Ústavná sťažnosť a plnomocenstvo: Kompletný sprievodca

Ústavný súd Slovenskej republiky je inštitúcia, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v ochrane ústavnosti a základných práv občanov. Jedným z nástrojov, ktorými sa môžu fyzické a právnické osoby domáhať ochrany svojich práv, je ústavná sťažnosť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o ústavnej sťažnosti, s dôrazom na dôležitosť plnomocenstva a ďalšie aspekty konania pred Ústavným súdom SR.

Ústavná sťažnosť: Nástroj ochrany základných práv

Podľa článku 127 Ústavy SR je Ústavný súd SR oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak tvrdia, že boli porušené ich základné práva a slobody. To znamená, že ak sa občan domnieva, že rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci došlo k porušeniu jeho ústavných práv, môže sa obrátiť na Ústavný súd so sťažnosťou.

Podmienky podania ústavnej sťažnosti

Pre úspešné podanie ústavnej sťažnosti je potrebné splniť niekoľko podmienok:

1. Vyčerpanie všetkých dostupných opravných prostriedkov: Pred podaním ústavnej sťažnosti je nevyhnutné využiť všetky riadne aj mimoriadne opravné prostriedky, ktoré právny poriadok poskytuje na ochranu práv (napr. odvolanie, dovolanie).
2. Lehota na podanie sťažnosti: Ústavnú sťažnosť je potrebné podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu práv. Táto lehota začína plynúť nasledujúci deň po doručení rozhodnutia, proti ktorému už nie je opravný prostriedok. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde možno ústavnú sťažnosť podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti už nemôže ústavnú sťažnosť dopĺňať alebo rozširovať o nové námietky porušenia základných práv alebo slobôd. Táto lehota je zachovaná, ak je ústavná sťažnosť podaná v posledný deň lehoty osobne v podateľni ústavného súdu alebo na poštovú prepravu (rozhodujúci je dátum na poštovej obálke).

Zastúpenie advokátom

Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky vyžaduje, aby bol navrhovateľ v celom konaní pred Ústavným súdom zastúpený advokátom, s výnimkou prípadu, ak je sám sťažovateľ advokát alebo ak účastníkom konania je orgán verejnej moci. To znamená, že ak chcete podať ústavnú sťažnosť, musíte si najprv nájsť advokáta, ktorý vás bude v konaní zastupovať.

Plnomocenstvo pre advokáta

Prílohou ústavnej sťažnosti je aj plnomocenstvo udelené advokátovi. V plnomocenstve musí byť výslovne uvedené, že advokát je splnomocnený na zastupovanie pred Ústavným súdom.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na rozsudky, odstúpenie a plnomocenstvá

Forma a obsah ústavnej sťažnosti

Ústavná sťažnosť sa môže podať buď poštou v listinnej podobe v potrebnom počte vyhotovení, alebo elektronicky v elektronickej podobe.

Elektronické podanie

Podanie v elektronickej podobe možno ústavnému súdu podať a doplniť prostredníctvom eFormulárov po prihlásení sa na webovom sídle ústavného súdu v sekcii „Informácie pre navrhovateľov“ v podsekcii „Elektronické služby“ alebo na portáli www.slovensko.sk. Pri elektronickej komunikácii prostredníctvom portálu www.slovensko.sk je potrebné zvoliť poskytovateľa služby Kancelária Ústavného súdu SR. Plné využívanie týchto elektronických služieb je prístupné pre tých užívateľov, ktorí majú eID kartu, t. j. občiansky preukaz s integrovaným čipom. Aj bez prihlásenia je možné eFormulár použiť ako vzor, ktorý po vytlačení doručíte ústavnému súdu iným spôsobom (napr. poštou). Podľa § 40 ods. 2 zákona o ústavnom súde podanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente (jednoduché elektronické podanie) je potrebné ústavnému súdu dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa zákona o e-Governmente; ak sa dodatočne nedoručí ústavnému súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Autorizácia elektronického podania

