na základe tvrdení uvedených navrhovateľom bez nariadenia pojednávania a bez vyjadrenia odporcu. Vydaný platobný rozkaz je potrebné doručiť odporcovi do vlastných rúk, pričom neexistuje možnosť náhradného doručenia. Ak sa ho odporcovi nepodarí doručiť, platobný rozkaz sa zruší a súd nariadi vo veci pojednávanie (pozri časť o rozsudku).
Európsky platobný rozkaz - ide o nový, zjednodušený spôsob konania, ktorý bol zavedený nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. Predstavuje obdobu vnútroštátneho konania o platobnom rozkaze, pričom však pripúšťa doručovanie vydaného platobného rozkazu do cudziny - do členských štátov Európskej únie. Bude teda slúžiť na vymáhanie nepopieraných pohľadávok vzniknutých v rámci obchodu na vnútornom európskom trhu. Zakotvuje obdobný postup ako je to v prípade vnútroštátneho platobného rozkazu s výnimkou, že lehota na podanie je odporu je 30 dní. Takto vydaný platobný rozkaz je priamo vykonateľný v ktoromkoľvek členskom štáte postupom podľa Nariadenia Brusel I.
Pán Juraj spolu s manželkou na začiatku tohto roku uzatvoril zmluvu s cestovnou kanceláriou z Českej republiky. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením vírusu COVID-19 a po vyhodnotení všetkých rizík sa rozhodol letnú dovolenku zrušiť už začiatkom februára 2020. Pán Juraj sa zmieril s tým, že z kúpnej ceny 3000 EUR, ktorú zaplatil, mu vrátia iba 70 % platby. Na zrušenie zájazdu sa uplatňoval storno poplatok. V tomto prípade pri zrušení zájazdu postupoval spotrebiteľ v súlade so zmluvnými podmienkami a príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ČR. Cestovná kancelária mala podľa zákona vrátiť platbu do 2 týždňov. Európsky platobný rozkaz je možné použiť len na cezhraničné peňažné pohľadávky. Pre toto konanie nie je rozhodujúce, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu a postup je pre všetkých rovnaký. Účelom európskeho platobného rozkazu je zjednodušiť a zrýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v cezhraničných sporoch. Spotrebiteľov často odrádzajú náklady na súdne konanie. O cezhraničný spor ide vtedy, ak dlžník má bydlisko/obvyklý pobyt / sídlo v inom členskom štáte EÚ (okrem Dánska). Vydanie európskeho platobného rozkazu prebieha v zjednodušenom konaní upravenom priamo európskym nariadením a pravidlá sú úplne rovnaké vo všetkých členských štátoch. Európsky platobný rozkaz je rozhodnutím súdu jedného z členských štátov EÚ a má vlastnosti klasického rozsudku, avšak s platnosťou v celej Únii. Po vydaní európskeho platobného rozkazu môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané odvolanie - odpor. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak odpor nebol podaný alebo ho súd odmietne európsky platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť.
Prečítajte si tiež: Kompletný Prehľad: Platobný Rozkaz
rozkaz na plnenie - ide o zjednodušený spôsob konania, ktorý je obdobný konaniu o vydanie platobného rozkazu čo do podmienky nespornosti nárokovaného práva, pobytu odporcu v Slovenskej republike a doručovania rozkazu do vlastných rúk. Jediným rozdielom je, že vydaním rozkazu na plnenie sa ukladá odporcovi povinnosť splniť inú povinnosť než plnenie peňažnej sumy (napr.
Vytvorenie jednotného vnútorného trhu v rámci Európskej únie prinieslo množstvo príležitostí na rozvoj obchodných vzťahov so zahraničnými partnermi. Tieto možnosti však kráčajú ruka v ruke s obavami predovšetkým menších a stredných podnikateľov vstupovať do cezhraničnej spolupráce. Dôvodom je neznalosť zahraničného právneho prostredia a s tým súvisiaci spôsob prípadného riešenia sporov. Jedným z nástrojov Európskej únie na zjednodušenie a zrýchlenie riešenia cezhraničných sporov je európsky platobný rozkaz.
Európsky platobný rozkaz je rozhodnutím súdu jedného z členských štátov EÚ a má vlastnosti klasického rozsudku, avšak s platnosťou v celej Únii. To znamená, že na jeho základe je možné zahájiť na dlžníka v zahraničí exekúciu, pričom nemusíte absolvovať komplikovaný postup spojený s uznávaním rozhodnutia (v zahraničí neakceptujú cudzie rozsudky bez zvláštneho konania). Vydanie európskeho platobného prebieha v zjednodušenom konaní upravenom priamo európskym nariadením a pravidlá sú úplne rovnaké vo všetkých členských štátoch. Pre zjednodušenie postupu a zaistenie univerzálnosti sú vypracované vzorové tlačivá (formuláre) dostupné vo všetkých úradných jazykoch.