Orgány verejnej moci svoje elektronické podania autorizujú kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka (§ 23 ods. 1 prvá veta zákona e-Governmente). Súkromné osoby (fyzické a právnické osoby) svoje elektronické podania autorizujú podľa § 23 ods. 1 druhej vety zákona o e-Governmente. Autorizácia elektronického podania súkromných osôb v konaní pred ústavným súdom sa riadi výlučne § 23 ods. 1 druhou vetou písm. a) zákona o e-Governmente, keďže podľa § 39 ods. 3 zákona o ústavnom súde sa pre podania vyžaduje len vlastnoručný podpis bez jeho úradného overenia. V konaní pred ústavným súdom je v súčasnosti jediným fakticky možným a vykonateľným spôsobom autorizácie elektronického podania súkromnej osoby autorizácia kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou podľa § 23 ods. 1 druhej vety písm. V konaní pred ústavným súdom je potrebné autorizovať kvalifikovaným elektronickým podpisom tie podania, v ktorých sa dotknutá osoba vyjadruje vo veci samej alebo si uplatňuje určité procesné práva. Ak je predmetom podania výlučne doplnenie určitých listín prevedených do elektronickej podoby, ktoré majú slúžiť v konaní pred ústavným súdom ako dôkaz, postačuje, aby elektronicky autorizované bolo len samotné sprievodné podanie - listiny prevedené do elektronickej podoby nie je potrebné autorizovať. Podľa § 25 ods. 3 zákona o e-Governmente sa prílohy k elektronickému podaniu pripájajú vždy ako samostatný elektronický dokument, pričom ak príloha existuje len v listinnej podobe, je potrebné vykonať jej konverziu. Ak osobitný predpis vyžaduje predloženie listinnej prílohy aspoň v úradne osvedčenej kópii, pripojí sa k elektronickému podaniu ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou (§ 35 ods. V prípade, ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta, je potrebné, aby splnomocnenie právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania, bolo už pred priložením k formuláru podania podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom klienta.

Náležitosti návrhu na začatie konania

Podanie, ktorým sa začína konanie pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania. Každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí spĺňať všeobecné náležitosti, ktoré sa týkajú formy a obsahu návrhu. Táto požiadavka sa vzťahuje na každý typ konania a na každého navrhovateľa. K návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom.

Obsah ústavnej sťažnosti

Z ústavnej sťažnosti musí byť zrejmé:

Prečítajte si tiež: Podpis a vzory substitúcie plnomocenstva

• kto ju podáva,
• koho považuje sťažovateľ za porušovateľa jeho základných práv a slobôd,
• akej veci sa týka,
• ktoré základné práva alebo slobody boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené.
• odôvodnenie,
• akého rozhodnutia sa sťažovateľ domáha (petit sťažnosti), pričom v petite sťažnosti musí sťažovateľ označiť konkrétne právo alebo slobodu, ktorých vyslovenia porušenia sa domáha, a tiež musí označiť právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah orgánu verejnej moci, ktorým malo k porušeniu označeného práva alebo slobody dôjsť. Z petitu sťažnosti musí byť tiež zrejmé, akej nápravy sa sťažovateľ dovoláva (§ 133 zákona o ústavnom súde), t. j. či žiada, aby ústavný súd prikázal vo veci konať tomu, kto právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, alebo aby ústavný súd napadnuté právoplatné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby porušovateľovi práva zakázal pokračovať v porušovaní práva alebo slobody, prípadne aby porušovateľovi prikázal obnoviť stav pred porušením práva alebo slobody, alebo či sťažovateľ žiada priznať za porušenie práva alebo slobody primerané finančné zadosťučinenie.

Priebeh konania pred Ústavným súdom

Po doručení ústavnej sťažnosti Ústavný súd preskúma, či spĺňa všetky formálne náležitosti. Ak sťažnosť nemá všetky zákonom požadované náležitosti, Ústavný súd môže sťažovateľa vyzvať, aby tieto nedostatky odstránil, prípadne aby sťažnosť v ním určenej lehote doplnil.