Európsky platobný rozkaz je možné použiť len na cezhraničné peňažné pohľadávky. O cezhraničný spor ide vtedy, ak dlžník má bydlisko/obvyklý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte (okrem Dánska). Pre toto konanie nie je rozhodujúce, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu a postup je pre všetkých rovnaký. Konanie o európskom platobnom rozkaze sa vzťahuje iba na občianske a obchodné veci. Nie je v ňom teda možné riešiť napr. spory o výživné. Samotné nariadenie nedefinuje presne čo je občianska alebo obchodná vec, výslovne však vylučuje zo svojho rozsahu určité kategórie vecí, napr. daňové, colné, administratívne veci. Peňažná pohľadávka musí byť splatná v čase podania návrhu. Nie je možné podávať návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, ak ešte neuplynula lehota k splneniu povinnosti.
Váš obchodný partner je z Nemecka a evidujete voči nemu neuhradenú faktúru po splatnosti. V takomto prípade sú splnené všetky predpoklady pre zahájenie konania o vydanie európskeho platobného rozkazu.
Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu?
Vydanie európskeho platobného rozkazu je možné žiadať vo všetkých členských štátoch Európskej únie s výnimkou Dánska, v ktorom nariadenie o európskom platobnom rozkaze neplatí. Ak obchodujete s partnermi v Dánsku, v prípade vymáhania pohľadávky budete nútení obrátiť sa na dánske orgány a zoznámiť sa s ich právnou úpravou. Každý členský štát si určuje sám, ktoré súdy sú príslušné pre toto konanie. Členské štáty môžu priebežne meniť príslušné orgány, a preto odporúčame skontrolovať pri predkladaní návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu aktuálne zoznamy. Konkrétne súdy si môžete jednoducho vyhľadať na stránke európskeho portálu elektronickej justície zadaním štátu a mesta bydliska/sídla dlžníka.
Konanie o európskom platobnom rozkaze je formulárové. To znamená, že nevytvárate žiadny text žaloby, ale postupuje presne podľa pokynov. V prvom rade formulár je potrebné vyplniť v jazyku, ktorý je súdom akceptovaný (dostupné sú rôzne jazykové verzie). Formuláre sú vcelku jednoduché na vyplňovanie, dôležité je uviesť všetky podstatné informácie o stranách sporu a o Vašej pohľadávke (výška dlhu, príslušenstvo, na základe čoho pohľadávka vznikla- zmluva, faktúra, vzniknuté náklady) a doložiť dôkazy (napr. faktúry, objednávky). Formulár môžete poslať aj elektronicky s využitím zaručeného elektronického podpisu. Konanie o európskom platobnom rozkaze je písomné, nemusíte nikam cestovať, o to dôležitejšie je však všetko dôkladne popísať a doložiť podkladmi. Výnimku predstavuje nižšie uvedený postup. Po preskúmaní súd vydá európsky platobný rozkaz v lehote 30 dní.
Ak sa bude dlžník proti európskemu platobnému rozkazu brániť podaním opravného prostriedku, súd celú vec zmení na klasické vnútroštátne konanie, podľa vnútroštátneho práva, a môže nariadiť ústne pojednávanie. Tejto fáze sa môžete vyhnúť, ak pri podaní návrhu vyplníte Dodatok č. 2 nazvaný: Nesúhlas s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania. Tento postup má svoj význam pri menších pohľadávkach, kedy potenciálne náklady súdneho konania sú k výške pohľadávky zjavne neúmerné.
Pokiaľ dlžník nevyužije opravný prostriedok (odpor), európsky platobný rozkaz sa stane automaticky vykonateľný. To znamená, že je možné priamo pristúpiť k exekúcii. Európsky platobný rozkaz je potrebné zaslať príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom sa rozkaz bude vykonávať. Ich zoznam opäť môžete nájsť na stránke európskeho portálu elektronickej justície. Exekúcia následne prebieha podľa vnútroštátnych pravidiel tohoto členského štátu.