Predbežné prerokovanie

Podanie, ktoré sudca spravodajca vyhodnotí ako návrh na začatie konania, ústavný súd predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa (§ 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd návrh na začatie konania uznesením odmietne, ak je daný niektorý z dôvodov uvedených v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, alebo ju podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prijme na ďalšie konanie. Ak ústavný súd rozhodne o prijatí návrhu na ďalšie konania aspoň v nejakej časti, rozsah, v ktorom prijíma návrh na ďalšie konanie, vymedzí vo výrokovej časti uznesenia o prijatí.

Dôvody na odmietnutie sťažnosti

Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť, ak:

• nie je príslušný na jej prejednanie,
• bola podaná oneskorene,
• nepožiadal o ochranu základného práva alebo slobody Ústavný súd Slovenskej republiky, ak je daná právomoc všeobecného súdu vrátane súdu konajúceho v správnom súdnictve alebo právomoc iného orgánu verejnej moci, na ktorý sa sťažovateľ môže obrátiť so žiadosťou o ochranu základného práva alebo slobody.
• o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd alebo ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. (§ 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Za právne prostriedky sa považujú riadne opravné prostriedky (odvolanie, sťažnosť, odpor a pod.), ako aj mimoriadne opravné prostriedky (dovolanie), na ktorých podanie je sťažovateľ oprávnený p…
• pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústne pojednávanie

Ústavný súd ústavnú sťažnosť, ktorú prijal na ďalšie konanie, prerokuje na ústnom pojednávaní. Konanie vo veciach ústavných sťažností je verejné, ak ústavný súd verejnosť z účasti na celom pojednávaní alebo jeho časti nevylúči.

Rozhodnutie Ústavného súdu

Vo veci samej ústavný súd rozhoduje nálezom, ak zákon o ústavnom súde v § 224, § 239 ods. 1 alebo § 241 ods. 3 alebo ods. 4 neustanovuje inak. V ostatných veciach ústavný súd rozhoduje uznesením. Rozsudkom ústavný súd rozhoduje len v konaní podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy SR.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na plnomocenstvá v trestnom práve

Opravné prostriedky

Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

Trovy konania

Podľa § 73 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania. Trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú zúčastnenej osobe, uhrádza zúčastnená osoba. Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

Súdny poplatok

Za podanie ústavnej sťažnosti sa spravidla neplatí súdny poplatok. Výnimkou sú prípady, keď ide o skutkovo a právne obdobné veci, o ktorých už Ústavný súd rozhodol a v ktorých sťažovateľ nebol úspešný; v takých prípadoch sa poplatok platí za jedenástu a každú ďalšiu sťažnosť podanú tým istým sťažovateľom v jednom kalendárnom roku. Ak je v jednom podaní obsiahnutých viacero vecí, s ktorými sa fyzická osoba alebo právnická osoba obracia na ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, súdny poplatok sa vyberie za každú vec osobitne. V konaní o ústavných sťažnostiach, ak ide o skutkovo a právne obdobné veci, o ktorých už ústavný súd v minulosti rozhodol a v ktorých navrhovateľ nebol úspešný, uloží ústavný súd uznesením navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za jedenástu a každú ďalšiu ústavnú sťažnosť, ktorá bola tým istým navrhovateľom podaná na ústavnom súde v jednom kalendárnom roku.

Ďalšie možnosti ochrany práv

Ktorýkoľvek jednotlivec, mimovládna organizácia alebo skupina osôb, ktoré sa považujú za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“) alebo jeho protokolmi jednou z Vysokých zmluvných strán (t. j. štátov), môžu podľa čl. 34 dohovoru podať sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva. Podľa čl. 35 ods. 1 dohovoru Európsky súd pre ľudské práva môže prejednávať vec až po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy, podľa všeobecne uznávaných pravidiel medzinárodného práva a v lehote štyroch mesiacov odo dňa, keď bolo prijaté konečné rozhodnutie.

tags: #plnomocenstvo #ústavná #sťažnosť #vzor