S nadobudnutím účinnosti civilných procesných kódexov, a to najmä zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej ako „Civilný sporový poriadok“), došlo k podstatnej zmene pokiaľ ide o rozhodovanie súdu platobnými rozkazmi. Civilný sporový poriadok vypustil osobitné ustanovenia o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze. Jediným typom skráteného konania tak bude platobný rozkaz. Podľa ustanovení Civilného sporového poriadku o platobnom rozkaze sa bude postupovať vždy rovnako, či už ide o vymáhanie pôžičky, nezaplatenej zmenky alebo šeku. Civilný sporový poriadok obsahuje naďalej aj ustanovenia o Európskom platobnom rozkaze, ktorými odkazuje na osobitný zákon. Ak je možné vo veci samej, resp. o jej časti, rozhodnúť na základe tvrdení žalobcu a súd o týchto skutočnostiach nemá pochybnosti, môže súd rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania a vydať platobný rozkaz. Súd tak postupuje najmä vtedy, ak žalobcom tvrdené skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov. Podmienkou je aj zaplatenie súdneho poplatku. Upozorňujeme, že pokiaľ tento nie je zaplatený spolu s návrhom, vyzve na jeho zaplatenie súd. Zákonom stanovená lehota však nie je, preto odporúčame za účelom urýchlenia konania zaplatiť súdny poplatok pri podaní návrhu. Zaujímavosťou je, že vydanie platobného rozkazu nie je spojené so žiadosťou žalobcu. Vydanie platobného rozkazu je možné len pri uplatňovaní peňažnej sumy. V súlade s ustanovením § 299 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je uplatňované právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný je spotrebiteľom, platobný rozkaz sa nevydá, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súčasná právna úprava považuje výrok o trovách konania za uznesenie (§ 265 ods. 1 CSP). Pri platobnom rozkaze sa navyše ustanovenie § 262 CSP („O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“) neaplikuje a súd rozhodne v platobnom rozkaze jedným uznesením o náhrade trov konania a aj o ich výške. Rovnako po novom vyšší súdny úradník, ktorý je poverený rozhodovať o platobnom rozkaze, nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie. Pokiaľ súd na základe žaloby nevydá platobný rozkaz, postupuje ďalej podľa ustanovenia § 168 ods. 1 Civilného sporového poriadku, t. j. Platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk a pri tomto doručovaní sa neuplatní ust. § 111 ods. 3 ani § 116 Civilného sporového poriadku. Preto ak nebude možné doručiť platobný rozkaz, náhradné doručenie je vylúčené. Rovnako súd nezverejňuje oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Pri klasickej žalobe sa takto zverejnená žaloba považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Pokiaľ ide o doručenie platobného rozkazu žalobcovi, niektorí autori (viď Horváth, E. Ak nemožno platobný rozkaz doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo. Samostatným procesným spoločenstvom Civilný sporový poriadok v ustanovení § 76 rozumie procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Pokiaľ žalovaný podáva voči platobnému rozkazu odbor, musí ho odôvodniť. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Tu si treba dať pozor, nakoľko pri podaní odporu s nedostatkom vecného odôvodnenia sa neuplatní ustanovenie § 129 Civilného sporového poriadku, t.j. výzva súdu na doplnenie alebo opravu podania v lehote dlhšej ako desať dní. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa ustanovenia § 76 Civilného sporového poriadku. Ako sme Vás vyššie informovali, Civilný sporový poriadok vypustil osobitné ustanovenia o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze. Dodávame však, že napriek zrušeniu ustanovení o zmenkovom a šekovom platobnom rozkaze, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, t. j.
V súvislosti s platobným rozkazom upraveným v Civilnom sporovom poriadku považujeme za nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že právny poriadok popri všeobecnej príslušnosti súdov, ktorou je v zásade miestne príslušný súd žalovaného a osobitnej miestnej príslušnosti upravuje aj kauzálnu príslušnosť súdov (§ 22 - § 33 Civilného sporového poriadku). Napr. napriek zániku zmenkového platobného rozkazu a šekového platobného rozkazu treba byť obozretný pri miestnej príslušnosti súdu, tá je upravená v ustanovení § 22 Civilného sporového poriadku. Nakoľko v prípade sporov vzniknutých z medzinárodnej kúpy tovaru ide nevyhnutne o spor medzi dvoma podnikateľmi z rôznych štátov, vzniká otázka, súdy ktorého z týchto štátov budú mať právomoc rozhodovať tieto spory. Táto otázka je predmetom úpravy noriem medzinárodného práva súkromného a jej riešenie je vo vzťahu k Slovenskej republike dané unifikovaným predpisom komunitárneho práva, a to nariadením Rady ES č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“ alebo „Nariadenie Brusel I.“).
Právomoc súdov Slovenskej republiky je daná:
a) podľa čl. 2 Nariadenia ak odporca (žalovaný) má bydlisko (ang. domicile) v Slovenskej republike, a to bez ohľadu na jeho štátne občianstvo.
b) podľa čl. 5 ods.
c) podľa čl. 23 Nariadenia ak si zmluvné strany zvolili právomoc súdov Slovenskej republiky v akejkoľvek forme, ktorá je zaužívaná medzi stranami alebo všeobecne v medzinárodnom obchode, z ktorej je možné dodatočne identifikovať túto voľbu. Právomoc založená voľbou je výlučná - to znamená, že v prípade existencie voľby právomoci sa nemôžu použiť kritériá uvedené pod písm.
d) podľa čl. Rozhodcovské konanie na území Slovenskej republiky je upravené zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení nesk.
V prípade, ak je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na prerokovanie sporu z medzinárodnej kúpnej zmluvy, je potrebné stanoviť, ktorý jednotlivý súd v rámci sústavy súdov Slovenskej republiky je oprávnený rozhodovať konkrétny spor. Vo všeobecnosti sú v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Je potrebné spomenúť, že v období od 01.01.1992 do 31.12.2004 boli na konanie v prvom stupni v súlade s § 9 ods. 3 OSP v znení novely č. 519/1991 Zb. Miestna príslušnosť určuje ktorý z 54 okresných súdov bude príslušný na prejednanie konkrétneho sporu.
Spotrebitelia majú viacero možností riešenia sporov. Táto možnosť je vhodná, ak mimosúdne riešenie sporov zlyhalo. Taktiež sa dá využiť, ak spotrebiteľ predpokladá, že sa s obchodníkom nedohodne mimosúdne. Konanie o európskom platobnom rozkaze sa vzťahuje iba na občianske a obchodné veci.